Aby učenie nebolo mučenie

Aby učenie nebolo mučenie
30.9.2016 v kategórii Dieťa, autor Martina Schmidová, foto: istockphoto.com

Domáca príprava dieťaťa do školy – opakovanie učiva, správne hľadanie informácií, práca s textom, príprava pomôcok... V tomto by mali deťom najmä v prvých školských rokoch sekundovať i rodičia.

Väčšina rodičov by si štúdium svojich detí bez domácich úloh vedela predstaviť. Nuž ale to, či deti popíšu množstvo zošitov domácimi úlohami, závisí od vyučujúceho.

Čoho sa ako rodičia iste nezbavíme, je domáca príprava dieťaťa do školy – opakovanie učiva, správne hľadanie informácií, práca s textom, príprava pomôcok... V tomto by mali deťom najmä v prvých školských rokoch sekundovať i rodičia.

Umenie ľahko sa učiť

Ako správni rodičia si musíme nájsť správny pomer medzi našou aktívnou pomocou pri príprave do školy a voľným prenechaním povinností na dieťa.

Existujú dva extrémne typy rodičov:

  • tí, ktorí majú na svoje dieťa minimum času a myslia si, že umenie učiť by sa malo do detí vkladať v škole (často ich preto dávajú do súkromných škôl v nádeji, že tam vykonpenzujú rodičovské nedostatky),
  • a druhí rodičia by najradšej aj dýchali za svoje deti, a čo sa týka vzdelávania, je to potom štýl: Mami? Čo sme naposledy preberali z matiky? (dieťa nemá prehľad vo vlastných povinnostiach, lebo je úplne „pod maminou sukňou“).

Väčšina z rodičov sa snaží (alebo by sa mali snažiť) dosiahnuť optimálnu strednú cestu, čiže dieťaťu pomôcť, usmerniť ho, no zároveň ho nechať aj samostatne pracovať.

Tak teda, čo môžeme pre dieťa urobiť? Stačí myslieť na pár zásad, ktoré naučíme dieťa používať.

Miesto na učenie

95 % žiakov potrebuje na učenie pokoj. Základom je nevyrušovať dieťa počas učenia otváraním dverí, či iným spôsobom narúšať tok myšlienok. Treba si dať pozor aj na príliš veľa „zbytočných“ podnetov – mobil by ste pri učení sa s dieťaťom mali nechať vypnutý alebo ho aspoň stíšiť. Rušivo pôsobí i nahlas zapnutá televízia v inej miestnosti či hudba.

Najlepšia na učenie je aktívna poloha za stolom na stoličke, niektorým žiakom dokonca pomáha prechádzanie. Nedovoľte deťom učiť sa v kresle, na gauči alebo v posteli, pretože tieto miesta sú určené na pokoj a oddych a zväčša vedomosti nazbierané v tejto polohe sú veľmi krátkodobé. Mozog totiž dostáva signál na oddych a nie na činnosť.

Pracovný stôl by mal byť dostatočne široký na veľký zošit a učebnicu i na potrebné pomôcky  (peračník, pravítko...). Dieťa by zároveň malo mať dostatočný priestor oprieť si oň celé predlaktie. Vhodné je, ak má stolík aj zásuvky či poličky umiestnené blízko seba, aby sa dieťa zbytočne nerozptyľovalo pobehovaním a zháňaním vecí.

Svetlo by sme mali v prvom rade čo najviac využívať denné, to znamená, že stôl by mal byť pri okne. Treba však myslieť na dopad clonenia pri písaní a čítaní, nielen na estetické zasadenie stola do dizajnu miestnosti.

Pravák potrebuje svetlo z ľavej strany, ľavák svetlo sprava. Umelé osvetlenie nesmie byť príliš biele a žiarivé, lebo rozptyluje oči, a nevhodne slabé svetlo oči unavuje. Priemer je slabšia žiarivka v svetlofarebnej (bielej, žltej, priesvitnej) lampe alebo silnejšia v tmavej (modrej, červenej, čiernej) stolovej lampe s pohyblivým ramenom, upevnenej na stole alebo v blízkosti stolíka.

Vzduch v miestnosti je nesmierne dôležitý. To znamená, že pred učením je potrebné poriadne vyvetrať. Čistý vzduch je potrebný pre náš mozog (spotrebuje najväčiu časť kyslíka), zívanie pri sústredení sa znamená nedostatok kyslíka alebo pohybu.

Jedlo. Určite sa neoplatí skúšať pri učení extrém – hlad, no ani veľmi plné brucho. Pred učením alebo počas neho (napríklad ako malá prestávka) je vhodné pripraviť dieťaťu malý olovrant – chlebík so zeleninou, jogurt, orechy, ovocie. 

Ako na učenie? Zapojte všetky zmysly!        

Človek sa učí všetkými zmyslami:

  • 20 % si zapamätá z toho, čo počul.
  • 30 % si zapamätá z toho, čo videl.
  • 50 % keď počul aj videl.
  • 90 % keď predviedol alebo zažil.

Pri učení, by sme mali deti naučiť využívať kombináciu zmyslov, to znamená nahlas čítať, alebo nahlas si zopakovať naučenú látku, prípadne si napísať záchytné body na papier a podľa nich si skúsiť povedať dané učivo.

80 % ľudí je tzv. vizuálny typ, zvyšok akustický alebo motorický

80 % ľudí je tzv. vizuálny typ, čiže ich pamäť uprednostňuje „videné“ podnety. Keďže si často presne pamätá, kde v zošite sa daná látka nachádza, je vhodné, ak si počas učenia robí rôzne značky, zvýraznenia v texte, obrazové skratky a podobne. Toto všetko dieťaťu pomôže ľahšie sa naučiť.

Akustický typ potrebuje všetko počuťmotorický typ si musí dôležité informácie zapísať. Skúste svojmu školákovi kúpiť malú tabuľku alebo dostatok čistých papierov vo formáte A4, aby si mohlo robiť poznámky a takto si „kontrolovalo“ naučené.

Vždy sa však snažte, aby deti pri učení zapájali všetky svoje zmysly, pretože čím viac ich je zapojených, tým viac je pozornosť sústredená na dané učivo, dieťa je koncentrovanejšie a učenie ide ľahšie.

Čiže text si číta nahlas – zapojíte zrak i sluch. Ak si robí poznámky, či osnovu – zapájate motoriku... Nemej dôležité sú konkrétne príklady, aby učenie nebolo také „abstraktné“. Napríklad zlomky sa môže dieťa učiť aj na koláči v tvare kruhu či pizze.

Zásady správneho učenia sa

Toto všetko sú však len barličky ako si uľahčiť „učenie sa“, nemenej dôležité je vedieť ako pochopiť školskú látku:

  • Spoločne sa pozrite, čo sa má dieťa naučiť. Spýtajte sa ho, čo si pamätá z hodiny – nevadí, ak si pamätá minimum. Postupne sa mu budú informácie vybavovať.
  • Prejdite si učebný text a všetky dôležité informácie k téme. Ak ide o súvislý text – prechádzajte ho odsek po odseku a nabádajte dieťa, aby vám povedalo, ako daný text pochopilo. Takto si postupne „nabaľuje“ súvislosti.
  • Potom skúste text zopakovať takmer „bez“ knihy. Alebo len s osnovou, ktorú si dieťa spísalo.
  • Na záver by malo dieťa vedieť povedať látku bez knihy a vlastnými slovami. To je najlepšia kontrola toho, že danej látke rozumie. Vždy dbajte na to, aby dieťa učivo nememorovalo, ale skutočnej jej rozumelo. Pýtajte sa ho, dávajte mu kontrolné otázky, hovorte o učive, hľadajte praktické prepojenia. Je to dôležité aj pre jeho ďalšie štúdium. Veľa profesorov (už aj na stredných školách) sa sťažuje, že dnešné deti nevedia formulovať otázky, reprodukovať text vlastnými slovami ani správne pochopiť otázku vyučujúceho – odpovedajú na niečo celkom iné...
  • Nezabudnite na opakovanie a upevňovanie – takže si nadobudnuté vedomosti môžete u dieťaťa overovať aj „nenápadne“ na prechádzke, pri hre alebo sa len tak opýtať – prosím ťa, aké je hlavné mesto Islandu?

 Nezabúdajte dieťa správne motivovať a najmä chváliť, hoci aj za maličkosti! Každým pochváleným úspechom sa približuje k perfektnému zvládaniu úloh a povinností.

Prečítajte si tiež:  Aby učenie nebolo mučenie
Prečo nie sú deti v škole šťastné?