Chronicky unavení školáci!
Je vaše dospievajúce dieťa podráždené, nesústredené, zábudlivé a málo výkonné v škole? Prv, než si povzdychnete, že sa správa ako „typický pubertiak“, skúste sa zamyslieť nad tým, koľko času strávi v posteli. Možno je jednoducho chronicky unavené.
Vnútorný biologický čas
Existujú dva „typy“ času – ten udávaný spoločenskými konvenciami a našimi povinnosťami, ktorý nám diktuje, že škola sa začína o ôsmej a do postele sa ide pred polnocou.
A potom druhý, náš vnútorný „biologický“ čas, ktorý nám (okrem iného) dáva najavo, kedy dokážeme aktívne fungovať a kedy potrebujeme odpočinok.
SPÁNOK školákov: So spaním máme problém..
Rytmus spánku a bdenia adolescentov
Problém nastáva vtedy, ak sú tieto dva časy v nesúlade. Vedci, ktorí sa už pár desiatok rokov zaoberajú skúmaním biorytmov, zistili, že rytmus spánku a bdenia sa v rôznych obdobiach života mení.
A práve počas adolescencie potrebujeme v priemere až deväť hodín nočného spánku a zároveň sa neskôr prebúdzame aj zaspávame. Táto biologická potreba je však v konflikte s tým, ako funguje svet okolo nás – typický mladý človek musí vstávať najneskôr o siedmej, pretože o ôsmej zvoní.
Vďaka posunutému rytmu spánku a bdenia je to však pre neho približne také ťažké, ako keby sme jeho päťdesiatročného učiteľa nútili vstávať o pol piatej ráno.
Dôsledkom môže byť chronická únava, ktorá vedie nielen k zhoršenej nálade, ale aj k potenciálnym fyziologickým problémom (napríklad zvýšené riziko cukrovky, zhoršená imunita, vysoký krvný tlak, depresia a obezita) a problémom s učením (neschopnosť sústrediť sa a zapamätať si súvislosti).
Mnohí z nás, vrátane učiteľov, si myslia, že mladí ľudia by jednoducho nemali toľko ponocovať a prinútiť sa skôr vstávať, veď predsa „ranní ptáče dál doskáče“.
Dlhodobé výskumy však ukazujú, že vďaka zmenám v mozgových centrách, ktoré riadia cyklus spánku a bdenia, sú adolescenti prirodzene unavení neskôr ako počas detstva alebo dospelosti, a preto je pre nich veľmi ťažké ísť skoro spať.
Zároveň však počas pracovného týždňa musia vstávať oveľa skôr, než ako by vstali prirodzene – priemerný rozdiel medzi spánkom cez víkend a počas týždňa dosahoval v niektorých štúdiách až 3 hodiny. To znamená, že ak by chceli adolescenti svoj spánkový deficit dohnať počas víkendu, museli by prespať až okolo 15 hodín navyše.
SPÁNOK u detí nepodceňujte!
Ako môžu adolescenti dobehnúť spánkový deficit?
Okrem toho, že budeme k našim dospievajúcim synom a dcéram milosrdnejší cez víkendové a sviatočné rána, v niektorých krajinách sa uvažuje aj o systémových zmenách.
Napríklad už niekoľko rokov experimentujú s posunutou školskou dochádzkou a usilujú sa odmerať, či má priaznivý vplyv na mentálne a fyzické zdravie adolescentov, ako aj ich školské výsledky. Zistilo sa napríklad, že neskoršie prvé zvonenie vedie k zlepšeniu v záverečných testov z matematiky a čítania, zlepšeniu dochádzky, správania a nálady.
PUBERTA alebo Ako môžu rodičia prežiť pubertu svojich detí
Čo môžu signalizovať prejavy adolescentov?
Pubertiaci vedia rodičov neraz vytočiť. Na všetko majú „lepší" názor, chcú sa odlišovať, porušujú pravidlá... Áno, všetky tieto zmeny súvisia s ich dospievaním.
Vďaka výskumu spánku vieme, že aj nočné ponocovanie a neschopnosť ráno vstávať majú svoj biologický základ – nemusia byť automaticky prejavom lenivosti alebo pubertálneho vzdoru. Preto keď budete mať nabudúce pocit, že sa vaše dospievajúce dieťa správa neznesiteľne, možno je to len signál, že je chronicky unavené a potrebuje sa poriadne vyspať.
Pár užitočných faktov pre rodičov (pred)puberťákov
„Zistilo sa, že neskoršie prvé zvonenie vedie k zlepšeniu v záverečných testov z matematiky a čítania, zlepšeniu dochádzky, správania a nálady.“