Chronicky unavení školáci!

Chronicky unavení školáci!
1.1.2018 v kategórii Dieťa, autor Redakcia, foto: istockphoto.com

Je vaše dospievajúce dieťa podráždené, nesústredené, zábudlivé a málo výkonné v škole? Prv, než si povzdychnete, že sa správa ako „typický pubertiak“, skúste sa zamyslieť nad tým, koľko času strávi v posteli. Možno je jednoducho chronicky unavené.

Vnútorný biologický čas

Existujú dva „typy“ času – ten udávaný spoločenskými konvenciami a našimi povinnosťami, ktorý nám diktuje, že škola sa začína o ôsmej a do postele sa ide pred polnocou.

A potom druhý, náš vnútorný „biologický“ čas, ktorý nám (okrem iného) dáva najavo, kedy dokážeme aktívne fungovať a kedy potrebujeme odpočinok.

Rytmus spánku a bdenia adolescentov

Problém nastáva vtedy, ak sú tieto dva časy v nesúlade. Vedci, ktorí sa už pár desiatok rokov zaoberajú skúmaním biorytmov, zistili, že rytmus spánku a bdenia sa v rôznych obdobiach života mení.

A práve počas adolescencie potrebujeme v priemere až deväť hodín nočného spánku a zároveň sa neskôr prebúdzame aj zaspávame. Táto biologická potreba je však v konflikte s tým, ako funguje svet okolo nás – typický mladý človek musí vstávať najneskôr o siedmej, pretože o ôsmej zvoní.

Vďaka posunutému rytmu spánku a bdenia je to však pre neho približne také ťažké, ako keby sme jeho päťdesiatročného učiteľa nútili vstávať o pol piatej ráno.

Dôsledkom môže byť chronická únava, ktorá vedie nielen k zhoršenej nálade, ale aj k potenciálnym fyziologickým problémom (napríklad zvýšené riziko cukrovky, zhoršená imunita, vysoký krvný tlak, depresia a obezita) a problémom s učením (neschopnosť sústrediť sa a zapamätať si súvislosti).

Mnohí z nás, vrátane učiteľov, si myslia, že mladí ľudia by jednoducho nemali toľko ponocovať a prinútiť sa skôr vstávať, veď predsa „ranní ptáče dál doskáče“.

Dlhodobé výskumy však ukazujú, že vďaka zmenám v mozgových centrách, ktoré riadia cyklus spánku a bdenia, sú adolescenti prirodzene unavení neskôr ako počas detstva alebo dospelosti, a preto je pre nich veľmi ťažké ísť skoro spať.

Zároveň však počas pracovného týždňa musia vstávať oveľa skôr, než ako by vstali prirodzene – priemerný rozdiel medzi spánkom cez víkend a počas týždňa dosahoval v niektorých štúdiách až 3 hodiny. To znamená, že ak by chceli adolescenti svoj spánkový deficit dohnať počas víkendu, museli by prespať až okolo 15 hodín navyše.

SPÁNOK u detí nepodceňujte!
Prečítajte si tiež:

SPÁNOK u detí nepodceňujte!


Ako môžu adolescenti dobehnúť spánkový deficit?

Okrem toho, že budeme k našim dospievajúcim synom a dcéram milosrdnejší cez víkendové a sviatočné rána, v niektorých krajinách sa uvažuje aj o systémových zmenách.

Napríklad už niekoľko rokov experimentujú s posunutou školskou dochádzkou a usilujú sa odmerať, či má priaznivý vplyv na mentálne a fyzické zdravie adolescentov, ako aj ich školské výsledky. Zistilo sa napríklad, že neskoršie prvé zvonenie vedie k zlepšeniu v záverečných testov z matematiky a čítania, zlepšeniu dochádzky, správania a nálady.

Čo môžu signalizovať prejavy adolescentov?

Pubertiaci vedia rodičov neraz vytočiť. Na všetko majú „lepší" názor, chcú sa odlišovať, porušujú pravidlá... Áno, všetky tieto zmeny súvisia s ich dospievaním.

Vďaka výskumu spánku vieme, že aj nočné ponocovanie a neschopnosť ráno vstávať majú svoj biologický základ – nemusia byť automaticky prejavom lenivosti alebo pubertálneho vzdoru. Preto keď budete mať nabudúce pocit, že sa vaše dospievajúce dieťa správa neznesiteľne, možno je to len signál, že je chronicky unavené a potrebuje sa poriadne vyspať.


„Zistilo sa, že neskoršie prvé zvonenie vedie k zlepšeniu v záverečných testov z matematiky a čítania, zlepšeniu dochádzky, správania a nálady.“

Zdroj: Kelley, P., Lockley, S. W., Foster, R. G., & Kelley, J. (2014). Synchronizing education to adolescent biology: ‘let teens sleep, start school later’. Learning, Media and Technology, (ahead-of-print), 1-17.