Prvá pani učiteľka: Prečo je dôležitá?
Pre prvákov zohráva pani učiteľka veľkú úlohu najmä preto, lebo ona je tou osobou, ktorá ich bude sprevádzať neistotami nového prostredia. Konfrontuje deti s povinnosťami a novými požiadavkami. Mnohé sú v novom prostredí vystrašené.
„Veľkí“ žiaci hnevajú „malých“, a tí boli predsa len nedávno v materskej škole v poslednom ročníku označovaní ako „veľkáči“. Prváčikovia chcú robiť všetko dobre, a preto sú často pod veľkým tlakom. Dostávajú sa tak veľakrát do obrovskej neistoty. Ich učiteľka im však poskytuje hľadanú orientáciu, stáva sa ich oporou.
Keď je škola pre maličkých nočnou morou
Slovo pani učiteľky je zákon
Takmer všetky deti svojej učiteľke bezhranične dôverujú a ľúbia ju celým svojím srdcom. Prvácka učiteľka by musela urobiť veľmi veľa vecí zle, aby ju prváci odmietali. A práve to sa stáva pre mnohých rodičov (a pre mamy viac ako pre otcov) problémom: Slovo učiteľky odrazu platí oveľa viac ako ich vlastné. V mnohých domácnostiach potom často znie čosi takéto, ak mama vyžaduje iný postup pri riešení domácej úlohy. „Pani učiteľka ale povedala, že to máme robiť takto!“
Vplyv prvej učiteľky (90 % všetkých učiteľov základných škôl tvoria ženy) je teda nesmierny. Keby prvá pani učiteľka povedala, že lopta je hranatá, potom by neobstál nikto s tvrdením, že je guľatá. Prváci svojej učiteľke jednoducho bezhranične dôverujú.
Láska a nadšenie spôsobujú, že sa deti učia zo začiatku výlučne pre „svoju“ učiteľku – ide o motiváciu, ktorú možno vysvetliť citovo významným a osobným vzťahom medzi prvákmi a ich prvou učiteľkou. Takmer bezvýhradne ju akceptujú ako nespornú autoritu a nechajú sa ňou viesť v novom a neistom prostredí školy.
Ak vie v dieťati vzbudiť lásku ku škole, umožní mu zažívať úspechy a radosť z dosiahnutých výsledkov, zaseje tak semienko radosti z učenia, ktoré pretrvá počas celého študentského obdobia dieťaťa. Navyše tým, že prebúdza v žiakoch záujem o deje v prírode, na oblohe či v spoločnosti ako takej, môže byť prvá učiteľka dôležitá nielen v školskej sfére, ale i pri profesijnej orientácii.
Ľahká unaviteľnosť prváčikov v 1. polroku
Učiteľka u prvákov prebúdza radosť z učenia
Už pred vstupom do školy sa deti učia nekonečne veľa: doma, na detskom ihrisku, v materskej škole. Práve materská škola nie je len miestom hrania, ale i miestom učenia. Škola sa však od nej líši systematickosťou, akou sa učenie organizuje.
Frontálne učenie sa v základných školách dostáva vplyvom „otvoreného vyučovania“ (voľná práca, týždenné plánovanie práce, projektové vyučovanie, učenie prostredníctvom zážitkov a pod.) stále viac a viac do úzadia. Ale aj vtedy, ak deti pracujú rôznym tempom na rôznych témach a materiáloch, sleduje učiteľka učebný rozvoj všetkých detí a dáva pozor na to, aby každé z nich urobilo individuálny pokrok v učení. Na základnej škole pritom platí motto: „Neučíme predmety, ale deti.“
Prvácka pani učiteľka
Aby si dieťa vybudovalo pozitívny vzťah k učeniu, mala by pani učiteľka:
- chváliť dieťa za jeho snahu, nie za jeho výsledky, aby tak posilnila jeho úsilie učiť sa;
- poukazovať na jeho osobné pokroky v učení bez toho, aby ho porovnávala s inými deťmi. Takto podporuje sebavedomie dieťaťa a učenie sa bez strachu;
- dávať dieťaťu podnety na organizáciu domácich úloh a tipy na učenie vo všetkých učebných oblastiach;
- dodávať deťom odvahu v tom, aby si vedeli vymieňať skúsenosti, akým spôsobom sa učia. Tým ich pobáda k vyskúšaniu nových techník učenia sa,
- poskytovať žiakom a žiačkam príležitosti na prácu vo dvojiciach a v skupine, čo podporuje schopnosť budovať tím a sociálne správanie.
Pre pedagogický úspech učiteľky je dôležité i to, ako zaobchádza s chybami. Pritom sa poukazuje na poznatky psychológov. Tí totiž už dlhšiu dobu obhajujú metódu „chvály chýb“. Vo svojej podstate to neznamená nič iné ako to, že sa deti učia z chýb a nesprávnych spôsobov a tešia sa z toho, že vďaka chybám získajú nové vedomosti, poznatky či návyky.
Napríklad: Peťko napíše na tabuľu slovo „milá“ namiesto „máli“. Namiesto toho, aby učiteľka podčiarkla kriedou chybu a zatvárila sa pritom zamračene, iba povie: „Všetky písmenká si napísal správne, to je fajn, ale dve písmenká si si vymenil.“ Takto môže prísť Peťko na chybu aj sám. Dôležité je, že sa žiak bez hanby a porážky poučí zo svojej chyby a tak získa dôveru vo svoje vlastné schopnosti.
