Keď je škola pre maličkých nočnou morou
Z drobca sa zrazu stal školák. Nielen on (ona), ale ani rodičia často netušia, ako sa mu bude sedieť v školskej lavici počas nasledujúcich pár rokov...
Od septembra prvákom? Len žiadnu paniku!
Prvý deň v škole majú deti za sebou. Možno ste ho zvládli pokojne a radostne, možno so slzami a strachom. Z drobca sa zrazu stal školák.
Ako si bude zvykať na spolužiakov, učiteľov, ale hlavne na zmenený denný režim? Ako mu pôjde písanie, čítanie a či si nájde kamarátov?
Prváčik v škole prežíva strach z neznámeho
Kým si dieťa zvykne na nové prostredie, chvíľu to potrvá. Dajte mu čas. Adaptačný proces je individuálna záležitosť, lebo každé dieťa inak prežíva zmenu.
Vo všeobecnosti však môžeme hovoriť o šiestich týždňoch až troch mesiacoch, kým si malý človek zvykne na nový kolektív, systém práce a na školu ako takú.
Pre prváčika je nástup do školy veľmi náročným obdobím. V prvom rade si musí uvedomiť, že má aj nejaké povinnosti, nielen hru ako to bolo doteraz.
Prvé pocity z tohto poznania nie sú väčšinou pozitívne. Ďalšou zmenou sú noví spolužiaci. Ak sa ocitol prváčik v triede, kde nikoho nepozná, musí sa začleniť do kolektívu. To býva náročné najmä pre zakríknuté tiché deti, ktoré na „cudzích“ nie sú zvyknuté.
Prvá pani učiteľka: Prečo je dôležitá?
Príznakmi stresu u dieťaťa môže byť
- zníženie sebavedomia,
- náladovosť,
- alebo agresivita.
Dieťa môže byť aj podráždené a napríklad si začne obhrýzať nechty. V neposlednom rade je tu nová autorita, ktorú sa musí naučiť rešpektovať.
Učiteľ alebo učiteľka to má s malými prvákmi ťažké. Vybudovať si autoritu a dôveru, byť dostatočne empatický a prísny zároveň, to nezvládajú občas ani rodičia.
Preto je dôležité, aby ste sa s pedagógom, ktorý bude mať vaše dieťa počas nasledujúcich rokov na starosti, porozprávali. Najmä ak viete, že vaša ratolesť má v novom prostredí problém.
Prečítajte si: 8 faktorov, ktoré vplývajú na dieťa a jeho rodičov pri nástupe do prvej triedy
Prečo dieťa odmieta chodiť do školy?
...a boj sa začína. Ak máte doma dieťa, ktoré už ráno fňuká, že do školy ani za svet nepôjde, musíte sa vybaviť trpezlivosťou. V prvom rade pátrajte po príčine.
Možno prídete na to, čo mu povinnú školskú dochádzku tak znechucuje a spoločne sa vám to podarí eliminovať. Namiesto kriku svoje dieťa počúvajte. Príčin môže byť veľa. Možno prídete na to, že mu spolužiak robí zle, alebo že je vaše dieťa samotár a spolužiaci ho vyčleňujú.
Jedným z dôvodov, prečo sa mu nechce chodiť do školy, môže byť aj fakt, že sa mu nedarí. Problémom môže byť prispôsobenie sa školským pravidlám (hlásenie sa, čakanie na vyvolanie, systém pozornosti počas hodiny a čas oddychu počas prestávky a pod.) Poraďte sa s triednou učiteľkou a vypočujte si aj jej názor na správanie sa vášho dieťaťa.
Školské „trampoty“: čo robiť, ak to medzi vaším dieťaťom a učiteľkou škrípe?
Venujte prváčikovi viac času a rozprávajte sa s ním o škole
Nielen o samotnom vyučovaní a obsahu učiva. Nechajte ho, nech sa vám posťažuje. Dajte mu najavo, že sa na vás môže s čímkoľvek obrátiť, že mu pomôžete.
Majte trpezlivosť pri domácich úlohách. Doprajte mu po návrate zo školy čas na oddych a hru. Vysvetlite mu, že i napriek tomu, že má určité povinnosti, ktoré si musí plniť, čas na hru bude mať vždy, keď si svoje úlohy splní.
Je chybou rodičov, ak je dieťa zavalené prácou nad domácimi úlohami a nemá čas na vlastné aktivity, fantáziu, odreagovanie a hru. Nestrašte a nevyhrážajte sa mu školou aj doma. Poznámky tipu „počkaj, poviem to tvojej učiteľke“ jeho vzťah ku školskému prostrediu ešte zhoršia.
Ak vidíte, že dieťa je vyslovene nešťastné a školu nenávidí, môže sa stať, že adaptáciu na školské prostredie nezvládlo. Všímajte si, či nenastali vážne zmeny v jeho správaní, či nemáva nočné mory, bolesť hlavy, brucha, zvracanie a podobne.
V takých prípadoch je dobré požiadať o pomoc školského psychológa. Ten môže dieťaťu len pomôcť a včas zistiť, či je dieťa na školu pripravené.
Prečítajte si: Domáce úlohy? Nezačínajte s nimi hneď po škole!
Nemajte na školáčika prehnané nároky
Každý rodič chce, aby jeho dieťa bolo naj. Vidíme v nich to najlepšie z nás a máme o nich ideálne predstavy.
Snáď najhoršie, čo sa môže vystrašenému prvákovi stať, sú premotivovaní rodičia. Ku škole pridajú zopár krúžkov a celé popoludnie sú schopní stráviť nad dokonalým tvarom písaného L. Keď prídu prvé hodnotenia a tie nie sú najlepšie, bývajú sklamaní.
Dieťa veľmi citlivo vníma neúspech a zvlášť ak vie, že rodičom na tom záleží. Bojí sa, že príde o ich lásku, ak nebude v škole najlepšie. Z veselého človiečika sa stane vystresovaný a frustrovaný prváčik, ktorý školu znenávidí. Buďte realisti a nechcite mať doma malého génia.
Prispôsobte svoje požiadavky dieťaťu, aby ich bolo schopné zvládnuť a nemajte prehnané nároky. Nešliapte po jeho sebavedomí , naopak podporujte jeho sebadôveru. Vaše dieťa nemusí byť najlepším žiakom v triede. Oceňte jeho snahu a dajte mu najavo, že vaša láska k nemu sa nezmení zlým ohodnotením v škole.
Prečo nie sú deti v škole šťastné?
