8 faktorov, ktoré vplývajú na dieťa a jeho rodičov pri nástupe do prvej triedy

8 faktorov, ktoré vplývajú na dieťa a jeho rodičov pri nástupe do prvej triedy
20.4.2017 v kategórii Dieťa, autor Mgr. Dagmar Pokorná, foto: istockphoto.com

Výber základnej školy, zápis do prvej triedy, nákupy školských pomôcok a prvý slávnostný deň v škole majú rodičia a ich prváci už úspešne za sebou. Je október, zavládla realita všedných dní, každodenných povinností, a samozrejme aj malých alebo väčších radostí. Čo sa pre rodičov a pre ich malého žiačika v kolobehu života zmenilo?

Nástup do školy znamená pre dieťa nové, neznáme prostredie

Prváci sa bez pomoci rodičov prvé týždne skutočne nezaobídu. Väčšina rodičov z pochopiteľných, a hlavne bezpečnostných dôvodov deti vodí alebo vozí autom do školy osobne.

Počas cesty sa rozprávajú, čo ich v ten deň čaká, povzbudzujú ich. Prváci potrebujú podporu a istotu pri prvotnej orientácii v neznámej budove, kde mnohí z nich budú tráviť väčšiu časť dňa ako doma.

Rodičia im ráno pomáhajú pri prezúvaní sa, prichádzaní do triedy, uložení si tašky či pomôcok v lavici. Prvé dni sú náročnejšie, kým sa návyky zautomatizujú. Netreba svojho prváčika znervózňovať, ak si v šatni pred vyučovaním pomalšie zaväzuje šnúrku na topánke, alebo si papučky odloží do susedovej skrinky.

S trpezlivosťou a úsmevom na tvári všetky nové veci určite postupne zvládne. Nie je žiadnou zvláštnosťou, ak dieťa potrebuje vašu prítomnosť a sprevádzanie aj v samotnej budove školy počas niekoľkých mesiacov.

Nechajte ho, nech vám samo naznačí dokedy chce vašu asistenciu i do akej miery. Možno už od budúceho mesiaca povie jasné „stop“ pred bránou školy. 

Spolužiaci - starí kamaráti z materskej školy

Dieťa, ktoré prechádza z materskej do základnej školy v mieste bydliska, sa v podstate stretáva so svojimi „starými“ kamarátmi zo škôlky, čo je do istej miery výhodou.

Pravdaže, prídu aj noví spolužiaci, ale väčšina žiakov z triedy sa pozná po mene, veď z materskej školy majú kopec spoločných zážitkov, videli a spoznávali sa v rôznych situáciách, takže v podstate vedia, kto je aký kamarát.

Keď prváčik nastúpi do celkom novej triedy medzi neznáme deti, zo začiatku sa možno bude cítiť neisto, ale postupne si tú svoju príbuznú „dušičku“ bezpochyby nájde. Deti sú pri zoznamovaní prirodzené, riadia sa pri výbere kamarátov inštinktívne, preto rodičia akékoľvek obavy v tomto smere môžu odložiť.

V októbri už každý prváčik bude mať minimálne jedného nového kamaráta, s ktorým bude rád zdieľať svoje pocity. Deti doma samé porozprávajú, s kým sedia, kto sa s nimi cez prestávku podelil o keksík, s kým sa hrali.

Okrem toho, rodič by sa mal pravidelne informovať o tom, ako sa dieťa správa v triede samostatne, aj v kolektíve. 

Pani učiteľka je pre deti osobnosť

Nie nadarmo sa zdôrazňuje dôležitosť prváckej pani učiteľky.  Osobnosť učiteľa ako taká má na žiakov značný dopad, môže sa na deťoch podpísať kladne, ale aj záporne.

Pri prváckej pani učiteľke by sa žiadalo povedať „len kladne“, ale situácia v rôznych školách je taká, aká je, a stáva sa, že namiesto skúsenej učiteľky stojí pred deťmi absolútny pedagogický nováčik, nebodaj „učiteľka“ bez patričného vzdelania.

Rodič môže, ale z nejakých príčin nemusí presne vedieť, kto bude prvákov učiť, a potom sa na začiatku školského roka nestačí čudovať. Je na rodičoch, do akej miery sú ochotní cestovať hodinu na druhý koniec mesta do školy s vychýrenou prváckou pani učiteľkou, alebo sa uspokoja so „slabšou“ pedagogičkou pár metrov od domu s tým, že písmeno A sa predsa všade píše rovnako.

Rodič by mal, a potrebuje učiteľovi dôverovať, vedieť, že dieťa je v „správnych“ rukách. Napokon, zmeniť školu možno i na pol roka (čo v prípade prvákov veľmi neodporúčame, zvoľte to len ako krajný prípad) či od ďalšieho ročníka.

Mnohí rodičia však volia zmenu školy až od druhého stupňa – napríklad na prvý stupeň absolvuje dieťa v obci, v ktorej rodina žije a druhý stupeň v neďalekom meste. 
Prečítajte si: Prvá pani učiteľka: Prečo je dôležitá?

Pani učiteľka  ako „druhá mama“

Mama je spravidla najbližšou osobou dieťaťa (tým nepodceňujeme nenahraditeľné postavenie a úlohu oteckov v rodine J), od „druhej  mamy“, ako zvykneme prvácke učiteľky nazývať,  by teda malo byť očakávanie určitej blízkosti namieste.

Spýtajte sa v októbri svojho prváčika, aká je pani učiteľka. Vari by sme ani nenašli takého, ktorý by povedal: zlá, škaredá, nepríjemná. Klasické videnie pani učiteľky prváčikom je: dobrá, pekná, milá...

Samé pozitívne hodnotenia. A to je dobre, tak by to malo byť. Dieťa pani učiteľke bezmedzne verí, vyrozpráva jej z rodinného života všetko možné, nemá predsudky, či je skúsená, alebo začiatočníčka.

Učiteľku chce mať rado a túži po tom, aby aj ona mala rada práve jeho. Nechá sa ňou viesť vo všetkých smeroch, dáva jej šancu byť skutočne „dobrou“ učiteľkou, ktorá by ho mala previesť nielen svetom písmen a číslic na báze vedomostí, ale aj úvodným stavaním si rebríčka životných postojov, hodnôt, názorov.

Byť učiteľkou prváčikov asi vôbec nebude jednoduché, ale byť „dobrou“ učiteľkou, milujúcou deti a rovnako byť nimi milovanou, to už je skutočne vzácnym učiteľským poslaním.

Niekedy sa mamičkám stáva, že na pani učiteľku hľadia ako na konkurenciu. Ak sa vám také čosi prihodí – dieťaťu to samozrejme za žiadnu cenu nedajte najavo, ale vedzte, že žiarlivosť na učiteľku je celkom prirodzená. Rovnako, ako to, že u vášho dieťaťa nebude pani učiteľka na prvom mieste natrvalo. 

Prečítajte si: Školské „trampoty“: čo robiť, ak to medzi vaším dieťaťom a učiteľkou škrípe?

Pani vychovávateľka – „kamarátka“ vo voľnom čase

Po skončení vyučovania prvákov, deti ktoré neodchádzajú domov, preberá do starostlivosti pani vychovávateľka v školskom klube. Podporuje ich a vedie k návykom v bežných životných situáciách – umyť si ruky pred obedom, upratať si stôl a stoličku v jedálni, pozdraviť sa, poďakovať, správať sa priateľsky pri hre a podobne.

Je to ich veľká „kamarátka“ vo voľnom čase, ktorá však musí udržiavať aj určitú disciplínu. Opäť atmosféra a čas strávený v školskom klube stojí na osobnosti pedagóga, závisí na jeho schopnostiach a odbornosti, ako voľné popoludňajšie chvíľky s deťmi dokáže naplniť tak, aby sa aj prvácki začiatočníci do družiny tešili.

Nepodceňujte otvorený a dobrý vzťah ani s touto pedagogičkou, i keď vaše dieťa „neučí“ – môže vám o dieťati veľa prezradiť. Napríklad ako sa správa medzi kamarátmi, ak riešite rodinné problémy, či sa odrazili na jeho konaní, vzťahoch s kamarátmi a podobne.

Tu je tiež priestor s deťmi pracovať, takže ak treba nejaké kamarátske vzťahy trošku „obrúsiť“ alebo naopak vytvoriť – družinárka vám môže byť veľmi nápomocná.
Prečítajte si: Je vaše dieťa triedny klaun? 5 tipov pre rodičov „šaškárov“.

Dieťa do krúžkov nenúťte, mali by z nich mať radosť

Ponuka krúžkov na školách základných aj umeleckých je v súčasnej dobe viac než pestrá. Rodičia chcú, aby dieťa od prvej triedy dostalo príležitosť sa aj popoludní niečomu zaujímavému a zmysluplnému venovať, čo je v podstate správne.

Dieťa naberá nový rozmer a využiteľný základ do života. Krúžky by však mali byť v prvom rade radosťou, až potom povinnosťou. Nútiť dievčatko do modernej gymnastiky, keď by chcelo maľovať vo výtvarnom krúžku, asi nebude tá správna cesta.

Skôr či neskôr nútenie aj tak nepomôže. Pozor aj na preťaženosť prváčikov, nemali by v jeden deň absolvovať viac ako jeden krúžok. Utekať po vyučovaní na hodinu klavíra, po klavíri na angličtinu a po angličtine na tenis...

 Netreba asi zdôrazňovať, že z dieťaťa sa stane vyčerpaný štvanec (a zo sprevádzajúceho rodiča tiež), ktorý môže stratiť mieru radosti a hlbokého prežitku z konkrétnej aktivity.

V tomto prípade platí, že menej je naozaj viac. Nezabudnite dieťaťu (a možno tým pádom i sebe) naplánovať v bohatom programe aktivít aj deň či dva ako „oddychové“, bez krúžkov a povinností navyše. Môže to byť napríklad streda a piatok. 

Domáce úlohy – „obyčajné“ povinnosti 

Prváčka Danka sa druhý septembrový týždeň sťažovala mamičke, že stále nedostali domácu úlohu, hoci ona sa práve na úlohy tak teší. Čitateľný dôkaz toho, že nie pre deti, ale pre rodičov sú domáce úlohy často väčším strašiakom (sú výnimky, samozrejme, aj u detí, aj u rodičov).

Aspoň pokiaľ hovoríme o prvej triede. Áno, práve v tejto triede je potrebné vybudovať u žiačika prirodzený pocit zodpovednosti za splnenie si svojich domácich úloh, ktoré by sa nemali stať utrpením, ale „obyčajnou“ bežnou školskou prácou.

Docieliť sa to dá správnym načasovaním (nevenovať sa úlohám okamžite po príchode zo školy, ale ani nie pred spaním), motiváciou (keď si pekne splníš povinnosti, môžeš si vybrať formu zábavy – rozprávka na DVD, počítač na pol hodinku).

Správnou mierou odhadu nevyhnutnej „dokonalosti“ pri úvodnom učení sa písania prváčikov (nekričať, neubližovať neúmerným kritizovaním) a samozrejme pokojným chápavým prístupom rodiča, keďže prvé týždne a mesiace sa priamo pri plnení domácich úloh zúčastňuje. 

Zmeny v rytme dní školáka

Rytmus života sa prváčikovi po nástupe do školy mení. Zlatá stredná cesta vedie cez príjemné a pohodové zvládanie školských povinností bez zbytočného stresu, cez oživenie niektorých dní pestovaním záľub v podobe krúžkov a cez pravidelnú komunikáciu o všetkých nových udalostiach.

Rozprávajte sa so svojím prvákom, buďte mu kamarátom, pomocníkom, teda spoľahlivým rodičom vo všetkých situáciách, ktoré zažíva. Večerný rytmus je vhodné upraviť tak, aby dieťa malo dostatok spánku, aby sa prebúdzalo plné sily, s radostným očakávaním každého dňa.

Ako rodičia by ste sa mali snažiť, aby ste pri rannom odovzdávaní dieťaťa do triedy mohli s ľahkosťou a dobrou náladou povedať: „Pekný deň v škole, môj prváčik!“ Verte, že ono ten deň potom presne tak zvládne. S ľahkosťou a dobrou náladou. 

Prečítajte si: Školáci by mali spať 10 hodín