Rozprávky učia aj liečia detskú dušu
A možno práve dnes, keď budete čítať svojmu dieťaťu – vďaka tomu dá ono o pár rokov na papier svoje fantázie a vznikne ďalšia rozprávka, v ktorej ľudské dobro porazí zlo a svet bude opäť o čosi lepší a krajší... Neprestávajme tomu veriť.
Pre deti znamená stále dookola sa opakujúci harmonogram činností najmä bezpečie. Dodáva im to pocit istoty, eliminuje stres z nepoznaného a vytvára stabilnú rutinu, kým „nedozrejú“ na čaro objavovania nového – tiež bezpečného, obohacujúceho a vzdelávacieho.
A akú úlohu v tomto procese zohráva rozprávka? Symbolicky ukončuje detský dníček a otvára brány prežiť fantazijný sníček. A to je len začiatok...
Čítajte už aj bábätkám! Má to viac benefitov, ako si myslíte
Hlas rodiča a väzba
Ak si niekto myslí, že čítať malinkým bábätkám nemá až taký význam, opak je pravdou – aj keď dieťa ešte nerozumie významu slov a obsahu deja rozprávky. V prvom rade sa tým napr. po kúpaní a večernom kŕmení dostáva do pohody a pripravuje sa na večerný spánok. Čítanie, hoc len krátkych príbehov, navyše pomáha stmeľovať vzťah medzi rodičom a dieťaťom, jemná intonácia hlasu mamy či otca pri čítaní navodzuje u dieťatka pokoj a pocit bezpečia. Veď tento hlas mamy či otca pozná bábo už z bruška počas svojho vývinu v tehotenstve.
Ak sa také večerné čítanie stane pravidelnou rutinou, dieťa postupne začína vnímať okrem hlasu rodiča aj prvé slová, ich význam a neskôr aj obsah deja – detský mozog je totiž ako špongia, ktorá neustále nasáva. Preto, ak aj dieťa ešte nerozpráva, neznamená to, že nerozumie a „neučí sa“. Takéto čítanie mu pomáha v rozvoji reči a komunikácie, no predovšetkým je to aj o budovaní vzťahu s rodičom. Okrem toho, že ide o spoločný zážitok, o spoločný večerný rituál, sa u starších detí sa vytvára aj spojenie s rodičom, že práve tento čítaný príbeh spoločne „prežili“, o čom sa môžu neskôr aj porozprávať.
Učenie sa slovu vďaka rozprávkam
Čítanie býva často označované aj ako synonymum rozvoja detí, ich slovnej zásoby, reči, porozumenia, výslovnosti, fantázie, čítania s porozumením i komunikácie. Rozprávky bývajú zdrojom informácií, ponúkajú rodičovi sprostredkovať dieťatku „návod“ prežiť emócie, ale aj zvládať rôzne situácie pomocou rozmanitých spôsobov a riešení. My dospelí už vieme, že život je o inom a nie každá naša životná skúsenosť sa rovná rozprávkovému koncu, no nebolo úžasné v minulosti snívať a veriť v nekonečné dobro a bezhraničné zázraky? Doprajme to našim deťom rovnako a čítajme im.
Hovorené slovo sa v súčasnej dobe snažia nahradiť výdobytky modernej techniky v podobe mobilov, tabletov, LCD kníh a pod. Ide o veľmi užitočné pomôcky, ale zlých „pánov“. Napr. monotónnosť techniky, aj keď vierohodne vyrozprávaného príbehu, vedie k tomu, že dieťa v istej fáze svoju pozornosť stratí a prestane počúvať. Pri čítaní a osobnom kontakte dokáže rodič pracovať so slovom a svojím hlasom. Ak dieťa začne byť nepozorné, vie rodič pohotovo zakročiť zmenou intonácie hlasu, tempa či otázkou a dieťa do deja opäť vrátiť. Slovo vie mať navyše veľkú moc a takou hravou formou dieťaťu obohacujeme slovnú zásobu (a ruku na srdce – často aj samy sebe).
Lepším otcom vďaka knihám
Zdroj reality a fantázie
Prostredníctvom rozprávok vieme dieťa nasmerovať a priblížiť mu rôzne životné situácie ako dobro a zlo, lásku a nenávisť. Vieme priblížiť, ako funguje svet a ako sa v ňom tvoria a vyvíjajú medziľudské vzťahy. Rozprávky tiež deťom prinášajú inšpiráciu na riešenie rôznych problémov.
Dieťa:
- najprv dej počúva,
- vytvára si predstavy o hlavných hrdinoch a prostredí, v ktorom sa dej odohráva,
- neskôr sa s postavami snaží stotožniť – často až do takej miery, že preberá ich charakterové črty a jeho hra s postavičkami sa mení na hru na postavy.
Je preto v poriadku vracať sa k jednej rozprávke aj niekoľkokrát, aby si dieťa mohlo zažiť pozitívne emócie opakovane, nájsť dovtedy neporozumené súvislosti či utvrdiť sa v deji. Veta „...a zazvonil zvonec a rozprávka má šťastný koniec“, pomáha dieťaťu nájsť základy v optimistickom nazeraní na svet a rozvíja nádej, že na každý problém sa v živote môže nájsť riešenie.
Nezabúdajme však, že siahame po knihách, ktoré zodpovedajú veku nášho dieťaťa a jeho aktuálnym schopnostiam porozumieť imaginácii. Dieťa do istého veku berie všetko ako univerzálnu pravdu a nedokáže porozumieť abstrakcii či slovu „akože“, nevníma rozprávku rozumovo, ale prostredníctvom svojej fantázie. Nedokáže ešte racionálne oddeliť skutočnosť od deja. Pri malinkých deťoch si napr. rozprávky o vlkovom rozpáranom bruchu či sťatí dračích hláv nechajme na neskôr, keď už budú vedieť uchopiť samy svoju predstavivosť a nebudú mať z rozprávkových príšer nočné mory. Príde totiž obdobie, keď bude dieťa samo túžiť znova a znova začítať sa do pútavej knihy a samo ho to bude ťahať vkĺznuť z reality do sveta fantázie.
... na čom záleží? Povie nám to rozprávka
Rozprávkový príbeh a jeho hrdinovia dokážu naše dieťa aj pomáhať formovať – v pozitívnom slova zmysle a v prípade nežiaducich prejavov v správaní, eliminovať ich a prípadne prostredníctvom nich ich aj odstraňovať. Vďaka princeznám a princom, ježibabám či čarodejníkom dokážeme deťom vysvetliť a priblížiť rôzneživotné situácie či povahy ľudí, objasniť rozmanité javy či spoločenské súvislosti, ktoré sa na reálnych príkladoch zo života dieťaťu náročnejšie približujú.
Vďaka rozprávke dokážeme dieťaťu opísať hodnoty, na ktorých v živote záleží a ktoré by v sebe malo dieťa aj vlastným správaním pestovať a sprostredkovať význam – pre deti abstraktných – pojmov ako svedomitosť, múdrosť, viera, pokora, trpezlivosť, odvaha, obetavosť, nezištnosť, vďačnosť, láska, ale aj neprajnosť, závisť, zlo a pod.
Rozprávky by mali deťom čítať oteckovia
Keď rozprávka lieči
To, že čítanie môže liečiť, sa využíva napr. pri predčasne narodených bábätkách, ktoré svoj život začínajú v inkubátore. Vtedy sú rodičia povzbudzovaní, aby svojmu dieťatku čítali, keďže hlas rodiča je pre tieto deti istá forma terapie. V spojení s ich vzájomným kontaktom – pri tzv. klokankovaní – sa u dieťatka stabilizuje akcia srdiečka, zlepšuje sa dýchanie, okysličenie krvi, dieťatko je pokojnejšie a predlžuje sa mu spánok, tiež lepšie priberá, čím sa skracuje doba jeho hospitalizácie.
V knižnom svete dokonca jestvuje aj skutočná biblioterapia – liečba pomocou kníh a tiež písaním. Túto formu často využívajú mnohí spisovatelia, ale pomáha aj čitateľom. Ak si napríklad dieťa, ale i dospelý potrebuje oddýchnuť od nejakých problémov, pomáha začítať sa do rozprávkovej knihy. Práve tam, v ideálnom svete rozprávky, môžeme nájsť spomínaný „liek“ na detskú či našu boľavú dušu.
Láska ku knihe sa pestuje už dlhé stáročia a ani dnešný moderný svet by nemal byť prekážkou. Sila myšlienok a fantázie (nielen) rozprávkových kníh dokáže naozaj zázraky i v reálnych životoch.
A možno práve dnes večer, keď budete čítať svojmu dieťaťu – vďaka tomu dá ono o pár rokov na papier svoje fantázie a vznikne ďalšia rozprávka, v ktorej ľudské dobro porazí zlo a svet bude opäť o čosi lepší a krajší... Neprestávajme tomu veriť.