Rozvíjajte mozog svojho dieťaťa: Čítanie tromfne akúkoľvek počítačovú hru
Čítanie je najlepšie cvičenie na udržanie mozgu „v kondícii“. Pri čítaní sa aktivujú aj tie oblasti v mozgu, ktoré inokedy nevyužívame, napr. oblasti zodpovedné za poznávanie a schopnosť sústrediť sa.
Pri čítaní dochádza k preciťovaniu fyzických a psychických pocitov, vo veľkej miere je prebudená predstavivosť. Najnovšie výskumy pomocou MRI ukázali, že pri čítaní sú zapojené vyššie oblasti mozgu. Čiže sa potvrdzuje, že čítanie je najlepšie cvičenie na udržanie mozgu „v kondícii“. Nejde však len o samotnú schopnosť čítať, ale mozog pracuje oveľa zložitejším spôsobom. Pri obrazovkách deti vnímajú najmä očami, spracovávajú vizuálne informácie, dieťa má menšiu šancu si niečo vizualizovať na základe svojej predstavivosti.
Veľkou nevýhodou je neustála záplava rôznych efektov, ktoré sa snažia za každú cenu udržať detského diváka. V dieťati to vytvára neustály pocit napätia, tlaku, nervozity, skrytej agresivity.
DESATORO čítania deťom
Čo sa deje v mozgu pri čítaní?
Pri čítaní knihy a pri sledovaní rozprávky na obrazovke sa zapájajú iné časti mozgu. Ak sledujú deti televíziu, nerozvíja sa u nich v potrebnej miere reč, pretože sú zapojené hlavne tie časti mozgu, ktoré sú zodpovedné za spracovanie vizuálnych informácií. Zvuk je tu len doplnok. Pri počúvaní čítaného textu sa mozog zaoberá spracovaním slov. A práve vynikajúca sluchová pozornosť je pre dieťa v škole veľmi dôležitá. A čo je nesmierne dôležité, mozog má možnosti tvoriť predstavy na podnet počutého – vizualizovať. Pre dieťa je dôležité, aby mali dostatok času na spracovanie podnetov a aby neboli prestimulované. Na to však potrebuje priestor, čo obrazovka s neustále meniacimi sa obrazmi neumožňuje.
Rozprávky by mali deťom čítať oteckovia
ČÍTANIE A ÚSPECH spolu súvisia
Nelichotivé čísla pre Slovensko vyplývajú z medzinárodného testovania čitateľskej gramotnosti PISA (ext. zdroj PISA). Porovnávajú sa v ňom čitateľské schopnosti pätnásťročných detí v 72 krajinách sveta. Slovenskí tínedžeri v testovaní dosahujú pravidelne podpriemerné výsledky, v druhej polovici rebríčka sa približujú k africkým či latinskoamerickým štátom. Slovensko predbieha väčšina ázijských krajín, Severná Amerika a takmer všetky európske štáty (s výnimkou Rumunska, Bulharska, Malty a Cypru). Tento obraz, žiaľ, dopĺňajú aj slovenské štatistiky. V prieskume Slovenskej asociácie knižníc o čítaní slovenskej mládeže sa na otázku „najobľúbenejšia kniha slovenských tínedžerov“ uvádza odpoveď: „žiadna“.
Existujú štúdie, ktoré dokazujú prepojenosť medzi vzdelanosťou a čítaním. Deti žijúce v domácnosti s viac ako 500 knihami študovali v priemere o 3 roky dlhšie než iné deti. Deti majú potom lepšie podmienky vhodného zamestnania a všeobecného uplatnenia v živote a v neposlednom rade aj v sociálnom a spoločenskom rebríčku.
Čítajte už aj bábätkám! Má to viac benefitov, ako si myslíte
Podobné hodnotenie potvrdzuje aj štúdia – 30 miliónov slov. Ak sa dieťa už odmalička nevystavuje knihám a čítanému slovu, ujde mu v troch rokoch života až 30 miliónov slov. Štúdiu robili tak, že počas troch rokov chodili raz mesačne do vybraných rodín a počúvali a nahrávali, čo sa tam za hodinu povedalo. Výsledky potvrdili, že tie najchudobnejšie deti počuli o takýto veľký počet slov menej v porovnaní s deťmi z vyšších vrstiev. Samozrejme, dôsledky ich sprevádzali aj počas dochádzky školy. Je to veľmi zaujímavé a pravdivé tvrdenie, ktoré mnohých rodičov presvedčí o dôležitosti čítania. Veď kto by nechcel, aby sa jeho dieťa malo v živote dobre a darilo sa mu.
Čítanie nás s deťmi zbližuje
Hovorí blogerka, autorka a prekladateľka detských kníh Zuzana Štelbaská:
„Tablety ani technológie nevnímam ako hrozbu pre naše deti, ak my, dospelí, ustriehneme mieru. „Obrazovkové deti“ sú tu predsa iba preto, že sme to my dopustili. Netreba sa báť pravidiel, aj keď ste doteraz žiadne nemali a deti budú chvíľu protestovať, že ste prísni. Je toľko nových vecí, ktoré môžu vďaka tomu spoznať! Možno vďaka trucu a chvíľkovej nude konečne zistia, v čom sú dobrí a čo ich naozaj baví. A pokiaľ patríte k tým, ktorí ešte nevyskúšali radosť zo spoločného čítania, skúste si na zoznam zmien zaradiť aj to. Poznám veľa rodičov, ktorých drví skepsa, že čítanie je len ďalšia aktivita, ktorú musia z nejakého vyššieho princípu robiť, pričom to vidia len ako úlohu, povinnosť, zabijak času bez okamžite viditeľného výsledku. Skrátka, načo sa mám zase ja strhať, veď ma aj tak nepočúvajú, jašia sa na posteli, strácam nervy, zaspávam pri tom a ani ma to nebaví.
Čo rodičov ohuruje, dojíma a inšpiruje, sú rozhovory, ktoré knihy vyvolajú. Menšie deti sa zvyknú vypytovať, prerušovať dej, rodič odpovedá a ratolesť kontruje vlastnými zážitkami a myšlienkami, o ktorých dospelý ani netušil a zrejme by sa to pri inej príležitosti ani nikdy nedozvedel. Ak vytrváte a zachováte si večerný čítací rituál aj neskôr, staršie deti budú rozhovory s vami považovať už za samozrejmé a knižná chvíľa bude pre ne akousi bránou k rôznym priznaniam a úvahám, za ktoré nebude súdené. Kniha – rozhovor – porozumenie. Niet lepšieho ukončenia dňa.“