Odborník radí: Sú VAJÍČKA vhodné pre deti?

Odborník radí: Sú VAJÍČKA vhodné pre deti?
11.3.2019 v kategórii Batoľa, autor Mudr. Katarína Vicianová, foto: istockphoto.com

Odkedy môžu deti vajíčka? Nie je obsah cholesterolu vo vajíčkach nebezpečný? Ako často deťom vajíčka servírovať?

Vajíčka ( slepačie ) sú neoddeliteľnou súčasťou našej stravy.  V nedávnej minulosti sa dostali do skupiny nezdravých potravín pre  vysoký obsah cholesterolu vo vaječnom žĺtku. Ten mal mať za následok zvýšené riziko kardiovaskulárnych ochorení. Dnes už sa vie, že to tak nie je.

Vo vajíčkach sú hodnotné bielkoviny

Vajíčka patria medzi základné a biologicky cenné potraviny. Preto nesmú chýbať v detskom jedálnom lístku. Vajíčka  majú veľmi vysokú výživovú hodnotu.  Vaječný žĺtok a bielok sú zdrojom 13 % vysoko kvalitných  bielkovín. Bielkoviny z vajíčok sú biologicky hodnotnejšie jako napríklad bielkoviny z mäsa, mliečnych alebo rastlinných výrobkov.  Majú vysoký obsah esenciálních aminokyselín, ktoré si ľudský organizmus nevie sám vyrobiť. Tieto esenciálne aminokyseliny sú pre ľudský organizmus nevyhnuté.

Vaječný žĺtok obsahuje 12 %  tukov s vysokým obsahom nenasýtených mastných kyselín (omega – 3 mastné kyseliny )  a esenciálnych mastných kyselín.  Obsah cukrov je zanedbateľný.

Vajcia sú aj hodnotným zdrojom vitamínov A, D, E, K a vitamínov skupiny B a karoténov. Lecitín v žĺtku, ktorý obsahujú vajíčka viac ako maslo, mlieko  či kaviár, je potrebný pre činnost nervových buniek. Lecitín dokonca znižuje cholesterol. Vajíčka obsahujú aj minerálne látky, z ktorých obzvlášť významné je najmä železo s vysokou mierou využiteľnosti a selén. 

Cholesterol vo vajíčkach nie je nebezpečný

Odborníci upozorňujú na obsah cholesterolu v žĺtku. V súčasnosti sa však vie, že hladinu cholesterolu v krvi neovplyvňuje ani tak obsah samotného cholesterolu v prijatej potrave, ale predovšetkým nadmerný príjem nasýtených mastných kyselín a tzv. transmastných kyselín, ktoré sa nachádzajú najmä v lacných margarínoch, pokrmoch pripravených fritovaním, v hotových jedlách a podobne.

Na trhu sú dokonca aj Omega vajcia, ktorých výnimočnosť spočíva vo vysokom obsahu omega-3 mastných kyselín a vitamínu E
, nosnice sú totiž kŕmené surovinami bohatými na tieto zložky.

Omega-3 mastné kyseliny obsahujú predovšetkým morské ryby, tých však jeme málo. Sú to pre život nevyhnutné mastné kyseliny, ktoré znižujú riziko srdcovo-cievnych ochorení. Zatiaľ kým v bežnom vajíčku je 20 mg omega-3, v Omega vajci je týchto prospešných kyselín o 100 mg viac. Pritom z hľadiska energie i obsahu celkového tuku sú na tom rovnako. Podobne jestvujú aj vajíčka so zvýšeným obsahom selénu, ktorý je zas účinnou zbraňou proti rakovine.

Vajíčka zavádzame v 1. roku života dieťaťa

Podľa viacerých autorov by mal dospelý človek skonzumovať za týždeň maximálne 3 -  4 vajcia. Vajíčka zavádzame do stravy najmenších detí už v 1. roku života a to iba varený žĺtok. 

Po 6. mesiaci začíname s mäsovo- zeleninovým príkrmom. Ak ho už dieťatko s chuťou papá, môžeme  mäsovo-zetento príkrm  podávať 5 -  krát týždenne a  2 - krát týždenne miesto mäsa podáme pol až  jeden varený  slepačí vaječný žĺtok. Samozrejme, že začíname od ¼ žĺtka. Tak, ako dospelý človek, aj dieťa  nad 1 rok by malo obmedziť príjem cholesterolu na 300 mg denne. Keďže vajíčko obsahuje 213 mg cholesterolu, deti by ich nemali jesť veľmi často.

Vajíčka dva až trikrát do týždňa

No rovnako by ich nemali ani zo stravy úplne vylúčiť. Treba si uvedomiť, koľko cholesterolu dostáva dieťa z iných potravín. Ak sa v jeho jedálničku nachádza plnotučné mlieko, syr, jogurt, zmrzlina alebo mäso, nemalo by vajcia jesť veľmi často. Stačí  2 – 3 vajcia do týždňa.

Ako príklad treba uviesť, že aj koláče obsahujú vajcia.  Ak upečiete koláč zo štyroch vajec a  dieťa zje dva kúsky z ôsmych, v skutočnosti zjedlo jedno celé vajce.

Ako skladovať vajíčka a uržať ich čerstvé? 

Nakupovanie vajíčok -  pri nakupovaní vajíčok sa vyhýbame ich  nákupu  na miestach, kde nie je dodržiavané riadne skladovanie (predaj z auta, na tržnici, v stánkoch a pod.). Tiež nenakupujeme vajíčka, ktoré sú vystavené priamemu slnečnému žiareniu. Rozhodne nekupujeme vajíčka s prasknutou alebo poškodenou škrupinou.                                                   

Farba škrupiny (hnedá alebo biela) neovplyvňuje výživové hodnoty vajíčok. Či biele alebo hnedé, obe sú rovnako výživné.                                                                                                             
Treba si všímať aj pôvod vajíčok . Je lepšie si kúpiť vajcia z blízkeho regiónu s označením SK ako vajcia, ktoré precestovali stovky kilometrov a deň ich znášky nemusí byť zrejmý.

Skladovanie vajíčok -  po každom nákupe  uložíme  vajíčka na svoje miesto do chladničky a to do priehradky alebo na poličku. Skladujeme ich pri teplote  + 4  + 5 stupňov Celzia. Vajíčka skladujeme v chladničke na najchladnejšom mieste, nie vo dverách chladničky, ktoré sú „najteplejším miestom“ chladničky.                                                                                                       

Vajíčka z kartónového obalu vyberte!

Nie je vhodné, aby boli v kartónovom  obale, pretože otváraním a zatváraním chladničky a tým aj kolísavosťou teploty, tento môže navlhnúť. Tak môže dôjsť ku kondenzácii vody na škrupine, čo spätne podporuje bakteriálny rast a preniknutie baktéríí do vajíčka.                                                                                                                                                                                                    Vajíčko uložíme tupým ( širším )  koncom hore, pretože  tzv. dýcha a práve tam sú kapiláry. A aby  bielok zostal v strede a nebol v kontakte so vzduchovým vačkom na širšom konci. Ak je vajíčko v chladničke dlhšie ako 10 dní, treba ho prevrátiť, aby sa žĺtok neprilepil ku škrupine.

Spotrebná doba vajíčok

Od uloženia vajíčka do chladu mu plynie spotrebná doba. Zvyčajne je to 28 dní, pri správnom skladovaní aj o niekoľko dní viac. Vajíčka sa môžu  predávať najneskôr 7 dní pred uvedeným dátumom minimálnej trvanlivosti.

Manipulácia s vajíčkom – s vajíčkom treba narábať opatrene. Umývanie vajíčok z domáceho chovu má svoje opodstatnenie, nie vždy sú znesené vajíčka čisté. Vajíčko by sme mali umyť bezprostredne pred použitím, nikdy nie skôr.                                                                   

Celkovo ale vajíčka umývať nemáme ! Vaječné škrupiny by sa nemali umývať, lebo obsahujú ochrannú vrstvu, ktorá bráni prechodu baktérií cez ich póry. Je dôležité vedieť, že pri vysokých teplotách sa salmonela ničí, preto je z hľadiska bezpečnosti konzumácie vajce potrebné prehriať ich aspoň cez 70 stupňov Celzia, čiže nekonzumovať ich v surovom stave.

Po rozbití vajíčka - myslíme na  umytie rúk.  Umývanie rúk má svoje opodstatnenie. Na vaječných škrupinách sa môžu udržať salmonely, preto je potrebné po manipulácii s vajíčkami si poriadne poumývať ruky, aby sme na pripravované jedlo nepreniesli žiadne mikroorganizmy. 

Ochutnajte prepeličie vajíčka  

Rada by som upozornila i na prepeličie vajíčka.

Prepeličie vajíčka majú tiež veľmi vysokú výživovú hodnotu a okrem iného, obsahujú takzvané ovomukoidy a ovoinhibítory. Tieto účinne pôsobia proti alergii na peľ, trávy a roztoče. Pri alergickej reakcii sa pri kontakte alergénu so špecifickou protilátkou IgE nadviazanej na žírnych bunkách uvoľňujú z týchto buniek rôzne druhy mediátorov, z ktorých najznámejší je histamín. Až donedávna sa väčšina alergických prejavov pripisovala práve histamínu.                                                                                                                                                 
Prepeličie vajíčka obsahujú bielkoviny, cukry, stopové prvky, hlavne selén a zinok a  veľký obsah vitamínov A, B1 a B2, D a tiež železa. Ich najcennejšími prednosťami je však obsah omega 3 a 6 mastných kyselín.                                                                                                 

Odporúčajú sa deťom aj športovcom ako zásobáreň bielkovín.  Takisto priaznivo pôsobia na našu imunitu. Vajíčka sú drobné ( pomer je 1 ku 5 - slepačie vajce ku prepeličiemu) ale veľmi hodnotné.                                                                                                                                                                                    Prepeličie vajíčka sa považujú za delikatesu. Varené, aj surové. Patria medzi najzdravšie a najbezpečnejšie spomedzi vajec.                                                                                           
No sú i nádherné, majú nádhernú farbu. Na bielom alebo béžovom podklade sa krásne vynímajú rôznorodé hnedé škvrnky.                                                                                                               
Zaujímavosťou je aj to, že prepeličie vajíčka neprenášajú salmonelózu.               

Všeobecne doporučená denná dávka prepeličích vajíčok je rôzna a to podľa veku.  Deťom do 3 rokov sa odporúča  nie viac ako 2 kusy na deň a to 2 krát týždenne. 

Prepeličie vajíčka sa využívajú v kuchyni všade tam, kde  sa  zvyknú používať vajcia slepačie. Varené na tvrdo,  na mäkko, do pomazánok , do koláčov a pečiva, na praženicu, chleba vo vajci a podobne.