Vzorový jedálniček v 1. roku života dieťaťa

Vzorový jedálniček v 1. roku života dieťaťa
1.10.2019 v kategórii Batoľa, autor MUDr. Katarína Vicianová, foto: istockphoto.com

Tretie obdobie – posledné 3 – 4 mesiace prvého roku života dieťaťa sa z pohľadu stravovania vnímajú ako „postupný prechod na upravenú stravu dospelých“, ide o tzv. rodinné jedlá. Ako má teda vyzerať jedálniček ročného dieťaťa?

Kedy dieťa prechádza na stravu dospelých?

V 9. – 10. mesiaci života dieťaťa (po prvom a druhom príkrme) postupne zaraďujeme do jedálnička upravenú stravu dospelých. Pravdaže, v určitých medziach. Jedálniček dieťaťa sa stáva bohatším, môže byť teda aj farebne pestrejší.                                                  

Platí, že zrnitú a postupne kusovitú stravu zavádzame po 9. mesiaci života. Dieťatko je nútené k žuvaniu a učí sa jesť rukami, prípadne lyžičkou. Pri prechode na rodinnú stravu by sa v rodine mali dodržiavať zásady správnej výživy: jesť menej tukov (tučné a mastné jedlá), menej cukrov a menej soliť. V strave treba zvýšiť obsah vlákniny, čerstvej zeleniny a ovocia. 

Ku koncu 1. roku života môžeme pomaly a postupne zavádzať strukoviny (hrášok, fazuľka, šošovica), cibuľu, hlávkový šalát, uhorku, paradajky, reďkovku, jahody,  ríbezle, egreše, maliny,  kôpor,  tvaroh, zeler, baklažán. Bobuľovité ovocie popučíme, aby ho dieťa  nevdýchlo.   

Nové jedlá krok za krokom

Upravená strava dospelých má byť čo najvšestrannejšia, ale treba rešpektovať niektoré zásady:

1. Stravu nesolíme do 1. roku a po 1. roku tiež veľmi málo. Nekoreníme podstatne dlhšie, pretože obličky funkčne dozrievajú do 2. roku života. 

2. Prednosť dostanú jedlá varené, dusené, pripravené na pare, ale nie pečené a vysmážané. Pre najmenšie deti nie je vhodný ani vysmážaný rezeň, ktorý po vysmažení zbavíme obalu, ako to  niektorí rodičia radi robia.

3. Po 8. mesiaci môžeme začať podávať teľacie a v 1. roku i hovädzie mäso. Nepodávame údeniny, bravčové mäso ani šunku. Naše sladkovodné ryby dávame až v 10. mesiaci života.

4. Obilniny  obsahujúce  lepok (glutén, gliadín) – múku, krupicu, rezance, chlieb, pečivo  podľa najnovších odporúčaní ESPGHAN podávame najlepšie pod ochranou dojčenia po ukončenom 6. mesiaci života, teda  tesne pred dovŕšením 26. týždňa, a to rovnako i nedojčeným deťom na umelej výžive. Z obilnín podávame pečivo radšej z celozrnnej múky, nie biele. Chlebík tiež uprednostníme tmavší, prípadne celozrnný.

5. Omáčky zahustíme skôr zemiakovým alebo kukuričným škrobom ako klasickou zásmažkou.

6. Dbáme na dostatok  mlieka a  mliečnych výrobkov. Do ovocnej kaše pridáme biely jogurt, je to v podstate ľahko stráviteľné mlieko. Naopak, tvaroh nie je odporúčaný v prvom roku života pre vysoký obsah bielkovín. 

7. Vajce – bielok podávame až po 1. roku. Žĺtok v druhom polroku u zdravých detí.    

8. Prírodné ovocné šťavy z čerstvého ovocia sa odporúčajú podávať v prípade zvýšenej potreby tekutín až po 8. mesiaci. Ovocné šťavy nemajú obsahovať viac sacharidov než 15 g/100 ml. Prírodné ovocné šťavy pripravíme z jabĺk, broskýň, ríbezlí, egrešu, malín, čučoriedok, ktoré rastú v našom zemepisnom pásme.

9. Citrusové plody (pomaranče, mandarínky a citróny) a kivi odporúčame podávať až po prvom roku a postupne, s prihliadnutím na možné reakcie. 

10. Čokoláda, kakao a morské ryby sú na rade až po 1. roku.

11. Huby podávame až po 3. roku.

12. Med a jahody tiež podávame až po 1. roku.

13. Vlašské pomleté orechy v plnke palaciniek či koláča môžeme zaviesť v 2. roku. Oriešky posunieme až po 3. roku.

14. Nepodávame cukríky, slané drobné pečivo, čokoládu a kakao.

15. Pre podávanie ovocia a zeleniny platí pravidlo 5-krát denne. Na raňajky k chlebíku učíme dieťa jesť zeleninu, na desiatu má ovocie, na obed má buď zeleninovú polievku alebo zeleninovú prílohu, na olovrant jogurt s ovocím alebo chlebík s maslom a zeleninou. Na večeru môže mať kašu s ovocím.

Vzorový jedálniček dojčaťa
Prečítajte si tiež:

Vzorový jedálniček dojčaťa

Vzorový jedálniček v 1. roku: 

Na raňajky dostane dieťatko materské mlieko alebo mlieko pokračovacie umelé. Na chlebík alebo pečivo natrieme maslo, lekvár, vhodnú nátierku, roztierateľný syr. Podávame čerstvú zeleninu. Napr. kúsok papriky, strúhanej mrkvičky, čerstvej uhorky či hlávkového šalátu. 

Na desiatu pripravíme prvý príkrm ovocno-zeleninový, už nie kašovitý, ale tuhšej konzistencie s väčšími kúskami. Iba veľmi hladným deťom pridáme piškóty alebo keksy. 

Na obed podávame obvykle ešte iba jeden chod. Ročné deti zvyčajne dva chody neprijmú, odmietajú ich, ba ani nestrávia. Ale treba to skúsiť. Obed pozostáva z polievky a hlavného jedla, ktoré má charakter mäsovo-zeleninový s ryžou, zemiakmi, cestovinou, omáčkami.

Ako prílohy treba použiť častejšie dusenú alebo i čerstvú zeleninu, kompóty domácej výroby. V tomto veku už môžeme pripraviť aj žemľovku alebo ryžový nákyp.

Na olovrant  dieťa dostane materské alebo umelé mlieko, jogurt s ovocím. Môžeme mu ponúknuť i chlebík alebo  puding. 

Na večeru pripravíme mliečnu kašu. Niektoré deti ju odmietajú. Nahradíme ju zemiakovou kašou alebo inak upraveným obedom.

Aj „dospelé“ jedlá majú svoje pravidlá

  • Nové potraviny zavádzame pokiaľ možno doma, vzhľadom na možnú alergickú reakciu, prípadne nepokoj dieťaťa alebo zmenu stolice. Teda nie na návšteve, počas krátkeho prechodného pobytu mimo domova, alebo tam, kde nie je možnosť rýchlej lekárskej pomoci.
  • Nové zložky potravy zavádzame vždy s odstupom 3 – 4 dní, aby sme zistili, na ktoré dieťa reaguje nepriaznivo. Pokiaľ niektorá potravina  spôsobí nežiaducu reakciu, mala by sa aspoň  na 1 týždeň vylúčiť zo stravy a potom opäť skúsiť. Keď dieťa zareaguje opäť, je lepšie túto potravinu vylúčiť z jedálnička aspoň na šesť mesiacov.
  • Musíme dávať pozor na veľkosť a druh potravy, ktorú by mohlo dieťa vdýchnuť: nesmieme mu dať žiadne malé a pevné kúsky napr. orechy, bobule, kúsky mrkvy.
  • V obchodoch nás láka veľké množstvo detských čajov. Vyhýbame sa tým, ktoré obsahujú kamilky, nakoľko sú závažným alergénom. Snažíme sa vyhnúť príliš sladeným čajom. Niektorí odborníci uprednostňujú čaje v sypanej forme, ktoré sa zaparia. Pretože z porciovaných vrecúšok sa údajne môžu tiež vylúhovať látky nevhodné pre dojčatá.
  • Dieťa v tomto období získava i stolovacie návyky. Tekutiny by napríklad malo prijímať už zo šálky alebo pohárika. Dôležitá je pravidelnosť vo všetkom, i v jedení. Pri jedle sa nemá hrať a rozptyľovať. Je správne, ak dieťa neobeduje samo, ale stoluje so súrodencom, mamičkou alebo inou osobou, ktorá ho opatruje. Vidí, ako im chutí. Má príklad, ako sa drží lyžička, ako sa potrava prikladá k ústam.
  • Sú však deti, ktoré sa prejedajú, lebo musia jesť s každým, kto príde domov, a to opakovane. Iné deti  sa nevedia najesť dostatočne. Iba neustále niečo pojedajú a zobkajú, a napriek tomu vôbec neprospievajú.
  • Dbáme aj na kvalitu, čerstvosť a uskladnenie potravín. Napríklad vajcia nekupujeme na trhoviskách, pretože nie sú uskladnené v chladiacom boxe. V chladničke ich uchovávame najviac 7 až 10 dní. Pozorne sledujeme dátum výroby a dĺžku záruky všetkých potravín, ktoré dieťaťu podáme. Ovocie a zelenina rýchlo podliehajú skaze, napr. plesniam a hnilobe. Podávame ich preto zásadne čerstvé.
  • Dodržujeme správne uskladnenie potravín v dobre uzatvárateľných nádobách, v suchu a chlade.
  • Ak nechcete, aby deti niektoré potraviny jedli, tak ich nekupujte (nadmiera sladkostí, slané tyčinky, čokoláda, čipsy, zemiakové lupienky atď.).
  • Nedávajte deťom za odmenu sladkosti. Vyvarujte sa dávať deťom sladkosti pravidelne v rovnaký čas, napríklad po návrate zo škôlky, a to každodenne.
  • Na stolovanie treba vyhradiť miestnosť, obvykle to býva kuchyňa  a jedáleň. Dieťa nemá jesť pred televízorom z viacerých dôvodov. Niektoré deti to rozptyľuje a zjedia málo, odmietnu jesť, lebo ich  „jedlo“ vyrušuje. Naopak, iné zjedia viac, než v skutočnosti potrebujú.
  • Nedávajte deťom väčšie porcie jedla, ako môžu skonzumovať.
  • Nečítajte pri jedle, keď nechcete, aby to robilo aj vaše dieťa.
  • U väčších detí sa treba vyhnúť  prílišnému dohadovaniu počas jedla. Neustále nabádanie a nútenie k jedlu a trebárs i dojedaniu vyvolá skôr napätie, úzkosť a opačnú reakciu. Vzniká tak začarovaný kruh. Dieťa nedoje, odíde od stola. Keď ho prejde úzkosť, vráti sa mu chuť do jedla. Potom vyžaduje občerstvenie, a to zasa zníži chuť pri ďalšom hlavnom jedle.
  • Z jedla sa nemá robiť vojna či bojisko. Takto dieťa iba od jedla odradíte.
  • U niektorých detí svojím naliehaním  a neustálym pobádaním k jedlu spôsobíte jeho celoživotné prejedanie sa a obezitu.

Na dodržiavanie zásad správnej výživy číha veľa nebezpečenstiev. V snahe dopriať dieťatku to najlepšie, robíme i veľa chýb. Verím, že po prečítaní tohto článku sa im vyhnete.