Náročné dieťa: Buď stále pri mne, mama!
Vaše dotyky podporujú telesné prežívanie dieťaťa. Objímaním ho učíte získavať kontrolu nad sebou samým.
Každé dieťa potrebuje blízkosť svojich rodičov. Od momentu narodenia je to tá najakútnejšia potreba. Je evolučne vrodená a bezbrannému dieťaťu zabezpečuje prežitie. Ako netreba pripomínať, novorodenec sa nedokáže sám o seba postarať, preto je pre neho veľmi dôležité zabezpečiť si prítomnosť starostlivého dospelého.
Náročné dieťa môže túto potrebu cítiť úplne rovnako ako každé iné dieťa a možno ju cíti aj intenzívnejšie. Čo je však isté – dáva ju veľmi intenzívne najavo. Tak ako aj v iných oblastiach jeho vývinu, prejavuje aj túto potrebu veľmi naliehavo a intenzívne. A dáva do toho všetko...
Náročné dieťa vyžaduje viac pozornosti a lásky než iné deti
Dôležitosť telesného kontaktu
„Dojča sa vyznačuje potrebou blízkosti, predovšetkým telesnej blízkosti matky. Chcelo by byť držané, láskavo, nežne objímané a akceptované. Lásku môžeme definovať ako požadovanie intímnej telesnej blízkosti. Ak je potreba blízkosti uspokojená, nachádza sa dojča v stave slasti. Bez telesnej blízkosti trpí,“ konštatuje americký lekár a psychoterapeut Alexander Lowen (ext. zdroj Alexander Lowen).
To najlepšie, čo pre svoje dieťa v období od narodenia po jeho prvý rok môžete urobiť, je pomáhať mu uvedomovať si svoje telo. Akýkoľvek telesný kontakt – časté dotyky, objímanie, nosenie a starostlivosť o jeho telesné potreby – je nenahraditeľný a nikdy ho nie je v tomto vývinovom období dosť. Nemusíte sa báť, že by ste si takýmto hýčkaním svoje milované náročné dieťa rozmaznali, práve naopak!
„Diera,“ ktorá vzniká v tomto období následkom nedostatku fyzickej blízkosti a telesného kontaktu, sa dá len veľmi ťažko neskôr „zaplátať“. Dieťa má potom neskôr (často až do dospelosti) pocit, že mu niečo chýba, neustále potrebuje a vyžaduje prejavy lásky od rodičov, nadmerne púta pozornosť rodičov i za cenu, že vyvoláva kritiku a negatívnu pozornosť – aj tá je totiž lepšia než žiadna pozornosť. Deti, ktoré však zažili v období prvého roku dostatok týchto prejavov, neskôr tak nestrádajú.
Je to dôležité obdobie pre nadobudnutie pocitu bezpečia vo vlastnom tele – a to sa získava práve láskavým kontaktom, dotykom, objatím a postaraním sa o základné fyziologické potreby dieťaťa.
Aj hračka pomôže
Vaše dotyky podporujú telesné prežívanie dieťaťa. Objímaním ho učíte získavať kontrolu nad sebou samým. Hry rozvíjajú jeho motorickú koordináciu. Hrajte sa s jeho rúčkami a nožičkami, dávajte mu hračky (pozor však na prílišnú stimuláciu, jedna hračka je lepšia než tri), ktoré môže držať v rukách, hrajte sa spolu vo vani – toto všetko napomáha rozvoju jeho motoriky.
Vytvorenie bezpečného a príjemného prostredia a hračky primerané veku dieťaťa napomáhajú k vytváraniu pozitívneho vzťahu k vonkajšiemu svetu. To sa začína práve vo vzťahu matky (aj otca) s dieťaťom, v kruhu blízkej rodiny, ktorý sa postupne bude rozširovať ďalej do sveta. Ak dieťa nadobudne pocit bezpečia vo vlastnom tele, pocit bezpečia vo svojej rodine, bude to základ pre jeho pocit bezpečia v širšom svete.
Dotykmi ho učíte: si v bezpečí.
Láskavou starostlivosťou mu hovoríte: sme tu pre teba, svet je bezpečné miesto.
Náročné dieťa: Je VEČNE nespokojné?!
Silné puto
Jediným zdrojom pocitu bezpečia je pre dieťa silná náklonnosť človeka, ktorý sa oň najviac stará. Pre matku (alebo pre otca, ak sa o dieťa stará najmä on) je dôležité, aby bol/a počas prvého roku života dieťaťa neustále nablízku a predstavoval/a pre dieťa zázemie. Keď dieťa plače, je potrebné ho privinúť, držať ho často v náručí, hovoriť naň, chrániť ho pred hlasnými zvukmi, hladom, chladom či nepohodlím. Niekedy je ťažké vytvoriť takého silné puto medzi rodičom a dieťaťom, najmä ak sa jeho prirodzené potreby javia ako nesmierne náročné. Ak mu však umožníte takéto silné puto vytvoriť, pomôže mu to, paradoxne, stať sa nezávislejším. Nie hneď, nie zajtra, ani o dva týždne, ale v jeho budúcom živote...
Vaša neustála prítomnosť dieťaťu napomáha nadobudnúť základnú dôveru k okolitému svetu spôsobom, ktorý mu prináša nádej a sebadôveru. Ak vie, že má rodičov neustále pri sebe, buduje sa tým nielen jeho pocit bezpečia a presvedčenie, že svet je bezpečné miesto, ale aj jeho základný pocit sebadôvery. To, čo je von, sa premieta dovnútra. Spoľahnite sa na to.
Čo ak je nutné odlúčenie?
Pre dieťa je vždy ťažké, ak musí jeho matka v prvom roku života chodiť do práce a nemôže byť s ním. Z finančného hľadiska však, bohužiaľ, iná možnosť často neprichádza do úvahy. Nech je pre vás akokoľvek ťažké predstaviť si odísť od svojho dieťaťa čo i len na pol hodinu, život nám niekedy nedáva veľmi na výber. Najmä matky samoživiteľky stoja pred touto ťažkou životnou výzvou. Na jednej strane je tu naliehavá potreba dieťaťa: „Mama, buď stále pri mne!“, na druhej strane je tu potreba prežitia, zabezpečenia finančných prostriedkov, platenia účtov, bývania...
V prípade, že je nutné, aby ste dochádzali do práce, je dôležité presvedčiť sa o tom, že osoba, ktorej dieťa zveríte počas vašej neprítomnosti zabezpečí starostlivosť nielen o jeho základné potreby (aby nebolo hladné, bolo v teple, suchu, chránené pred škodlivými vplyvmi...), ale i jeho potrebu kontaktu, dotyku a bezpečia. Hoci je pre matku niekedy prirodzene ťažké dívať sa na láskavý kontakt inej osoby s jej dieťaťom (nie, nemusíte byť patologicky žiarliví a napriek tomu to môže byť pre vás ťažké), pre dieťa je dôležité, aby dostávalo počas dňa tento druh starostlivosti.
Náročné dieťa: Neobmedzujte jeho pohyb
Všade dobre, doma najlepšie
Ideálne je, ak starostlivosť o dieťa prebieha v domácom prostredí, ktoré je preň dobre známe. Ak to však nie je možné, uistite sa, že jasle alebo zariadenie, ktorému dieťa zveríte počas vašej neprítomnosti, je schopné zabezpečiť láskavú starostlivosť a vnímavosť voči jeho potrebám. Aby bolo nakŕmené vtedy, keď je hladné, pritúlené, aby sa cítilo bezpečne. Zostaňte s ním v tomto novom prostredí tak dlho, kým si naň nezvykne. Keď sa dieťa ocitne v neznámom prostredí, rodič preň predstavuje jediný ostrovček bezpečia. Je pochopiteľné, že dieťa sa v novom prostredí môže cítiť neisté a môže sa k vám doslova „prilepiť“, aby sa uistilo, že ste s ním.
Ak mu však pomôžete trpezlivo preskúmať toto nové prostredie a ono zistí, že je v bezpečí, bude lepšie zvládať aj váš odchod. Nebude sa cítiť uvrhnuté do vody, v ktorej ešte nevie plávať... Dajte mu niečo, čo mu bude pripomínať, že nech je kdekoľvek, je v bezpečí. Niečo, čo mu pripomína pocit bezpečia, ktorý pozná z vlastného domova. Takto môžete docieliť známe „všade dobre, doma najlepšie“.