Keď dieťa vybuchne alebo efekt zlomeného keksíka

Mgr. Eva Vavráková, PhD. | 16. august 2021
Vzdor dieťaťa

Ešte pred chvíľkou ste so svojím dvojročným dieťaťom v parku kŕmili vtáčiky, a zrazu sa váľa po zemi, kope, kričí a nechce za nič na svete vstať. Možno preto, lebo ešte nechce ísť domov na obed. Alebo sa minuli zásoby zrna pre vtáčiky a chce ich kŕmiť ďalej. Alebo sa slnko skrylo za mrak a jemu sa to nepáči...

Nie vždy vieme identifikovať skutočnú príčinu vzdoru. Psychológovia to nazývajú „efekt zlomeného keksíka“.

Z ničoho nič záchvat hnevu

Malé dieťa sa počas dňa stretáva s množstvom stresujúcich či nepríjemných situácií a drobných sklamaní (ráno si musí obliecť nenávidené červené pančuchy, v škôlke sa pobije o hračku, mamička po neho príde ako posledná, v potravinách nemajú jeho obľúbenú žemličku...). Môže sa stať, že pocit nepohody sa u neho postupne prehlbuje a večer vybuchne pri zdanlivo úplne nevinnej situácii. 

Niekedy je ťažké porozumieť správaniu dieťaťa. My dospelí často potrebujeme vidieť príčinu jeho hnevu, aby sme uznali vážnosť situácie. Dôležité je napriek nášmu pohľadu skúsiť brať dieťa s jeho emóciami vážne. Našou úlohou je pomôcť mu pochopiť vlastné emócie, v žiadnom prípade ich nebagatelizovať, aj keby z nášho pohľadu banálne boli.

Nemusíme sa báť, že si tým dieťa rozmaznáme, alebo z neho vychováme „padavku“ – práve naopak, ak sa naučí pochopiť, prijať a zvládnuť emócie odmalička, bude neskôr pripravené zvládnuť aj ťažké situácie konštruktívne. 

Nuda a potreba pozornosti

Jedným z výrazných spúšťačov záchvatov vzdoru je aj nuda – napríklad pri dlhej ceste, keď je pohyb dieťaťa obmedzený. Tieto situácie sú pre nás o to ťažšie, že nám znemožňujú sústrediť sa na šoférovanie. Opäť platí, že najlepšie je nude predchádzať, napríklad tým, že si do auta zoberieme obľúbené hračky, alebo si robíme krátke prestávky.

Vo vlaku a lietadle sa môžeme prechádzať po uličke, vyžadovať od dieťaťa, aby počas dvojhodinovej cesty „pokojne sedelo“, je vopred prehratý boj. 

S hnevom u detí sa môžeme stretnúť aj vtedy, keď sa snažia zaujať našu pozornosť

Rozhodli ste sa v rýchlosti pozrieť si pri svojom drobcovi e-maily? On chce, aby ste sa plne venovali jemu, a preto vás začne hrýzť alebo biť. Skúste si plánovať čas pre seba a čas pre dieťa. Keď ste s dieťaťom, venujte mu plne svoju pozornosť. Ak potrebujete robiť niečo, čo vám bráni venovať sa malému dieťaťu, je nevyhnutné zabaviť ho aktivitou, ktorá ho plne zaujme.

Vynucovanie si rodičovskej pozornosti môže byť pre nás signálom, že jej dieťaťu neprejavujeme dostatok vtedy, keď sa správa „normálne“. Jednoduchým riešením je dbať na to, aby sme svojou pozornosťou dostatočne často posilňovali pozitívne správanie dieťaťa. 

Odborníci považujú obdobie vzdoru za prechodné obdobie, ktoré je typické najmä vo veku do 3 rokov

Ak pokračuje dlhšie, môže naznačovať, že dieťa sa ešte nenaučilo zvládať frustráciu. Ak záchvaty hnevu pretrvávajú pravidelne aj po dovŕšení 5. roku života, môžu naznačovať vážnejšiu odchýlku v emocionálnom vývine dieťaťa. Podobne, ak sú návaly zlosti sprevádzané inými ťažkosťami, napríklad problémami so spánkom alebo agresivitou, môže ísť o väčší problém, ktorý je vhodné konzultovať so psychológom.

Varovným signálom býva aj to, ak zlosť trvá dlhšie ako 15 minút, objavuje sa viac ako 5-krát denne a je spojená so sebaubližovaním.

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: