Ťažkosti so spánkom: Čo sa môžeme naučiť od brazílskych mám

Ťažkosti so spánkom: Čo sa môžeme naučiť od brazílskych mám
14.1.2019 v kategórii Mama, autor Redakcia, foto: istockphoto.com

Považujete za problém, ak vaše bábo v noci pije mlieko? Je pre vás problém, ak nedokáže zaspať bez mamy? Alebo ak v šiestich mesiacoch v noci neprespí nepretržite viac než 5 hodín?

Spánok je biologický proces, ale zároveň ho veľmi ovplyvňujú hodnoty a predstavy o ňom zakorenené v každej kultúre. Práve tie do veľkej miery predpovedajú, či budeme uvedené príklady nočného správania vnímať ako problematické alebo normálne. 

Očakávame, že dieťa prespí celú noc

Napríklad, naša kultúra si cení nezávislosť, sebakontrolu a pravidelnosť. Aj preto cez deň síce poskytujeme bábätkám emocionálnu oporu, ale v noci od nich očakávame, že budú spať samy, v tmavej izbe, a zaspia bez našej pomoci. O bábätkách, ktoré nevedia samostatne zaspať, v noci sa budia a signalizujú prebudenie rodičom, hovorievame, že majú problémový spánok. Máme z toho trochu strach a potrebu tento „problém“ riešiť. 

No iné kultúry majú iné očakávania. Napríklad, štúdia realizovaná na veľkých skupinách brazílskych matiek ukázala, že hoci takmer polovica z nich spávala v jednej posteli so svojimi deťmi, a takmer polovica z týchto detí sa v noci v priebehu prvého roka pravidelne budila, len menej ako každá piata mama povedala, že jej dieťa má „problémy so spánkom“.

Brazílske matky nepovažujú nočné budenie dieťaťa za "problém"  

Podobne to pociťovali mamy z Južnej Kórey. Takmer všetky bábätká spali s mamou a viac než osemdesiat percent sa z nich v noci pravidelne budilo tak, že to prebudilo aj rodičov. Ale opäť len menej ako pätina mám považovala spánok svojich detí za problematický. Iné očakávania viedli k inému nastaveniu. 

Viacerí výskumníci vo svetle takýchto poznatkov upozorňujú na to, že problémy so spánkom existujú v prvom roku hlavne vo vnímaní rodičov. Inými slovami, často sú to len rodičia, ktorí sú presvedčení o tom, že dieťa má problém. Drvivá väčšina detí, ktoré v prvom roku spia rôzne, sa však neskôr stabilizuje.

Preto treba byť opatrní v tom, aby sme dieťa nezačali vnímať ako „problémového spáča“. Ak si na túto myšlienku zvykneme, mohli by sme inak do celkom normálne sa vyvíjajúceho spánku začať príliš zasahovať. Často je rozumnejšie namiesto spánku bábätka riešiť radšej to, ako zmeniť chod dňa a zabezpečiť viac oddychu unaveným rodičom.

Naša kultúra si cení nezávislosť, sebakontrolu a pravidelnosť. Aj preto cez deň síce poskytujeme bábätkám emocionálnu oporu, ale v noci od nich očakávame, že budú spať samy, v tmavej izbe, a zaspia bez našej pomoci.

Knihu Psychológia -pre milujúcich rodičov si môžete objednať v našom e-shope TU