otazka
, Autor: Registrovaný používateľ
Dobry vecer pani doktorka,
dcera 15 mesiacov nam spadla z gauca rovno na hlavicku. Neviem si odpustit, ze som ju nezachytila. Strasne nas to s manzelom vylakalo, pretoze hned ako som ju zdvihla na ruky, prestala dychat, padla jej hlavicka a prevratili sa jej ocka. Prezili sme najhorsiu chvilu v zivote. Ja som jej ani neviem preco fukla do tvare a prebrala. Potom uz len velmi plakala. Utekali sme na pohotovost, nastastie rtg lebky bolo v poriadku a aj neurolog sa vyjadril, ze vsetko ok, ze sa najpravdepodobnejsie velmi zlakla..zasla sa. Este 48 hodin ju mame pozorovat a kontrolovat. Inak na hlave nemala nakoniec ani modrinu.
Ja sa chcem opytat, ked to bolo to zajdenie sa, ci mam byt pripravena, ze sa to moze opakovat pri nejakom, dufam, ze uz iba mensom pade?? Viem, ze to iba hrozne vyzera a ze v zasade to nijak neohrozi jej zdravie. Vidim na sebe, ze mam tendenciu robit odvtedy vsetko preto, aby neplakala. Zaroven si uvedomujem, ze to nie je vobec spravne do buducna. Mozete mi prosim napisat, preco to niektore deti maju a ine nie? Mavaju to skor take viac ustrachane deti, alebo tie, co su viac vzdorovite? Moja dcera vsetko velmi preziva. Hlavne ked vidi nejaku hracku co chce, reaguje omnoho emotivnejsie, nez ine deti. Zaroven je vsak opatrna, hlavne pri ludoch, ktorych nepozna. Dakujem vam velmi pekne za vas cas.