Dobry den,
mame dve deti 3.5 a 1.5. Som dobra mama, o svoje deti sa staram vzorovo, obidve dievcata su velmi poslusne, citlive, dobre, nemame ziadne problemy. Skor mam problem ja, som na ne velmi zatazena, precitujem s nimi kazdu minutu, potrebujem ich lasku, lebo vztah s mojim manzelom upada a smeruje uz dlhsiu dobu k rozvodu. Nie je vyriesitelny a preto tento smer je definitivny. Aj moj muz ma nase deti rad, venuje im omnoho menej pozornosti a ja mam k nim rozhodne blizsie, ale je dobry otec. Nehadame sa vacsinou pred detmi, vlastne, ak sa aj rozvedieme, ostaneme priatelmi a preto deti nepocituju nejaky stres z nasho rozchodu.
Bojim sa o to, ze tu svoju nedostatocnu lasku si znasobujem u svojich deti. Nechcem aby som bola na nich zavisla a nechcem aby im to ublizovalo. Chcela by som im dat vacsiu slobodu a byt samostatna, ale vacsinou sa pristihnem pri tom, ako robim presne to, co nechcem. Opieram sa o nich, vyciciavam ich. Poradte mi, je mozne, aby tym boli poznacene v buducnosti, aby som im tym odoberala nieco, co by matka v normalnom vztahu nerobila? Na co si mam dat pozor, coho sa mam snazit vyvarovat najviac?
A ako mam v nich budovat pocit spravneho vztahu, ked mi im nejdeme prikladom? Moj manzel nema zaujem a ja by som nerada, aby tento model preniesli do svojho buduceho partnerstva. Mam pocit, ze ja som si to priniesla zo svojho detstva. (teda model rodiny, kde zena je ta menejcenna a manzel je ten dominantny, kt. sa rozhodne aka bude nalada)
Dakujem za radu.

Dobry den,mame dcerku ktora bude mat v oktobri 5 rokov.Od narodenia bola v podstate ukazkove dieta.Aj dnes je to velmi pozorne,mudre a sikovne dievcatko,je empaticka az ma to niekedy udivuje.Ma vsak obrovsky problem s komunikaciou s dospelymi ale aj s cudzimi detmi.Od malicka je skor introvert,teda hlavne ak sa nachadza mimo rodiny.Doma je komunikativna,hrava,je rada ak moze byt iniciatorkou a vymyslackou novych hier.Ak je vsak mimo domu vobec nekomunikuje s dospelymi,ak sa jej niekto prihovori napr.suseda,znama alebo aj niekto z rodiny ktoreho nevidi az tak casto vobec nereaguje a ignoruje dotycneho.Odmieta zdravit na ulici,v obchode ale napriklad aj starych rodicov.....Od malicka bola taka ze neznasala ak sa jej dotykal niekto iny ako ja a manzel,nerada sa nosila na rukach u babky ci dedka a uplne neznasala ak jej chceli dat pusu.To jej ostalo dodnes,ja to respektujem pretoze to vychadza z jej osobnosti a ja sama som od malicka velmi podobna.Zial jej stari rodicia to nechapu,neustale ju hresia a vstepuju jej pocit viny ze ich nepozdravila a nedala im pusu.Vidim na dcerke ze je z toho velmi nervozna a zacala byt na starych rodicov agresivna,ked sa ju pri luceni snazil dedko nasilim chytit a dat jej pusu velmi zurila a plakala a dala mu facku.Nemyslim ze to spravila naschval,iba sa branila.No stary rodicia to chapu ako nevychovanost a nevhodne spravanie.Vela krat som sa dcerke snazila vysvetlit ze je slusne pozdravit a starim rodicom zasa aby si nevynucovali pozdrav nasilim ,nepomaha to.Som z toho velmi smutna lebo po tomto poslednom incidente dcerka odmieta babku a dedka vidiet.S druhou babkou ma pekny vztah,ona dcerku respektuje a nenuti ju do nicoho.A dcerke takyto pristup prospieva lebo tuto babku zacala sama zdravit a ma k nej omnoho vrelsi vztah.Od oktobra ide dcerka do skolky ale dost sa toho bojim.Uz rok chodila do skolky,zvykla si na nu velmi rychlo ale za cely skolsky rok neprehovorila s ucitelkou ani slovo ( a to ju pozna od malicka lebo je to nasa pribuzna)Teraz rok nechodila kvoli stahovaniu a narodeniu braceka.Velmi sa na skolku pytala a tesi sa tak teraz do skolky nastupi.Mozte mi prosim napisat vas nazor,ci je spravanie dcerky v poriadku alebo som naozaj niekde spravila chybu.A ako mam k tomuto problemu vobec pristupovat?Ja som mala od detstva podobne problemy,komunikacia a skola mi robili obrovske a casto pre mna neprekonatelne problemy.Rada by som sa tomu pri dcerke vyhla a pomohla jej aby to mala v skole lahsie ako ja.Dakujem za rady

Dobry den prajem,dufam,ze mi odpoviete na moju otazku,pretoze same neviem ,ako si poradime :(Mam 34 rokov,9rocnu dcerku a ani nie mesacneho chlapceka...Velmi vela sa deje v nasich rodinach ,aj pre mna je to emocionalna zataz .Mame v rodine onkologicke ochorenia,jednym je moja mama,ktora tym presla ,je teraz relativne v poriadku ,aj ked nikdy nevieme,co bude a druhym je moj svokor,ktoremu sa momentalne dost zhorsil stav a mozno sa mame pripravit na najhorsie:(Ide o to ,ze dcerka je nanho velmi naviazana,vie,ze dedko je chory,tak ako to vedela pri mojej mame...len neviem, do akej miery si uvedomuje, nakolko to je vazne.Na tuto temu sme sa s nou nebavili,lebo tozhorsenie prislo velmi ryhclo a nahle...i ja som zaskocena.Dnes som sa s nou bavila na temu smrt.Hrozne:(Pytal asom sa dcerky, ci vie, co to znamena,povedala,ze ano,ze clovek potom neexistuje a na otazku,ci vie,co sa deje s clovekom potom,povedala,ze ho daju do hrobu.Snazila som sa ist na to citlivo,hovorila som jej o svojej babke,ze mi povedala,ze ked zomrie,nechce ,aby som velmi plakala a bola smutna..Dcerke som sa to takto snazila vysvetlit,ze je taky koloboeh,ludi as anarodia,rastu,zomieraju..neviem,ci som urobila spravne..dcerke po cely cas padali slzy a potom aj mne.Myslite si,ze jej mame povedat,ze dedko zomrie? Alebo ako jej to povedat? Ako ju na to pripravit??Da sa to vobec? DcerkA je velmi mudra,chapava ,ale aj velmi citliva..bojim sa o nu,ako to zvladne,ako to prezije,ci ma ist na pohreb...desim sa toho:(((Velmi dedka lubi a on ju tiez.Bojim sa ,ze potom ju neuvidim smiat sa a tesit,tak ako sa tesi teraz ,z malinkeho braceka a zo vsetkych malickosti..ako jej pomoct to zvladnut??Prosim o skoru odpoved.Dakujem.

Dobry den prajem, este pred mesiacom bolo vsetko v poriadku, syn ma 2 a plo roka, ako nahle sa zacalo rozpravat o skolke to zacalo. Nikdy nebol problem, mohli sme hocikam, hocikomu ost, vzdy sa tesil a hral s detmi. Teraz ked niekomu ideme zacne strasne plakat, az zachvatovo, nechce ist k nim do vnutra, len place, nic ho nezaujima, ostane napr. sediet na chodbe a dokaze tam plakat aj 20 minut. Sam nikoho nechce len maminku. Neviem co mam robit, nechcem ho lutovat, snazim sa mu vysvetlovat ze je vsetko v poriadku, no nic nepomaha, niekedy sa potom sam od seba ukludni a pride konecne za nami. Prosim poradte ako sa mam k tomu staviat co robit a co nie. Dakujem Zuzana

dobry den. prosim o radu, ako reagovat na prosbu dietata, aby som o niecom, co vyviedla nepovedala druhemu rodicovi.
z mojho pohladu obaja rodicia zastavame rovnake nazory, hodnoty, postupy vo vychove, ani jeden z nas nie je extremne prisny al. benevolentny, tak isto aj nase dieta ma k nam obom pekny vztah.
aka odpoved je spravna, ked dieta poziada "nepovedz to tatinovi"?

Dobrý deň,
máme 2,5 roč. a 12 mesačnú vnučku, chodili k nám cca 3x do týždňa na cca 5 hod. a sú tu bez rodičov. Samozrejme keď prídu tak sa hráme, varíme- akože, vaľkáme cesto, vykrajujeme, kreslíme, striháme, tancujeme, keď je pekne ideme na ihrisko. Stále niečo robíme a nenechávam ich samé v miestnosti. (čo je vraj chyba, lebo potom sa nevedia doma samé hrať) Niekedy mi pomáha dedko, niekedy mladší syn so svojou priateľkou. Boli sme teraz spolu s vnučkami a ich rodičmi na 14 dňovej dovolenke pri mori, z nášho pohľadu prekrasna dovolenka, veľa sme si vnučky užili, šantili sme v mori a tieto zážitky budú patriť medzi naše najkrajšie chvíle. Deti boli úžasné, menšia vnučka sa tam úplne rozchodila. dokonca začala tancovať, trošku problém bol s 2,5 roč. vnučkou, čo si oblečie - všetko si sama vybera, ale to robí aj doma a večer sa nechcela sprchovať, ráno česať a keď mama zakričala utekala k nám a schovavala za dedka, mama to potom nechala tak, že pred nami nebude vychovávať svoje dieťa a nebude tá najhoršia. Po príchode domov nám syn oznámil, že teraz nebudú nosiť deti k nám a nebudeme sa s nimi dajakú dobu stretávať, lebo deti keď prídu od nás sú veľmi zlé, plačú, sú neposlušné, nevedia sa samy hrať, lebo babka a dedko sa im vraj moc venujú, 12 mes., keď sa pýta vezmeme ju na ruky čo je vraj veľmi zlé, lebo ju rozmaznávame a potom doma plače a pýta sa na ruky. Ja som čítala , že nosenie prispieva i k rozvoju intelektu. Dieťa vidí oveľa viac zo svojho okolia, je v "centre diania" Mozog tak dostáva viac podnetov pre vývoj. Dieťa trávi viac času v "stave tichej ostražitosti", čo je optimálne pre učenie. Toto platí takisto pre staršie bábätká a batoľatá, aj pre tie je samozrejme nosenie veľkým prínosom, aj keď sa už nenosia tak dlho, ako keď boli maličké . Aký je Váš názor na nosenie detí starými rodičmi ?
Keď nás vnučky nevidia , nepočujú sú potom doma dobré, samé sa hrajú aj niekoľko hodín , keď je staršia veľmi zlá dostane bitku a hneď poslúchne (vraj dieťa treba biť do štyroch rokov, potom to už nemá význam). Syn ráno telefonoval a 2,5 r. vnučka po 2 týždňoch sa so mnou rozprávala a večer už bol vraj cirkus nechcela ísť spať plakala, že ide za babkou a babka jej urobí palacinky (vôbec sme o palacinkách nehovorili), ale keď k nám chodila palacinky som samozrejme robievala( mama jej ich takisto robieva). Nechcem tým povedať, že nevesta sa nestará o deti, s deťmi nvštevuje detské centra, chodí s nimi na tancovanie, skoro každý deň niečo majú, kde sa stretávajú aj s druhými mamičkami a deťmi. 12 mes. ešte kojí. Pred dovolenkou som niekedy na tieto detské aktivity chodila s nimi, aby som príp. povarovala mladšiu keď spinkala v kočíku. Myslíte si, že ako starí rodičia tým, že sa vnučkám vraj moc venujeme prispievame k ich nesamostatnosti, neposlušnosti a plaču ? Som si plne vedomá, že výchova detí patrí do plnej kompetencii rodičov. Ďakujem.