Dobrý deň. Mám dcérku, ktorá má 2 roky a 8 mesiacov. Cikať sa začala pýtať, keď mala 22 mesiacov, nepocikala sa ani v spánku, dokonca sa zobudila na cikanie. Pred mesiacom však prekonala akútnu pyleonefritídu, ešte nás čaká o dva dni mikčná cystografia. Odkedy sme prišli z nemocnice sa však zasa pocikáva. hrozne dlho vydrží necikať, keď sa jej aj pýtam či nechce cikať, tak stále nie. No potom akoby to už nemohla vydržať sa pociká, začne plakať. Potom sa stále ospravedlňuje a sľubuje, že už sa bude pýtať. Neviem či jej mám opäť dávať plienky, alebo ju stále prezliekať. Je veľmi rozumná, komunikatívna a šikovná. No neviem si poradiť, prosím Vás poraďťe mi ako mám postupovať. Bojím sa aby tento problém nemala ke´d začne chodiť do škôlky, prípadne v školskom veku.
Ďakujem
Možno by ste sa s ňou mohli porozprávať a navrhnúť jej, že ak by chcela mať plienku alebo sa do plienky vycikať, keď cíti, že jej treba cikať, že môže. Vzhľadom na to, že prekonala ochorenie súvisiace s cikaním, nie je to žiadna hanba, že je to len ak bude chcieť, že sa sama o tom môže rozhodnúť. Prípadne keď vidíte, že už by aj cikala, ale zadržiava, ponúknite jej plienku, aby sa do nej vycikala. Na prechodnú dobu jej to môže pomôcť.
Môže to byť aj psychická reakcia na hospitalizáciu a tak určitý prechodný posun späť sa u ej mohol objaviť.
Dobry den, mame tri deti. Dcerka bude mat 6 rokov a synovia 5 a 3. Stredny syncek sa stale pocikava v noci, niekedy aj pocas poobedneho spanku v skolke. Uz mal aj lepsie obdobie, ked sa mu darilo aj niekolko tyzdnov nepocikat sa aspon v skolke, no znova sa pocika aj dvakrat za tyzden. Aj co sa tyka spanku v noci - mava lepsie a horsie obdobia. Mne to az tak nevadi, nehnevam sa na nho za to, ani to prilis nerozoberame. No ucitelky v skolke sa hnevaju a vadia ho a deti sa mu potom vysmievaju. Mozem spravit nieco pre nho, aby sa to zlepsilo, alebo treba len vyckat? V septembri bude mat 5 rokov a pocula som, ze do 5 rokov to nie je nutne riesit. Ale co ak to neprejde ani po 5. roku? Za kym by som sa mala obratit? Dakujem vopred za radu!
Mohli by ste to konzultovať s vašou lekárkou. (Aj zhruba po treťom roku je dobré zistiť, či dieťa nemá nejakú anatomickú zmenu alebo infekciu, ktorá nie je síce akútna, ale chronická a nepocikávanie znemožňuje.) Možno treba urobiť vyšetrenia.
Ak by boli vyšetrenia negatívne, je možné obrátiť sa na detského psychológa.
V škôlke sa pokúste s učiteľkami hovoriť, aby ho nezosmiešňovali/nekarhali pred deťmi. Prípadne by mu na spanie niekde v súkromí mohli dať plienku alebo by ste mohli doniesť do škôlky také podložky plienkové, ktoré sa pokladajú pod imobilných ľudí, aby neprecikali posteľ.
dobry den. prave som zistila, ze vcera som polozila otazku nespravnej dospelackej psychologicke. tak este raz , spravne.
mam doma 4 deti. 6-rocneho syna, dvojicky - chlapec, dievca ( 2 roky a 9 mesiacov) a najmladsia dcera ma 1 rok.
miska ( jedno z dvojiciek) sa mi pocikava. oducat sme zacali niekolko mesiacov po 2 rokoch, kedze sme mali doma male babetko. az teraz uz dokazem vsetky deti naozaj vnimat, az nedavno som zacala naozaj stihat. a uvedomila som si, ze miska vlastne nikdy necikala naozaj spravne. vacsinou ked isla na nocnik uz mala cvrknute. zvycajne vecer, ked bola unavena sa komplet pocikala. potom sa to zlepsilo, casto mala cvrknute. a teraz sa vyrazne pokazila. ked ide na nocnik uz ma mokre nohavicky aj teplaky. uz ma skvrnu ako dlan. ked ju prilis ignorujem popri ostatnych detoch pocika sa mi naschval. ked ju ktosi nahneva, zacne plakat a vzapati aj cikat. ked ju volam na nocnik, zachod odmieta tam ist. je velmi tvrdohlava. mam pocit, ze teraz pochopila, ze to jej pocikavanie ma naozaj hneva a mam pocit, ze sa uz pocikava naschval. vcera som jej uz dala naspat plienku. ako mam postupovat aby sa to uz konecne dosledne naucila ? manzel ma chut jej uz za pocikavanie davat na zadok. viem ze je to velmi nepedagogicke a nepsychologicke. uz neviem ako na nu. ked sa zriedkavo spravne vycika, pochvalim ju , zatlieskame ja i ona . ukaze si, ze je jednotka. ale pravdu povediac spravne cikanie je zriedkave. nocnu plienku ma uz asi mesiac suchu. a okrem toho rozprava velmi slabo, povie len par slov. inak sa mi zda byt velmi inteligentna, bystra. vonku sa hrava s 8 rocnymi detmi. je velmi sarmatna, stale usmiata, spolocenska. komunikuje "posunkami".
Každé dieťa je iné a inak vyzrievajú aj jeho rozličné funkcie. Tak to je aj s cikaním. Možno ešte nevie dobre moč zadržať, ovládať zvierač. Pri nejakom emocionálnom vypätí sa to môže prejaviť práve tak, že sa pociká komplet, pri bežnej situácii len tým, že si viac či menej cvrkne.
Rozhodne netreba na ňu ísť s bitkou. To jej nepomôže ovládať zvierač, len jej to prinesie strach okolo cikania. A to nie je vhodné.
Ak si svrká často, pokojne jej dávajte plienku a ponúkajte ju na nočník. No nerobte žandárku, ak nechce ísť na nočník alebo ak má plienku mokrú. Nikomu tým nepomôžete. A nedávajte jej za príklad niekoho "šikovnejšieho".
Dobrý deň,
chcela by som Vás poprosiť o radu, som v koncoch. Máme dve deti, staršieho syna a 6-ročnú dcéru. S dcérou máme problém s pocikávaním cca od 4 rokov. Pocikáva sa občas cez deň, no väčšinou v noci, bez toho, aby si to uvedomovala či už cez deň alebo v noci. Boli sme na nefrologii, tam je všetko ok, na urologii tak isto, nasadili jej Ditropan, zaberal mesiace, no vrátilo sa to. Posledné týždne sa pridružilo aj nočné pokakávanie, niekedy aj 2x za noc. Chodíme s ňou aj k psychologičke, no tá tvrdí, že tam je všetko v poriadku, nevidí tam príčinu, vraví, že to musí byť fyzický problém. Na neurológii nás poslali na magnetickú rezonanciu, všetko je ok. Vraj je to psychika. Nevieme si rady. Dcéra začína byť z toho veľmi nešťastné, nezvláda to ráno... Ako jej pomôcť? Jedni vravia je to psychika, druhí, že nie. Čo ďalej? Veľmi Vás prosím, poraďte.
Ďakujem.
Niekedy je to psychika, niekedy je príčina telesná, niekedy je ťažké prísť na niečo, čo by sme nazvali príčinou. Možno by ale bolo vhodné pracovať na tom so psychologičkou, lebo to nejako ovplyvňuje váš rodinný život, jej sebavnímanie a sebavedomie atď. bez ohľadu na to, čo je na príčine.
Potreboval by som poradiť s dosť pre nás veľkým problémom
Mám syna vo veku 6 rokov.Asi pred 2 týždňami sme sa s manželkou večer pohádali.Syn to pravdepodobne počul.Na druhý deň sa pocikal večer doma.Takto sa pocikava asi 10 dní.Stale v tú istú hodinu.Jednoducho nestihne dobehnúť.Cez deň v školke ,ale aj keď prídeme domov chodí na WC normálne.V noci sa tiež nedociká.Večer však v tú danú hodinu nestihne.Môže to mať súvis s tou hádkou?Poraďte nám prosím akoby sme mali postupovať.Dosť nás to trápi.Ďakujem za radu a pomoc
V prvom rade je vhodné, aby ste syna ponúkli na záchod, aby sa šiel vycikať ešte predtým, než tá hodina príde. Ak odmietne, netreba ho nútiť, no treba ho o chvíľu ponúknuť znova.
Skúste si uvedomiť, čo zvyčajne robí, keď sa pociká - ak sa hrá alebo pozerá telku alebo je do niečoho zabratý, môže to súvisieť s tým, že odkladá cikanie, lebo sa chce hrať a tak nedobehne.
Niekedy ale pocikávanie môže signalizovať aj strach z rozchodu rodičov a pocikávanie je detský spôsob, ako udržať rodičov spolu.
Dobry den, mam 3 rocneho syna, ktory minuly tyzden zacal chodit do skolky. Cely den som ho tam nechala len na 2 hodiny. Kazdy den sa pocikal, dokonca raz aj pokakal. Doma uz skoro rok chodi pekene na zachod, uz dokonca nemame ani nehody.... a vycika sa sam, len nad nim musim stat. Ale v skolke sa nepyta. Ako by som mu to mohla ulahcit? Co mam robit? Je to normalne?
Je to velmi sikovny chlapec, ale je dost utiahnuty. Strasne sa taha od ludi a dokonca ja od deti. Aj ked sme chodili na ihrisko, nikdy nechcel ist k detom, tahal sa od nich, nechcel sa s nimi hrat....len z dialky ich pozoroval, a chcel sa hrat len so mnou. A v skolke je to tak isto..... vobec sa tam nehra a nieze este s detmi. Uz doma kazde rano mi hovori, ze on sa hrat nebude. Prvy den v skolke stal len na jednom mieste ani sa nepohol, dalsie dni sa uz prechadzal, kruzil okolo koberca....ale, ye vraj sa nicoho ani nedotkol. Dokonca pri desiate si ani ku stolu nechcel sadnut... nieze este jest.
Myslim si, ze jeho nesmelost sa skryva aj za tym, ze este nehovori. Na to, ze ma uz 3 roky.... pouziva len par slov, a vacsinou povie len prvu slabiku slov... aj ked ich uz spaja do viet....s tymto problemom uz chodime k logopedicke, ktora to vsak velmi neriesi..... ye vraj treba cakat. Cely cas co sme tam jeho sa logopedicka nic ani nespyta...komunikuje len so mnou.
Vazne sa uz onho zacinam bat. Co mam robit aby sa v skolke zacal hrat s hrackami a hlavne aby sa nepocikaval, aby sa zacal pytat na zachod.
Dakujem Vam velmi pekne za odpoved
Váš syn potrebuje čas, aby si na novú situáciu zvykol. Píšete, že je naviazaný na vás, odťahuje sa od cudzích a to sa premieta aj do tohto obdobia, kedy je v škôlke bez vás, len s cudzími ľuďmi.
Optimálne je pre neho postupné zaškoľovanie, najlepšie by bolo, keby chodil na dve hodiny až dovtedy, kým sa nezačne pýtať cikať aj kakať aj v škôlke, lebo to by bol signál, že si zvyká. To, že sa začal pohybovať po miestnosti, je tiež dobrý znak toho, že sa postupne prispôsobuje, aj keď mu to trvá dlhšie, než by ste si predstavovali alebo želali. Treba mu nechať čas, ak je to možné - ak napr. nemusíte nastúpiť do práce.
Pre skvalitnenie poskytovaných služieb používame cookies. Ďalším pokračovaním prehliadania na portáli
súhlasíte s Pravidlami používania
portálu MAMA a Ja.
Prihlás sa na odber newsletter
Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám:
