Poradňa detského psychológa

1,435 otázok

Na otazky odpovedá psychologicka.

ARCHÍV: Poradňa uzamknutá 

Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.

  • neviem si rady

    , Autor: odbornik2

    mam 10mesacnu dcerku a mam problem z uspavanim polozim ju do postielky lezim vedla nej a aj dve hodiny sa stale stava a nechce spat pritom je velmi unavena ked si hu dam do postele tak uteka po celej posteli neviem si s tym uz rady naozaj a to som teraz v siestom mesiaci tehotna prosim poradte mi aby sa mi tolko nebranila spanaku dakujem

    Odpovedá:

    Skúste nechať zaspávanie na tatinovi alebo sa aspoň striedať - jeden večer jeden, druhý večer druhý...

    Niekedy je dobré dieťaťu spievať, nie nadarmo staré mamy alebo aj mamy voľakedy spievali deťom uspávanky. Pokojný hlas, monotónnosť, prítomnosť mamy, to všetko s dieťaťom urobí svoje. (Niekedy treba, aby si dieťa na uspávanku nejaký čas zvykalo, niekedy treba začať spievať, keď dieťa spontánne je pokojné, nemusí to byť nutne pred spánkom, aby sa mu to spojilo s upokojením, so stavom pokoja. Je fajn spievať jednu uspávanku dokola.)

Podobné otázky

  • 6 tyzdnove babatko

    , Autor: odbornik2

    Neviem si rady so svojim druhym dietatom. Ma 6 tyzdnov, cely den chce byt na prsniku, minimalne na rukach. Hned ako ju polozim nastane obrovsky plac. Nakolko mam aj 21 mesacneho syna, o ktoreho sa treba starat, potrebujem tuto situaciu riesit. Dudlik dudlat nevie, fungujem ako zivy cumel den aj noc, hned ako sa odpojim od nej, zobudi sa. Zaspavanie problem nie je, problem je, ze sa do 5 minut ako ju opustim, zobudi. Mlieka mam dost, pribera 300g tyzdenne. Existuje nejake riesenie, alebo musim len cakat, kedy toto pominie?

    Odpovedá:

    Vhodné je trénovať prijatie dudlíka, keďže celodenné a celonočné "pricucnutie" je vyčerpávajúce a bráni vám v iných aktivitách, ktoré nemôžete opustiť. Mnohé detičky sa na cumeľ naučia postupne...
    Možné je tiež nosenie dieťatka nie na prsníku, ale v šatke alebo klokanke..., kedy dieťa cíti vašu vôňu, teplo, tlkot srdca, no nemusíte ho držať a zvyčajne je pokojnejšie, ako keď leží bez vás.
    Niektoré deti sú nepokojné, budia sa, hneď sú vyrušené, ak nie sú aj s ručičkami zabalené v perinke (alebo aspoň v plienke či plachtičke). Budia ich ich vlastné pohyby a potom ani poriadne nespia, ani nie sú hore, len by sali prsník, aby sa upokojili.
    Skúste, uvidíte.

  • neviem si rady

    , Autor: odbornik2

    Dobrý deň,
    už dlhú dobu rozmýšľam nad naším 4 ročným synom Marekom. Narodil sa dva týždne pred termínom a ako bábatko bol veľmi šikovný a hlavne veľmi dobré a pokojné dieťa. Vyvýjali sa podľa tabuliek veľmi ukážkovo. Ako začal chodiť ho to veľmi nadchlo a jeho aktivita sa zdvojnásobila akoby ožil a bol na seba hrdý že to dokáže. Začalo ho všetko viac zaujímať a všade chcel biť...každý by povedal veď to je dobré tak to má biť. Áno má. Ako dvojročný prestával spávať obedné spánky...možno som aj ja trošku urobila chybu že som ho nútila. Po čase som si uvedomila že keď nechce tak nechce nech sa baví. Vo februári 2010 nastúpil do škôlky (v tom čase som už bola v polovičke tehotenstva druhého dieťaťa) začiatky boli veru uplakané ale za mesiac sa adaptoval a je veľmi spokojný a rád chodí do škôlky, ani po letných prázdninách sme nemali ťažkosti aj keď zas navštevuje najmenšiu triedu z dôvodu veku lebo nastupoval ako 3ročný. V škôlke sa sťažujú že nespáva, nuž veru ani doma a ja s tým nič neurobím ale že aspoň je po tichúčku. Najväčším problémom je jeho aktivita, sama sa čudujem koľko je v ňom energie. Či už chodí do škôlky alebo či bol teraz cez prázniny (aj chorý bol) mesiac doma, nedokážem ho presvedčiť aby išiel skôr spať. Každý večer po 22,00hodine nie a nie do postieľky. Chodíme už všetci aby nemal pocit že je sám, už som vyskúšala aj pesničky po tichúčky na cd prehrávači ale ani to nezaberá. Stále sa vrtí a vykrikuje, jaší sa v posteli že aj bábatko zobudí aspoň tri krát. Bývame v byte možnože aj mu chýba väčší priestor, pobehať po dvore, keď ideme na prechádzky lieta kade tade a musím veľmi veľký pozor na neho dávať. Aj cez deň je veľký huncút, hračky narozhadzuje ale nemôžem ho presvedčiť ich upratať, neposlúch, odvráva, a aj papuľuje :D. Vždy sa snažím všetko mu poveď slušne ,pekne aby ma pochopil, pomáham mu upratovať, ale nakoniec to vždy nezaberie a aj keď občas nakričím už ani to neplatí, dokonca keď mu aj poviem že dostane na zadok a ani to nezaberie, či dostane vychovnú či nie aj tak si robí po svojom.Potom si vyčítam že možnože aj furt na neho kričím ale čo mám urobiť, robím niečo zle ...možno treba na neho inak ale neviem ako. Aj ho postískam, pochválim, pohladkám keď urobí dačo dobré a stále si aj tak robí po svojom . Na sestričku by som povedala že nežiarli, má ju rád a ochraňuje. By ju stále bočkával a hladkal. Vidím že mu je už doma dlho a že sa nudí, snažím sa mu venovať dostatočne.Napríklad dnešná situácia.

    Povedala som mu že pôjdeme von nec h si uprace hračky. Povedala som mu to pekne, zrozumiteľne aby ma pochopil, dokonca som sa ho spítala či chce aby hračky plakali že sú po zemi že chcú biť uložené v boxe (hračky po celej izbe že nikam sa stúpiť nedá). Hračiek sa ani nedotkol skôr navyťahoval ďalšie, sám sa vie veľmi pekne zahrať, občas po tichu a občas kričí pri hraní po celom byte. Keď som mu povedala že po hodinke že ideme von poď ideme sa obliecť, začal sa jedovať že on nemá hračky upratané že musí...ale ja som sa ponáhľala už vybaviť čo bolo treba lebo mali zatvárať. Nie on ide upratovať hračky, povedala som už musíme ísť upracú sa teda keď prídeme, nie stál u prostred chodby a nechcel sa ani pohnúť, som doma sama a musím vynoložiť veľa úsilia aby mi nervy nepraskli aby som obliekla dvoch. Keď som povedala tak zostaň doma a ja si vybavím čo treba a ty tu počkáš začal sa jedovať viac a držať dvere, nato som už na neho nakričala, plakal a s jedom sa obliekol. Raz sme chceli s manželom do obchodu a takto začal vystrájať ... dokonca ešte horšie. Manžel sa vtedy tak nahneval že už sme nešli nikam. Je takéto správanie normálne v jeho veku? Vyrastie z toho? Kde robíme chybu. Som z toho nešťastná keď musím na neho kričať, snažím sa kontrolovať aby mi nervy nepraskli ale keď ma dokáže niekedy tak strašne vytočiť. Poprosím vás teda o rady. ďakujem a ostávam s pozdravom

    Odpovedá:

    Zvyčajne deťom v tomto veku nestačí povedať, čo majú urobiť a očakávať, že to urobia najrýchlejšie ako vedia, hneď ako im to povieme, že s nebudú zaoberať ešte inými vecami... Ak teda dieťaťu poviete, aby upratalo hračky, mali by ste aj dozerať na to, či to robí a ak to nerobí, treba hračky upratovať spolu s ním alebo ho nejako získať k spolupráci. Niekedy je ale efektívnejšie, ak hračky upratuje dieťa s rodičom pred večerným umývaním a prípravou na spánok - vtedy je predpoklad, že sa už v ten deň s hračkami hrať nebude.
    Pre dieťa pôsobí zmätočne, ak mu poviete, že si má upratať a o hodinu, hoci nemá upratané, ho voláte von a hračky môže nechať tak, ako sú, rozhádzané.
    Deti v tomto veku samozrejme skúšajú, či platí, čo rodič povie, skúšajú, koľko si dokážu presadiť a používajú na to rôzne metódy. Je na rodičoch, aby si najprv sami urobili jasno v tom, čo chcú od dieťaťa a ako by to mohli dosiahnuť, ako by mohli dieťa získať k spolupráci, kedy dieťaťu treba povedať, čo sa bude robiť, diať.
    Napríklad je nevhodné očakávať od dieťaťa, že akonáhle dáme povel, ono začne robiť. Dieťaťu treba povedať, že povedzme o 20 minút odchádzame do obchodu a chceme, aby si upratalo hračky a išlo sa obliecť. Povieme mu, že o chvíľku prídeme, aby sa dohralo a potom upraceme hračky spoločne (alebo ak to dieťa zvláda, tak samo uprace). A po uprataní povieme, že sa ideme poobliekať/prezliecť a pôjdeme von.
    Dieťa má svoj vnútorný svet, nemyslí na to, na čo myslíme my a vníma situácie inak ako my. Nemá tiež predstavu o čase, koľko to zaberie času, ako dlho sa už hrá, kedy treba začať upratovať, ako rýchlo...a preto potrebuje nás rodičov, aby sme ho sprevádzali.

  • Dojcenie a zaspavanie

    , Autor: odbornik2

    Dobry den prajem,
    Som matkou 12 mesacnej dcerky a som na konci so silami. Je to moje prve dieta. Narodila sa predcasne v 34 tyzdni tehotenstva. Dakujem bohu, ze nema ziadne zdravotne problemy, cez den je to vesele hrave a mile babatko az pokial sa neunavi. Nedokaze inac zaspat ako na mojom prsniku. Je to velmi vycerpavajuce od kedy sa narodila som nespala ani jednu noc, tym mam na mysli aspon 6 hodin v kuse. Budi sa v noci aj 6-7 krat, niekedy len 2-3x co sa stava pomenej. Stale si vyzaduje moj prsnik. Inac nezaspi...Uz sme ju prelozili do samostatnej izby, vcera tam bola po prvy krat. V noci sa zobudila a vystrajala skoro dve hodiny v kuse, pretoze som jej odmietla dat prsnik. Posledny krat som ju kojila o 23:30 a potom az o 4:30, medzi tym boli tie dve hodiny co vobec nespala a este bola 2x hore. Manzel mi pohama, ale ked si ma mala ziada nic nepomaha. Rodina mi radi, aby som ju nechala plakat az pokym sa neunavi a nezaspi, no ja ju nechcem nechavat o samote pocula som, ze to ma zle nasledky na ich osobnost a vyvoj do buducna. Som zufala a neviem si rady...

    Odpovedá:

    Keďže situácia je pre vás už veľmi vyčerpávajúca, treba ju riešiť. Pohodlie dieťaťa by nemalo byť na úkor matky.
    Nemusíte ju nechať plakať osamote. Môžete jej nedať prsník a zároveň byť s ňou, dávať jej iný druh pozornosti a kontaktu, než je prsník. Môže to byť ale pre vašu dcéru ťažšie, keď budete pri nej vy, lebo bude vedieť, že "ten prsník" tam je, bude vnímať vašu vôňu a tým to znemožnenie kontaktu obvyklým spôsobom bude pôsobiť viac frustrácie. Bolo by vhodnejšie, aby s ňou bol otec alebo niekto iný, koho dobre pozná, komu dôveruje, kto je schopný byť s ňou a vydržať ten rev a plač aj dve hodiny.
    Prípadne sa s mužom dohovorte, že cez víkendy bude s malou spať v izbe on a on sa o ňu postará, bude k nej vstávať a tíšíť ju, bude s ňou, kým bude ona nariekať. Vy musíte spať v inej izbe (alebo ak vy budete spať obaja v spálni a malá vo svojej izbe, nesmiete k nej chodiť) a neukazovať sa jej. Cieľom otca by ale nemalo byť utíšiť ju za každú cenu, ale skôr ju sprevádzať, byť s ňou, pri nej v tie ťažké chvíle.
    Situácia by sa mala meniť postupne k lepšiemu, niekedy už po pár dňoch (teda nociach) si možno všimnúť prvé pokroky a zlepšenie (menej plaču...).