neviem si rady
, Autor: Registrovaný používateľ
Dobrý deň,
už dlhú dobu rozmýšľam nad naším 4 ročným synom Marekom. Narodil sa dva týždne pred termínom a ako bábatko bol veľmi šikovný a hlavne veľmi dobré a pokojné dieťa. Vyvýjali sa podľa tabuliek veľmi ukážkovo. Ako začal chodiť ho to veľmi nadchlo a jeho aktivita sa zdvojnásobila akoby ožil a bol na seba hrdý že to dokáže. Začalo ho všetko viac zaujímať a všade chcel biť...každý by povedal veď to je dobré tak to má biť. Áno má. Ako dvojročný prestával spávať obedné spánky...možno som aj ja trošku urobila chybu že som ho nútila. Po čase som si uvedomila že keď nechce tak nechce nech sa baví. Vo februári 2010 nastúpil do škôlky (v tom čase som už bola v polovičke tehotenstva druhého dieťaťa) začiatky boli veru uplakané ale za mesiac sa adaptoval a je veľmi spokojný a rád chodí do škôlky, ani po letných prázdninách sme nemali ťažkosti aj keď zas navštevuje najmenšiu triedu z dôvodu veku lebo nastupoval ako 3ročný. V škôlke sa sťažujú že nespáva, nuž veru ani doma a ja s tým nič neurobím ale že aspoň je po tichúčku. Najväčším problémom je jeho aktivita, sama sa čudujem koľko je v ňom energie. Či už chodí do škôlky alebo či bol teraz cez prázniny (aj chorý bol) mesiac doma, nedokážem ho presvedčiť aby išiel skôr spať. Každý večer po 22,00hodine nie a nie do postieľky. Chodíme už všetci aby nemal pocit že je sám, už som vyskúšala aj pesničky po tichúčky na cd prehrávači ale ani to nezaberá. Stále sa vrtí a vykrikuje, jaší sa v posteli že aj bábatko zobudí aspoň tri krát. Bývame v byte možnože aj mu chýba väčší priestor, pobehať po dvore, keď ideme na prechádzky lieta kade tade a musím veľmi veľký pozor na neho dávať. Aj cez deň je veľký huncút, hračky narozhadzuje ale nemôžem ho presvedčiť ich upratať, neposlúch, odvráva, a aj papuľuje :D. Vždy sa snažím všetko mu poveď slušne ,pekne aby ma pochopil, pomáham mu upratovať, ale nakoniec to vždy nezaberie a aj keď občas nakričím už ani to neplatí, dokonca keď mu aj poviem že dostane na zadok a ani to nezaberie, či dostane vychovnú či nie aj tak si robí po svojom.Potom si vyčítam že možnože aj furt na neho kričím ale čo mám urobiť, robím niečo zle ...možno treba na neho inak ale neviem ako. Aj ho postískam, pochválim, pohladkám keď urobí dačo dobré a stále si aj tak robí po svojom . Na sestričku by som povedala že nežiarli, má ju rád a ochraňuje. By ju stále bočkával a hladkal. Vidím že mu je už doma dlho a že sa nudí, snažím sa mu venovať dostatočne.Napríklad dnešná situácia.
Povedala som mu že pôjdeme von nec h si uprace hračky. Povedala som mu to pekne, zrozumiteľne aby ma pochopil, dokonca som sa ho spítala či chce aby hračky plakali že sú po zemi že chcú biť uložené v boxe (hračky po celej izbe že nikam sa stúpiť nedá). Hračiek sa ani nedotkol skôr navyťahoval ďalšie, sám sa vie veľmi pekne zahrať, občas po tichu a občas kričí pri hraní po celom byte. Keď som mu povedala že po hodinke že ideme von poď ideme sa obliecť, začal sa jedovať že on nemá hračky upratané že musí...ale ja som sa ponáhľala už vybaviť čo bolo treba lebo mali zatvárať. Nie on ide upratovať hračky, povedala som už musíme ísť upracú sa teda keď prídeme, nie stál u prostred chodby a nechcel sa ani pohnúť, som doma sama a musím vynoložiť veľa úsilia aby mi nervy nepraskli aby som obliekla dvoch. Keď som povedala tak zostaň doma a ja si vybavím čo treba a ty tu počkáš začal sa jedovať viac a držať dvere, nato som už na neho nakričala, plakal a s jedom sa obliekol. Raz sme chceli s manželom do obchodu a takto začal vystrájať ... dokonca ešte horšie. Manžel sa vtedy tak nahneval že už sme nešli nikam. Je takéto správanie normálne v jeho veku? Vyrastie z toho? Kde robíme chybu. Som z toho nešťastná keď musím na neho kričať, snažím sa kontrolovať aby mi nervy nepraskli ale keď ma dokáže niekedy tak strašne vytočiť. Poprosím vás teda o rady. ďakujem a ostávam s pozdravom