Poradňa detského psychológa

1,435 otázok

Na otazky odpovedá psychologicka.

ARCHÍV: Poradňa uzamknutá 

Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.

  • detská izba

    , Autor: Registrovaný používateľ

    Dobrý deň pani doktorka, nedávno sme sa nasťahovali do nového domu kde sme dcérke zariadili izbu. Ešte som ju tam na noc nedala spinkať, nemyslím si, že dcérka ale ja na to nie som asi pripravená dať ju spať do inej izby. Nie je to chyba? A druhá otázka je ako ju naučiť zaspávať bez toho aby sa ma držala za ruku. To že som pri nej pri zaspávaní mi nevadí vôbec ale to držanie za ruku by som chcela zmazať lebo občas už drieme ale akonáhle ju pustím sa preberie. Od narodenia spáva vo svojej postielke a ani na manželskej posteli nechce spať len vo svojom. Takže moje otázky sú dve, nemáme problémy len by som chcela dcéru odnaučiť od držania sa za ruky a ako sa mám psychicky nastaviť na to že by sa mohla naša trojročná princezná dať spať do svojej izbičky, lebo keď zaspí spinká celú noc a poobede spí vo svojej izbe. Ďakujem

    Odpovedá: Mgr. Miroslava Zimányiová

    Niekedy je vhodné dieťa "preučiť" na niečo iné. Ak vám teda drží ruku, keď zaspáva, mohli by ste ju postupne pripraviť na to a po kúskoch to s ňou aj trénovať, že si vezme do ruky obľúbeného plyšáka alebo vaše tričko (ktoré ste mali aspoň pár hodín na sebe, aby z neho cítila vašu vôňu)...

    Neviem, či sa dá "nastaviť" na to, aby ste mohli dať dcéru spať do jej izby. Možno by ste mohli najprv hľadať odpoveď na otázku, čo vám bráni ju tam dať spať. Možno je vám lepšie, ak je pri vás, lebo viete, čo sa s ňou deje aj v noci, počas spánku, možno si ešte chcete užívať tú blízkosť, ktorá vás spája, možno vás chráni jej prítomnosť pred partnerskou intimitou... Môže to byť všeličo.

Podobné otázky

  • Spánok vo vlastnej izbe

    , Autor: Registrovaný používateľ

    Dobrý deň, asi položím otázku, ktorú dáva mnoho rodičov. Dcéra mala v januári 6 rokov.
    Stále spáva s nami v spálni - posteľ má pri našej manželskej. Stále mi tvrdí, že sa bojí (ja jej to aj verím, tiež som sa ako dieťa bála spať sama, často som prebdela celé noci potiac sa pod perinou aj ako desaťročná). Keď sa jej opýtam, čoho sa bojí, povie, že nevie. Nechce ani v tej spálni zaspávať sama, hoci by som jej nechala svietiť, pustila rozprávku... Ja som to aj chápala, ale teraz sa mi už zdá veľká na to, aby stále spávala s nami. Detská izba je vedľa spálne. Môže byť motiváciou nová posteľ do detskej? Alebo jej mám dovoliť aby spala tak ako doteraz? Mám to nechať na ňu?

    Odpovedá: Mgr. Miroslava Zimányiová

    Pomohla by vám nová posteľ, keď ste mávali strach v detstve? Nerobila by som si o tom ilúzie. Úzkostné dieťa zvyčajne neuplatíme ničím.
    Skôr to chce asi trpezlivé a láskavé vedenie k tomu, aby skúšala. Aby skúsila vydržať, aby skúsila urobiť niečo, čo by jej pomohlo, aby si vyrobila, nakreslila také postavy, ktoré by ju chránili pred tým, čoho sa bojí... Možno by ste sa mohli dohodnúť, že bude zaspávať vo svojej izbe a vy tam budete s ňou, kým nezaspí a že v noci môže hocikedy prísť za vami, ak sa jej to nebude pozdávať, ak sa bude báť, ak bude chcieť cítiť vaše teplo...
    No na druhej strane je ťažké spať preč od tých najbližších, spať sama, síce neďaleko ale nie dosť blízko...