Ako nanho

Dobry den. MOj syn ma takmer 4 roky a je neznesitelny. Okrem otrasneho spravania, ktore je takmer non-stop este aj pouziva vulgarizmy zo skolky - doma nic take nepocuje. Velmi sa mu paci hovorit do riti a idiot. Pouziva to na ihrisku a ostatni len nechapu. Ked nieco nie je tak, ako on chce, zacne zurit. Ale doslova. Vrieska, reve, hadze predmety. Je proste nervak a est aj agresivny. Inak je velmi mudry, v skolke ho chvalia. Okrem abecedy pozna aj cisla takmer do 50. Motoricky je menej zrucny, ale hlavne som zufala z toho jeho sprvania. Potichu zavidim ostatnym matkam, co maju deti na ihrisku, nikto tam takto sialene nevyvadza ako on. Doma detto. Ma este mladieho brata, ale nemyslim si, ze je to kvoli tomu. Inak okusil aj hru na PC, asi 10 krat, ale mam pocit, ze sa u nho buduje zavislost, tak mu to uz par dni nedovolim. To spravanie ma take asi pol roka a len sa to stupnuje. Skusala som nanho podobrotky, aj po zlotky. Jedine co nanho pomaha, ked mu zacnbem nejake pribehy, ze bol raz jeden zly chlapcek.. a skoncim tym, ako chlapceka mama nechcekla a vyhodila ho do smeti a podobne. Jedine take horory nanho zaberaju, ale viem, ze by som nemala...co uz, ked inak to nejde. Aj mi v amoku nadava, ze Ty sprosta atd...ja som uz zufala.

Dobrý deň.Máme 4a pol ročného syna.Je to citlivé dieťa aspoň si to o ňom myslíme.Je jedináčik a myslím si,že má všetko ako iné deti.Nemali sme s ním žiadne velké problémy avšak po dovršení troch rokov si začal viac a viac dovoľovať.Nejako sme to zvládli ,avšak neviem,či terajšie jeho správanie je normálne.Je veľmi rozumný snaží sa učiť avšak neviem,či jeho túžba učiť sa nesúvisí s nie veľmi prospešným správaním sa diaťaťa.Moj manžel mu je vzor,má povolanie po akom túži vačšina chlapcov.Manžel sa mu až prehnane venuje čítajú encyklopédiu ,malý pozná vlajky štátov ,hlavné mestá atď.Stavajú si stavebnice a puzzle ,ale to až tak,že malý sa bez otca ani nepohne.Keď som s ním doma ja tak mám aj inú prácu ako sa v kuse jemu venovať.Začne mi vyčítať aj napriek vysvetleniu,že mamka musí aj uvariť a požehliť ,že neviem poskladať lego a ak mu poskladám tak že to má byť tak ako to stavia tatik a zvalí mi to.má kopec hračiek,ktoré niekedy bez mihnutia oka hodí na zem a rozbije vyčitame mu,že si ich neváži a že stáli veľa peňazí ,že už mu nič nekúpime tak povie,že mu kupi dedo a podobne.Alebo začne byť smutný,že už mu Ježiško nikdy nič nedonesie.Ak ho chceme naučiť novú hru,alebo napísať svoje meno tak protestuje kope do veci a hadže ich,že on sa to nenauči a ani to vobec neskúsi.Potom,keď už vidí,že to vie,že to bolo ľahké veľmi sa z toho teší.Hadže vopred flintu do žita.Keď mal isť na bycikel bez pomocných koliesok vystrájal keď to po chvíli vedel tak bol šťastný.Stále sme niekam chodievali na výlety takže doma nesedel snažíme sa ho učiť nové veci ,venujeme sa mu,ale v ňom to vyvoláva skor opak radosti.Ak mu povieme ,že ideme niekam,kde by sa iné deti tešili začne vystrájať,že máme ísť sami,že on neide nikam potom nasleduje krik,lebo on urobí scenu a sme z toho obaja rodičia nervozny.Ak má niekde ísť zo školky vystupovať ak ide s cudzími tak nemá problém,ak by sme s ním šli my tak medzi deti nepojde.Za jeden deň zmení náladu aj 100 krát.Každé ráno ho budím s úsmevom najprv vstane a usmeje sa po chvíli začne vystrájať bez príčiny a provokuje a vytáča ma.Na ulici sa hrajú deti poviem poď k nim aj idem s ním tak aj ide aj sa vráti je nadurdeny kope do bycikla a ja mu vobec nerozumiem prečo.Syna nebijeme sem tam po zadku ,ale vo vynimočnom prípade a on sa tvári ako keby sme ho týrali.Ak je smutný a ja prídem k nemu s úsmevom a objatím tak ma hrubo odstrkuje.Nič si nedá vysvetliť ak mu niečo vravím skáče mi do reči papuľuje a kriči po mne.Na druhej strane je citlivá duša .Mnoho krát sme sa ho opýtali,či ho niečo trápi ,ale nič sme sa nedozvedeli.Minule ho manžel učil písať jeho meno,lebo chcel vedieť trocha sa mu nepodarilo napísať čiarku rovno začal plakať ,že on pojde hlúpy do školy ,že nebude nič vedieť,keď sa to nenaučí doma atď.Snažili sme sa mu vysvetliť,že na to je škola,že tam ho to naučia,že to nemusí teraz vedieť no márne hodil s perom o zem a nepočúval nás.Ak neposlúcha tak mu poviem prečo to robíš ,dohováram mu a on nato ja viem ja som zlý a hlúpy.Dnes som mu vravela prečo tak na seba vravíš,veď my sme ti tak nikdy nepovedali skor naopak chválime ho,ale ak dvihnem hlas,že nepočúva hneď je urazený.Ale to je potrebné,pretože ak mu po desiaty krát poviem prezleč sa a smeje sa mi do tváre musím zvýšiť hlas a to sa mu nepáči povie,že je urazený.Raz mu známy povedal,že je huncút aj to sa ho dotklo.Naozaj neviem ako naňho nerozumiem jeho správaniu.Poradťe nám robíme niekde chybu?Ďakujem.Bernadeta.

dobry den.chcem vas poprosit o radu,ako na mojho 5 rocneho syna.on je hrozne jedovaty,ked mu nieco hovorime tak sa bud tvari ze nas nepocuje,alebo si zapcha usi aby nas nepocul,alebo si este lahne na zem a zacne sa vztekat a pistat,my s manzelom uz nevieme ako nanho,nic nepomaha,ci dostane po zadku alebo ho postavime do kuta,a v obchode jeto uplna katastrofa,vecne vrieska na cely obchod,ze chce hracku,a stale sa to opakujeme do kola,a nechcesi to dat vysvetlit,az mame pocit ze nechape co od neho chceme,(napr.stoji v kute a ja mu poviem ked prestanes vrieskat a budes vediet ako sa mas chovat,tak sa mozes ist hrat,a on zacne este viac vrieskat a jedovat sa ako keby nechapal,ze ked prestane tak moze ist odtial prec)najhorsiena tom je to ze to u neho vidi aj mladsia sestra a uz to po nom zacina opakovat,dakujem za odpoved

Dobrý deň, mám 3-ročného syna,a asi rok sa uňho prejavuje obdobie vzdoru, no stále to je horšie,od hádzania na zem, pľuvania, kopania, ma neustále bije a nadáva, že som blbá, už som zúfalá, vôbec neviem čo mám robiť, akonáhle mu niečo nedovolím, tak hneď vybuchne, vôbec nepozná slovo nie, a keď ho niekto druhý vyhreší začne plakať a biť ma, skúšala som to naňho dobrým slovom, zavretím do izby, tľapnutím po zadku, ignoráciou, no nič nezaberá, už mám strach chodiť s ním aj do mesta, lebo sa stále musím zaňho hanbiť, ako naňho?

Dobrý deň
Mám 4 ročného syna ,je to v celku milé dieťa a veľmi rozumné:Doposial sme s ním nemali nejaké problémy avšak po dovršení 4. rokov sa to nedá vydržať:Má všetko chodíme každý rok na dovolenku ,snažíme sa mu robiť program a venovať sa mu.Avšak do hračiek,ktoré má kope a hadže ich ,ak nemá našu pozornosť tak hociktorú rozbije a s kľudom angličana vyhodí do koša,lebo vraj je už stará.Neprejaví pri tom žiadnu ľútosť.V školke je dobrý nikto sa nanho nesťažuje ,avšak doma a hlavne so mnou je veľmi vzdorovitý.Ráno,keď sa oblieka do školky vyjednáva toto tričko nechcem toto mi nedávaj ja chcem iné:V minulosti som mu vyhovela avšak začala som trvať na svojom,lebo zistila som,že ma zneužíva.Sedí na gauči chce hračku ,ktorá je pol metra od neho a on ma zavolá podaj mi ju.Vždy nie je niečo dobré ak ide papať a máme rožky chce chlieb ak je chlieb chce rožky začne mi rozkazovačne kričať ako to,že som nekúpila ,že som mala a pod.Ak ideme vonku a ja zabudnem jeho vodu začne kritizovať ako to,že som ju zabudla ,že som mala zobrať.Ak ideme autom a ja idem parkovať tak ak sa mu nepáči,kde zaparkujem začne vystrájať ,že som mala inde ,začne kopať do sedadla to sú jeho prejavy.Keď sme na ihrisku tak ku cudzím deťom nepojde ,sedí pri nás ,ale aj keď ho deti volajú nechce ísť.Pritom posobí dosť sebavedomo.Mám pocit,že si neváži nič ,čo preňho robíme.Máme dosť pokojnú domácnosť ,ale neviem ako naňho.Naozaj pevné nervy treba mať .Keď začnem kričať,alebo hoci aj babka tak sa urazí začne veľmi ľutostivo plakať ,po zadku sem tam tiež vystrelí,ale málo a to tiež asi nie je dobré.Inak je bystý a šikovný.Nikdy sa mi nehodil o zem ani v obchode .Prosím pani doktorku o radu ako reagovať na takéto jeho správanie.Mám pocit,že ma často provokuje naschvál.Ďakujem.