nic nepomaha

Dobry vecer.Moj 2rocny syn ma zrejme obdobie vzdoru,zacalo to asi pred mesiacom,najskor maminka obuje papucku,ocko nie,mam...oblecie,mam..da cajik.,prebali atd.,pred tromi tyz.sme zabudli cestou k babke dudku,tak som si pov.ze ak bez nej zaspi,tak mu juuz nedam-maval ju len na spanie na obed a cez noc,tak to sme zvladli a spomenul si na nu az o 3dni a poved.som,ze ju vzala myska hryzka detickom a asi druhy tyzden je bez plienky-len na noc a obed.spanok a na vonka,ked sme sami tak sa pekne vypyta a ma jedny slipky aj cely den ,ale inak len periem aj 8za den-lebo sa blazni,ked je tu len jeho nevlastny brat alebo dajake deti a asi je zadumany do hry,no to neni hlavny problem,teraz uz robim okolo maleho uplne vsetko sama a ktomu ocino je momentalne doma,cize by sa mohol venovat malemu,ale on ho absolutne odmieta,uz mi to pride ako naschval,ideme sa prezliect a automaticky krici-ocinko nie,maminka a zacne maznavo a ked nie som v sekunde pri nom tak spusti hrozny rev az sa zadusa,ale uz to prehana-rozsype hracky a ocko povie-pod ideme si ich spolu upratat a maly zacne hned revat-predtym si ich v pohode sam upratal,/ani nie,ze nechce/ale,ze maminka uprace,idem do pivnice a hned ako zidem dolu,pocujem rev-maminka cikat!!!!!tak caka,kym pridem, docikany a usoplenya normalne skaredo kukne po ocinovi a tak dalej od rana do vecera.a uz neviem,co mame robit.Najprv som priatela-ocina obvinovala,ze sa malo snazi,ale uz skusam odviest pozornost,odidem s nim do inej izby,zavrem a v tichosti mu chcem vysvetlit,ze ocko ho lubi aj maminka a ze to a to neni pekne-dakedy ma ani nepusti k slovu,niekedy mi uz prasknu nervy a zkricim nanho alebo mu pacnem,hocikedy z nicoho nic ma pacne po tvari a k tomu je mudry a vie,ze sa to nema robit,ale je to coraz horsie a horsie a zaujimave je,ze uz predtym vecer som ja ho krmila,sprchovala a davala spat,tak sme sa dohodli s priatelom,ze si to podelime,tak,ze ja sprcha a krmenie a ocino ho dava tiez spat a napr.toto mu nevadi,akoby vedel odkial pokial-poviem mu,ze idem vylatat mysku hryzku,ze musi ist spat s ocinom,tak v pohode a tomu nerozumiem-uplne ho cez den odmieta pri comkolvek a vecer s nim zaspi.No a chcem vas porosit ako mame postupovat,lebo viem,ze je najlepsie riesit to cele v klude,ale ja uz to nezvladam,stihnem rychlo navarit a na nic nemam cas,musela som odist na dve hodky prec,prvu hod.bol maly ok a potom celu hodinu plakal,kym som prisla-cakal ma len v slipkoch na fotelke a bol uplne hotovy,lebo ocko ho nemohol obliect ibojim sa aby mal maly hranice,kedze nakoniec,nie vzdy urobim co chce.Prosim poradte mi dalej ako na to.Dakujem/a este ma napadlo,ked mal maly 4mes.tak ocko odisiel na pol roka prec,sme boli sami,moze to s tym suvisiet?ale babku akceptoval tiez uplne a u nej to uz tiez zacina-babka nie a tak dalej../este raz vopred dakujem K.Helena

Dobry den, potrebujem radu. Dcerka ma 23 mesiacov a uz dlhsie u nej trva obdobie vzdoru. Dnes sme boli vonku a jedno dievcatko malo svoju flasticku s cajikom, dcerka ju chcela zobrat, ale nechcela som jej to dovolit. Vysvetlila som jej, ze to nie je jej cajik, ze ona ma svoj. Tak sa mi hodila o zem, kopala, vrieskala a jacala. Skusila som ju zobrat na ruky a stale dookola som jej vysvetlovala, ze ten cajik nie je jej, ale na rukach byt nechcela, dalej sa mi hadzala na zem. Nakoniec to skoncilo tak, ze som zbalila hracky a s placom a vrieskanim sme sli domov. Takto sa sprava vzdy, ked jej nieco nedovolim. Niekedy to zajde az tak daleko, ze ma bije, kope propripade mi trha vlasy. Uz naozaj som so silami na konci a neviem, co robit. Venujem sa jej, vysvetlujem, ale nic nepomaha. Zakazdym odchadzame z ihriska s takymto spravanim alebo nam toto robi v obchode, na ulici pri prechadzke...a uz neviem, ci ju nechat tak nech sa pozlosti a pockat kym ju to prejde alebo ju zobrat domov s vysvetlovanim, ze ak sa bude takto spravat tak pojdeme stale domov. A dalsim nasim problemom je rozpravanie ani neviem, ci je to problem, ale bojim sa, ze ano. Ako som uz pisala ma 23 mesiacov a nechce sa ucit rozpravat. Zakladne slovicka ako mama, tata, havo povie, ale viac nic. Neviem ako ju k tomu "donutit" (asi to nie je vhodne slovicko donutit, ale neviem najst vhodnejsie). Rozpravam sa s nou, ucim ju co je co, ked sa jej opytam kde ma macicku, macika, ci hava, tak mi ich stale ukaze, ale povedat tie slovicka nechce. Vopred Vam za Vasu radu dakujem.

dobry den.chcem vas poprosit o radu,ako na mojho 5 rocneho syna.on je hrozne jedovaty,ked mu nieco hovorime tak sa bud tvari ze nas nepocuje,alebo si zapcha usi aby nas nepocul,alebo si este lahne na zem a zacne sa vztekat a pistat,my s manzelom uz nevieme ako nanho,nic nepomaha,ci dostane po zadku alebo ho postavime do kuta,a v obchode jeto uplna katastrofa,vecne vrieska na cely obchod,ze chce hracku,a stale sa to opakujeme do kola,a nechcesi to dat vysvetlit,az mame pocit ze nechape co od neho chceme,(napr.stoji v kute a ja mu poviem ked prestanes vrieskat a budes vediet ako sa mas chovat,tak sa mozes ist hrat,a on zacne este viac vrieskat a jedovat sa ako keby nechapal,ze ked prestane tak moze ist odtial prec)najhorsiena tom je to ze to u neho vidi aj mladsia sestra a uz to po nom zacina opakovat,dakujem za odpoved

Pekny den prajem,
mam 2 deti. Mladsia dcerka, ktora ma teraz 22 mesiacov zrejme preziva obdobie vzdoru. Podla predoslych clankov, ktore sa tykaju podobneho problemu som vsak nemohla najst odpoved na moj problem. Preto by som sa chcela spytat: Ako sa mam spravat ak dcerka dostane zachvat, zacne plakat, hadzat sa o zem, kopat, bit ma, ci bratceka? Ako mam tieto situacie riesit? Niekedy ich viem uz dopredu utlmit, ale ak uz dostane zachvat som zufala? Raz som dokonca pouzila studenu sprchu, ale len trochu na tvaricku - potom sa upokojila, utisila som ju a zaspinkala - vtedy ale asi hodinu vrieskala a uz bola unavena a asi ani nevedela ako sa upokojit. Mam ju nechat vyplakat, mam zostat s nou alebo odist? Vcera mi urobila scenu v plnej cakarni u doktorky, snazila som ju izolovat a zobrala som ju na chodbu, ale vobec sa nechcela utisit, vyskusala som vsetko, jej pozornost nic neuputalo a po tristvrte hodiny sme museli odist domov. Ako reagovat na tieto situacie takto na verejnosti, v obchode a pod.? Doma je to to iste, ak dostane zachvat, tak nic nepomaha, tak ju necham vyzlostit sa, ak sa upokoji pride so slzickami a chce sa tulkat. Ako mam reagovat? Samozrejme vacsinou si ju potulkam, utisim. Je to vsak spravne?, uz sa bojim ak bude vascia a bude si uvedomovat viac veci, nechcem aby si takto vynucovala svoje - v tomto som razna, ak jej nieco nedovolim, samozrejme si to odplace. Je to v jej povahe, uz odmalicka je totiz takto tvrdohlava a teraz akoby sa to zhorsovalo. Skusala som aj objatia, silne som ju drzala, ale potvorka bila ma, skriabala, stipala, ja som drzala, asi polhodinu a bez vysledku, neutisila sa, tak som ju nechala. Chyba? mala som vydrzat?
Ak by ste sa pytali na priciny kedy tieto zachvaty vznikaju, tak samozrejme vzdy su to hluposti, ak jej nieco nedovolim, lebo je to nebezpecne, alebo nieco vidi v obchode a chce to, prave chce hracku, ktoru ma niekto iny a pod....Obom detom davame vela lasky, nesnazim sa ani jednoho uprednostnovat, chvalime, ale aj vyhresime, vsetko podla mojho nazoru standardne, nie sme dokonali, samozrejme robime aj chyby.
Nuz, prosim, poradte ako to zvladat dalej? ako sa mame k nej spravat? Verim, ze mi poradite, dakujem pekne.

Dobrý deň
máme 2,5 ročnú dcéru, ktorá je veľmi šikovná, krásne kreslí, ovláda strašne dlhé básničky, pozná abecedu,čísla, atď..., problém je však, že už pomaly rok sa u nej prejavujú známky agresívneho správania.prvotný vzdor(krik, trieskanie sa o zem, buchanie hlavou do zeme) začal vlani a stále sa to len zhoršuje. na radu lekárky sme jej z jedálnička vylúčili takmer všetky sladkosti, chvíľu to pomáhalo(asi 3 mesiace), vtedy bola pokojnejšia. ale teraz nastúpila do jasiel a opäť sa to správanie rapídne zhoršilo. ak jej napríklad nepodam nejakú vec okamžite, začne kričať, buchať predmetmi o zem, prípadne vrčí, rozleje čaj, alebo len dupe nohami. skúšali sme už všeličo- dohovárať jej, ukľudňovať ju, pevné objatie, nakričať na ňu. dokonca už aj bitku dostala, ale absolútne nič nepomáha. skúsili sme aj ignorovať ju, ale ma to presne opačný efekt, aj sme ju začali "vynášať" z miestnosti a stanovili sme jej miesto(v jej izbe). kde môže jačať, ale to je ešte horšie, lebo rozbija hračky a kričí ešte viac.
pomaly nie je uz deň, kedy nechytí takéto záchvaty a s manzelom sme uz skutočne bezradní.( nechápeme, kde sa to v nej berie, kedže žijeme vo veľmi usporiadaneja kludnej domacnosti, nikdy sme ešte na seba nezvýšili hlas, tak to nemala kde počuť.)v jasliach si našla "kamaráta" ktorý je rovnako zlý ako ona, a ešte sa odneho naučila aj hrýzť a kopať. prosím poraďte mi, čo sňou. takéto správanie je absolútne nemiestne a je ťažkédívať sa na ňu denno denne a čakať, čo horšie ešte príde.
za radu vám vopred veľmi pekne ďakujem

Dobrý deň, chcela by som Vás poprosiť o radu: som rozvedená mamička 4 ročnej dcérky, žijem u mojej maminy. Dcérka je veľmi bystré a inak zlaté dieťa, ale máme problémy s jej obliekaním. Vždy, či je to ráno keď má ísť do škôlky, alebo aj inokedy počas dňa má problém s obliekaním. Napr: večer si v klude spolu nachystáme veci čo si ráno oblečie, ale ráno už sa jej nepáčia a odmieta si ich obliecť. To všetko za strašného plaču a nervov...hovorí, že sú tie veci hnusné a škaredé atď., nakoniec jej ich musím obliecť nasilu a potom ísť. Ale po ceste do škôlky je už kludná a hovorí ako ju to mrzí.Ak chytí takýto záchvat tak mi vždy nadáva, alebo hovorí, že ju neľúbim..čo mi je veľmi ľúto.A takéto návaly hnevu máva aj keď aj keďsa jej niečo nepáči, alebo niečo nechce. Ráno sa napríklad odmieta prezliecť z pyžamka a odostrieť v izbe. Neviem už čo s ňou, skúšala som rôzne tresty, dostane aj po zadku, ale nič nepomáha. V škôlke pritom s ňou žiadne problémy nie sú. Snažím sa ju vychovávať tak aby nebola rozmaznaná.Vopred Vám veľmi pekne ďakujem za odpoveď. S pozdravom Michaela