Ako sa spravať pri vzdore?

Question

Ako sa spravať pri vzdore?

19. 10. 2010 (14:28) , Autor: Registrovaný používateľ

Pekny den prajem,
mam 2 deti. Mladsia dcerka, ktora ma teraz 22 mesiacov zrejme preziva obdobie vzdoru. Podla predoslych clankov, ktore sa tykaju podobneho problemu som vsak nemohla najst odpoved na moj problem. Preto by som sa chcela spytat: Ako sa mam spravat ak dcerka dostane zachvat, zacne plakat, hadzat sa o zem, kopat, bit ma, ci bratceka? Ako mam tieto situacie riesit? Niekedy ich viem uz dopredu utlmit, ale ak uz dostane zachvat som zufala? Raz som dokonca pouzila studenu sprchu, ale len trochu na tvaricku - potom sa upokojila, utisila som ju a zaspinkala - vtedy ale asi hodinu vrieskala a uz bola unavena a asi ani nevedela ako sa upokojit. Mam ju nechat vyplakat, mam zostat s nou alebo odist? Vcera mi urobila scenu v plnej cakarni u doktorky, snazila som ju izolovat a zobrala som ju na chodbu, ale vobec sa nechcela utisit, vyskusala som vsetko, jej pozornost nic neuputalo a po tristvrte hodiny sme museli odist domov. Ako reagovat na tieto situacie takto na verejnosti, v obchode a pod.? Doma je to to iste, ak dostane zachvat, tak nic nepomaha, tak ju necham vyzlostit sa, ak sa upokoji pride so slzickami a chce sa tulkat. Ako mam reagovat? Samozrejme vacsinou si ju potulkam, utisim. Je to vsak spravne?, uz sa bojim ak bude vascia a bude si uvedomovat viac veci, nechcem aby si takto vynucovala svoje - v tomto som razna, ak jej nieco nedovolim, samozrejme si to odplace. Je to v jej povahe, uz odmalicka je totiz takto tvrdohlava a teraz akoby sa to zhorsovalo. Skusala som aj objatia, silne som ju drzala, ale potvorka bila ma, skriabala, stipala, ja som drzala, asi polhodinu a bez vysledku, neutisila sa, tak som ju nechala. Chyba? mala som vydrzat?
Ak by ste sa pytali na priciny kedy tieto zachvaty vznikaju, tak samozrejme vzdy su to hluposti, ak jej nieco nedovolim, lebo je to nebezpecne, alebo nieco vidi v obchode a chce to, prave chce hracku, ktoru ma niekto iny a pod....Obom detom davame vela lasky, nesnazim sa ani jednoho uprednostnovat, chvalime, ale aj vyhresime, vsetko podla mojho nazoru standardne, nie sme dokonali, samozrejme robime aj chyby.
Nuz, prosim, poradte ako to zvladat dalej? ako sa mame k nej spravat? Verim, ze mi poradite, dakujem pekne.

Answer 1

Odpovedá: Mgr. Miroslava Zimányiová

V prvom rade je to hlavne vec temperamentu, ako často a ako dlho dieťa narieka alebo sa dožaduje toho, čo chce alebo nechce. A zároveň náš rodičovský vplyv by mal mať aspoň dve línie: jedna je tá, že ak je niečo nevhodné alebo nebezpečné, dieťaťu to nedovolíme, hoci chce, len preto, že reve. To je línia, ktorá dieťa učí, že existujú nejaké medze, limity, hranice, pravidlá a tie treba rešpektovať, prípadne že pri ich prekročení prichádzajú dôsledky (keď chytím horúcu žehličku, popálim sa).
Druhá línia je tá, že dieťa má nejakú emocionálnu výbavu, emócie a pocity sa objavujú spontánne ako reakcie na určité situácie, podnety. Dieťa ich zvyčajne spontánne dáva najavo s celou silou, intenzitou, energiou, s ktorou sa oni objavia. Dovolí si to zvyčajne aj preto (vo veku, kedy tieto prejavy už vie trošku ovládať), že dôveruje rodičom, že si to pred nimi dovoliť môže, že ho budú milovať aj s tými jeho pocitmi, so všetkým, čo k dieťaťu patrí. A zároveň, že ho rodičia láskavým spôsobom budú viesť a učiť, čo s tým, ako s intenzívnymi prejavmi zaobchádzať a podobne. A aj z tohto by mala vyplývať vaša reakcia. To znamená, že ak vaše dieťa reve a vreští, ak sa nedalo zachytiť to skôr, treba ho nechať, nebojovať za utíšenie, byť nablízku, aby vedelo, že tam ste, že ste svedkom aj tejto časti jeho života. Ak ste v obchode alebo u lekára, choďte von, poprechádzajte sa na vzduchu, počkajte, kým sa upokojí a potom skúste znova, ak je to nevyhnutné.
A ak sa potrebuje dieťa potúliť, samozrejme, že mu to je vhodné dopriať. O tom niet pochýb.
Čo sa týka pevného objatia, to je fajn konzultovať s odborníkom, ktorý má patričné vzdelanie v tejto oblasti a vie vám doporučiť, ako dlho dieťa treba držať. Podľa mojich vedomostí dieťa treba držať až dovtedy, kým sa nepoddá, kým prestane bojovať, lebo to je posolstvo pevného objatia - môžeš sa uvoľniť, poddať, môžeš sa podvoliť a prežiješ to.