Dobrý deň,
moja otázka sa týka nášho 3,5 ročného synčeka. V podstate by som to ani nebola pokladala za "problém", inšpirovala ma k tomu len včera naša pani učiteľka v škôlke... Nakoľko sa kadý rok učiteľky v triedach striedajú, vymieňajú, táto pani učiteľka ešte nášho synčeka nepozná a tak nevedela posúdiť, či sa jeho správanie vzťahuje na niečo konkrétne alebo ide o jeho bežný prejav. Aby som sa dostala k jadru veci - náš synček je veľmi dobré, šikovné a nadmieru inteligentné dieťa, čo potvrdzujú aj samotné učiteľky, pediatrička a vidíme to aj sami. S jeho výchovou nemáme nijaký zásadný problém. Kým bol menší, zhruba okolo 20. mesiaca mával prejavy silného vzdoru (krik, hádzanie sa o sem, vydobíjanie si pozornosti všade, kde sa dalo...), ale prekonali sme to bez väčších ťažkostí, nakoľko vždy si nechal všetko vysvetliť, keď sme k nemu pristupovali s láskou, nehou a trpezlivosťou. Dnes nám už nijaké scény nikde nerobí, je to dobré, citlivé a veľmi učenlivé dieťa, ktoré nám dáva neskutočne veľa lásky. Avšak je tu jedno ALE.... Akonáhle sa k nemu priblíži pre neho cudzí človek napríklad nejaká suseda, moja kamarátka, či aj nová pani učiteľka s tým, že sa mu pekne prihovoria a chcú byť k nemu milí, okamžite nasadí masku nedostuponosti, zvraští obočie, oduje pusinku a začne reagovať namosúrene. Odvráva na všetko, čo mu tí ľudia hovoria, nenechá ich priblížiť sa k sebe bližšie. Napríklad učiteľka ho včera chcela za niečo pochváliť a on na ňu začal vrčal niečo v zmysle, že "Ja nechcem, aby si ma chválila! ja ťa nechcem!" Keď som sa ho potom pýtala, prečo bol taký, povedal mi, že sa rozhodol pochváliť sa mi sám s tým, že bol dobrý alebo že niečo dobre urobil, že to nemusí robiť učiteľka...(povedal mi to takmer presne takto, čo sa mi vzhľadom na jeho vek zdá veľmi zložité vyjadrenie :-) ) Myslím si, že to nie je nič neprirodzené, ani "nenormálne" a že nie sme jediní, koho dieťa takto reaguje na cudzích. Celkovo toto u neho badáme od narodenia, nikdy nebol ochotný predvádzať, čo už vie na náš povel, priam fyzicky sa bráni, keď má s niečím pred druhými vystupovať, keď sa cíti ovládaný a očakáva sa od neho, že bude na povel poslúchať. Nám s manželom je to na jeho povahe sympatické, pretože vidíme, že používa svoj rozum a selektuje si sám, čo podľa neho zmysel má a čo nie.Jednoducho bez vlastnej analýzy neposlúchne, najskôr si zváži argumenty, ktoré mu poskytneme na vysvetlenie toho, prečo danú vec od neho chceme a až keď tie argumenty sám prehodnotí, rozhodne sa. Nikdy ho nenútime do takých vecí ako že má pred niekým povedať básničku alebo niečo zaspievať, lebo je nám to samým nepríjemné, veď je to naše dieťa a nie opička v cirkuse. V dôležitých veciach totiž pekne poslúcha, vie pozdraviť, poďakovať, vie byť trpezlivý v obchode i v kostole, uprace si izbičku. Ako to však vysvetliť ľuďom, ktorí ho vidia raz za čas a na ktorých zareaguje tak negatívne? Ako máme na to reagovať my - rodičia? Máme ho za to primeraným spôsobom vyhrešiť? Alebo sa máme tváriť, že nič nevidíme? Častokrát totiž vidím na ľuďoch, že nepochopia jeho malú detskú dušičku a majú pocit, že je nevychovaný, rozmaznaný... Čo nie je pravda. Som so synčekom doma od jeho narodenia a venujem sa mu denno-denne, som láskavá, ale prísna mama, takže viem, že je vychovaný, akurát nemá rád, keď sa mu ľudia "natískajú" a narúšajú jeho osobnú zónu, jeho súkromný priestor... Nepúšťa tam totiž každého, človeka si musí najskôr oťukať a až časom sa s ním zblíži. Je to paradoxné, keďže je veľmi zhovorčivý, temperamentný a ústočká sa mu nezatvoria okrem spánku celý deň :-) Stáva sa, že v obchode sa prihovorí úplne cudzím ľuďom a debatí s nimi ako rovnocenný partner, dokonca by bol schopný s niekým cudzím aj odísť, preto dávame na neho aj v tomto smere veľký pozor.
Prosím, poraďte nám, ako postupovať, ako to riesiť a či vôbec túto jeho charakterovú črtu, čo poradiť učiteľkám a ako reagovať pred ľuďmi, aby si k nemu nevytvorili negatívny postoj len kvôli tomuto jeho prejavu...

ďakujem, Viki

Dobry den,
chcela by som sa s vami poradit o tom, ze moj 14-mesacny syn zacal hadzat jedlo na zem. Akonahle mu dam do rucky chrumku, kornutok alebo tycinku, odhryzne a hned hodi na zem. Robi to aj vonku aj doma uz niekolko tyzdnov. Predtym to vobec nerobil, pekne si jedlo drzal v rucke a cele spapal. Neviem ako mam reagovat, ale capnem ho po ruckach a opakovane mu vravim, ze to nesmie robit. Ale ak sa to zopakuje 2x za sebou, jedlo mu uz nedam do ruky. Robi dlho aj to, ze ked nie je po jeho voli, spusti sa na zem a velmi sa rozplace. Samozrejme nepovolim a snazim sa ho rychlo zaujat niecim inym, ale castokrat to nepomoze. Trapi ma este to, ze casto sa budi pocas aj dna aj pocas noci so silnym placom, ktory trva min. 5 minut a len tazko sa da utisit. Ma este zatvorene oci a silno place, tak vtedy som uplne bezradna a neviem co robit. Neviem, ci je to zubkami, ze ho bolia, ale iny problem myslim, ze nema. Budi sa aj v noci 2-3x, ale od narodenia prespal celu noc mozno dokopy 3x. Vychadzaju mu stolicky, tak sa utesujem, ze to je azda tym. Dakujem Vam velmi pekne za odpoved a vas nazor.

Dobry den,prosim o radu...moj syn ma 4 roky a od mala sme mali problemy s jeho spravanim,ale posledne mesiace je to uz dost caste...hocikedy ked mu nieco vezmem hoc mu vysvetlim preco alebo poviem ze nieco nedostane je to tady...neskutocny zachvat vzteku...snazim sa ho ignorovat ale on casto sa predomna postavi alebo ma chyti za nohu aby som sa nemohla pohybovat a reve a zlosti sa neskutocne..niekedy to nezvladnem a dostane po zadku a poslem ho sa vykricat do izby ale niekedy nepomaha ani ta studena sprcha co mi doporucila v poradni...prosim uz nevlůadzem neviem co s tym...dakujem za radu

Dobrý deň, chcela by som poprosiť o radu. Môj syn má o mesiac 5 rokov a chcela by som pochopiť, či sa jedná o nejakú poruchu správania alebo je to len normálna vývinová fáza. Momentálne je situácia v rodine taká: žili sme v zahraničí, a minulý rok som sa presťahovala so synom na SK, kde som dostala dobrú pracovnú ponuku. Daná zmena bola aj plánovaná, kedže sme chceli aby syn chodil do školy na Slovensku. Jeho otec je stále v zahraničí (nie je Slovák, a aj iná farba pleti, takže malý je mix). Na Sk sme cca. 10 mesiacov, a približne posledné 3 mesiace, máme dosť silnú fázu vzdoru, alebo neviem čo to je. S otcom sa vidíme cca. 6-8 týždňov, a stále mu je vysvetľované že ocko príde (co je aj pravda). Moje zázemie je teraz také, že bývam u mamy. Syn začal navštevovať MS, a tam sa zacali problémy. Napr. že nespáva cez obed, a pod.
Stále ho riešia ze nie je ako priemerne decko, ktoré len sedi, a nic nepovie. Áno on je živší, ale srdcom velmi dobrý chlapček, a ked s ním človek vie tak posluchne, syn je aj dost silná osobnosť.
Chcela som sa opýtať na radu, ako to riešiť dalej. Osobne si myslím, že MS edukacia je dosť na slabej úrovni, a on tam nie je spokojný, ale kedže všetky MS sú štátne na okoli na výber veľmi nemám. Dosť času trávi s mojou mamou, kedže pracujem dlho, a on ju velmi nechce poslúchať. Skor by som povedala, že ju az kontroluje. Ja chodim z prace cca. o 17:00. Poprosím o radu ako postupovať ďalej. Pekný deň

Dobry den, mame takyto problem, trojrocnej dcere sme odlozili melon do kufra auta a samozrejme vysvetlili, ze ked zastavime u starych rodicoch, tak jej dinu vratime, s pociatku ako asi kazde mele dieta trosku skusalo fnuk, ale to sme necakali co sa bude diat. OPatovne sme jej povedali, ze ked prideme k starkym dostane melon a potom to zacalo to som este nevidel a nezazil, take nervy co zacala mat to sa neda ani opisat, hnet cervena, horuca bola cela, spotena, ako keby dostavala krce a skriekanie a to v plnom reve a placin a 20 min NONSTOP ja som mal tep 100 na 200 nevedeli sme co mame robit suchlo sa jej na zadok a este horsie a zavrsila to pocikanim sa. Prosim poradte. Dakujem stevo

Dobrý deň, ja by som sa rada na niečo spýtala, len neviem kde začať.
Môj problém.
Mám dve deti- chlapcov vo veku 5 a 3 roky.Starší syn začína byť voči mne agresívny a to v tom zmysle, že ak niečo vyvedie vonku na dvore alebo niečo rozbije a ja mu dám na zadok a on v tom momente začne na mňa hystericky ziapať na celý dvor, že som hnusná a zlá a že nás nechce ako rodičov vidieť a nadávky tipu krava atd.a ku všetkému vykrikuje všade že ho bijeme čo nie je pravda- pravda je že mu dám na zadok alebo po ruke ale nebijeme ho v tom zmysle že by mal modriny alebo niečo také-to nie.Ide mi o to akonáhle na mňa hystericky vybehne niekde vonku a sú tam napríklad susedia tak mi to nieje príjemné.Môže dieťa byť agresívne na mňa aj preto že po tom hysterickom kriku na mňa to vo mne buble a ja jednoducho vybuchnem a mu vrátim tiež hysterickým krikom že ako sa so mnou rozpráva a že čo som mu urobila že na mňa kričí.Môže sa to považovať za istý druh týrania dieťaťa ak naňho hystericky vybehnem.Viete ide mi o to že práve dnes sa mi také niečo stalo a ja toho veľmi lutujem a rada by som to napravila len sama neviem ako lebo mám jednoducho takú povahu že viac kričím aj ked sa snažím hovoriť normálnym tonom ale niektorý ludia mi vravia prečo stale kričíš?Dnes sa mi stalo to že deti vyparatili na dvore hlúposť a ja namiesto toho aby som im tu kludne vysvetlila že to nemôžu tak som začala hystericky kričať a počula to aj suseda za nami, ktorá sa mi začala vyhrážať že je sociálny pracovníčka a že by som nemala kričať tak na deti a to ma vystrašilo.Môžete mi prosím odpovedať či sa to považuje sa istý druh týrania dieťaťa lebo ja si pripadám niekedy ako nenormálôna -ja jednoducho niekedy moje deti nezvládam to je pravda ale že by som ich týraala? to snád nie!!!!!!!