Na otazky odpovedá psychologicka.
ARCHÍV: Poradňa uzamknutá
Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.
Ako mam uspavat 2rocne dieta,ktore je zvyknute zaspavat v kociku?skusala som uz vsetko, ale bezvysledne.Bola by som vam vdacna za odpoved, ktora mi pomoze.Dakujem
Niektoré deti potrebujú byť v pohybe, napríklad v kočíku, keď zaspávajú. Neviem, či je to aj váš prípad, lebo nepíšete, či ho pritom musíte aj voziť a či ho vozíte doma alebo vonku.
A čo presne vás unavuje na tom, že zaspáva v kočíku? Alebo je to únava skôr z toho, že je to veľmi aktívne dieťa a vyžaduje si veľa pozornosti a energie, aby bolo o neho postarané? Rozhodne sa postarajte aspoň o trochu času pre seba bez dieťaťa, aby ste mohli dospať, trošku sa zregenerovať, načerpať trocha síl. Ak vám má kto pomôcť aspoň pár hodín týždenne tým, že vás zastúpi pri malom, využite to, je to dôležité, aby ste neboli tak intenzívne vtiahnutá to jeho opatery bez prestávky. Keď budete mať trošku času na vydýchnutie, budete aj inak znášať každodenné rodičovské povinnosti.
Môžete skúšať také veci ako meniť pohyb kočíka až po úplné zastavenie alebo mu púšťajte z cédečka rozprávky a kolíšte ho pomalšie a postupne prestaňte celkom s kolísaním, len pustite rozprávku alebo ho po čase, kedy si zvykne na počúvanie rozprávky pri zaspávaní, skúste dať do postele, ľahnite si vedľa neho a pustite rozprávku a neskôr, keď to zvládne, môžete skúšať nechať ho po chvíli samé len s rozprávkou.
Niekedy k zmene pomôže najlepšie nejaká náhoda, napríklad, že sa pokazí kočík a nie je možné v ňom ďalej zaspávať a dieťa nemá na výber.
Dobry den! Mam dve dcerky, starsia ma 5 rokov a mladsia 2,5 mesiaca. Nas problem spociva v tom ze poobede ked mladsiu ulozim spat a aj ja zaspim moja starsia dcera velmi sa boji. Takto ona je hyperaktivne dieta, zaspat nevie s nami, viackrat sme to pokusali. Pytala som ze z coho sa boji ked ja mam taky plytky spanok (spanok samozrejme potrebujem, lebo mladsiu dojcim, v noci kazde dve hodiny stavam), ona odpovedala ze sa boji ze ju niekto zobere. Samozrejme som jej vysvetlila ze to nie je mozne lebo dvere mame zatvorene, na dvore mame velkeho vlciaka, a ja na kazdy suchot zobudim. Aj tak uz rano po prebudeni s hrozou sa pyta ci ideme poobede spat, ci aj ja budem spat. Ona moze hrat pri nas, alebo v inych izbach. Neviem ci to suvisi s tym ze moj brat je uz 6 rokov nezvestny, ale on odisiel sam z domu a nevratil sa. Neviem co este mam vyskusat? S pozdravom Kristina
Podporte ju v tom, aby bola s vami v izbe, keď vy spíte, prípadne aby prišla vždy, keď cíti strach. Spýtajte sa jej, čo by je pomohlo, keď sa bojí - napr. či by jej pomohlo, keby sa mohla k vám pritúliť, keď vy spíte alebo či by jej mohol "pomôcť" niektorý jej obľúbený plyšák atď.
Neviem, či to súvisí s vaším bratom. Aspoň teoreticky by mohlo. No na spracovanie tejto témy by bola potrebná osobná terapia alebo poradenstvo.
dobry den, chcela by som vas poprosit o radu. Mam 16 mesacneho syna a s jeho otcom nezijeme spolu asi mesiac. Medzi sebou si vychadzame a syna si brava vzdy ked ma cas. Moja otazka znie ci je vhodne aby si ho braval aj na noc? Predsa len je to ine ako cez den na par hodin. A ako to vnima dieta, ze je raz za tyzden u neho aj na noc? Nechcem len urobit chaos syncekovi. A este jedna otazka. je vhodne aby spavala so synom aj ina osoba ( otcova priatelka) ako to bude syn vnimat? Dakujem pekne
Ak syn zvládne bez vňčších ťažkostí celú noc s otcom, podporila by som, aby sa stretávali. Ak nezvládne, bude nariekať dlho a pod., potom je vhodnejšie počkať, kým toho bude schopný.
Otcova priateľka je súčasťou otcovho života a tak, hoci je to chúlostivá záležitosť, zrejme sa tomu nevyhnú, že ak dieťa príde za otcom do postele, bude tam aj ona... Pre nich to môže byť prirodzené, hoci pre vás to je úplna "odvecovka".
Dobry den, moje 2 rocne dieta ma v zivote stale zmeny. Raz cestujeme za otcom do zahranicia raz sme na Slovensku. Co sa tyka reci menej rozprava. Byva taky zamysleny. Niekto mi povedal, ze je zablokovany. No to si nemyslim.
Tak ako s nocnikom, pokial ho tam neusadim, tak mu je jedno ze cika do plienky. Raz tak, raz tak. Tak ako s nasim zivotom. Potom niekedy je fasa.
Zacinam sa bat, aky to ma vplyv na dieta. Cestovanie obnasa vela stresu, nestalost, nema asi sajnu, kde ma domov.
Nieco som aj citala o vychove, snazim sa ako sa da, ale ked ho porovnam so Slovenskymi detmi je halavejsi a v novom prostredi utiahnutejsi. Niekedy chce pozerat len televizor.
Neviem, ci mu nechybaju deti, v cudzine sme sami aj tu sme sami. Chodievame iba von. Pocuval tri reci. Ludia, co to nechapu mi povedali ze som to nezvladla. Same narazky.
A nikto nepomaha.
Hlavne chcem vediet, aky ma vplyv takyto zivotny styl na dieta. Samozrejme to nemoze byt vecne, za chvilu pojdeme do skolky a sa ustalime. Alebo mam zlu vychovu? Neviem, snazim sa robit presne ako sa ma, denny rezim, spanok, hry, jedenie...
Dieťa má domov tam, kde má rodičov. Takže ak vy ste tá osoba, s ktorou trávi čas nepretržite, pravdepodobne má domov tam, kde ste aj vy. Kto mu môže chýbať, je otec vášho dieťaťa, s ktorým ste len v určitých obdobiach. Je to také niečo ako novodobý nomádsky spôsob života - raz ste tu, potom v cudzine, putujete.
Píšete, že nemá kamarátov. No to sa dá ľahko napraviť napríklad tým, že si nájdete niekoho napríklad v nejakom blízkom materskom centre alebo tam, kde bývate - určite vaši susedia majú nejaké deti a pravdepodobne by im nevadilo, keby ste išli spolu s nimi na ihrisko. Prípadne môžete chodiť do škôlky na dvor hrať sa so škôlkármi v čase, keď aj oni sú vonku... Takisto nejaké krúžky pre malé deti s rodičmi - pohybové, výtvarné... Možnosti sú, hoci záleží aj od miesta, kde bývate (na Slovensku alebo aj v zahraničí).
Ak by ste potrebovali "povŕtať sa" v tom viac, vyhľadajte konzultáciu psychológa osobne.
Dobrý deň. Mám 20mesačné dievčatko, ktoré je veľmi naviazané na mňa. Som s ňou doma a celý deň sme spolu. Nám ešte staršie 9ročné dvojičky chlapcov. Cez deň sa len obzerá za mnou, nechce sa hrať sama buď so mnou alebo s dvojčatáma a manželom. Keď idem z domu je pri manželovi tak on si robí svoje a ona sa niekedy vie aj pekne zahrať sama. No keď je pri nej starká tak už len plače "kde mama". Len ju ťahá z izby do izby. Dá sa to s ňou vydržať len keď sú dvojčatá doma. No keď som s ňou doma sama tak nemôžem ani navariť lebo má len ťahá za nohu a plače. A v noci je to niečo hrozné. Keď cez deň veľmi plačé tak aj celú noc. Prehadzuje sa plačé a všetko v spánku. Ja keď niečo potrebujem tak ju všade beriem zo sebou. A tým sa asi naviazala na mna a nevie byť bezomňa. Poradte mi prosím ako ju mám naučiť hrať sa sama, aby som ja nemusela sedieť pri nej a hrať sa s ňou. A neviem ako vyriešiť ten večerný spánok. Cez deň spí aj 3hodiny, spánok je kľudný vtedy neplače. Spí aj v noci vo svojej postelke s nami v spálni. Zaspáva tak že ona spí v postielke a ja alebo manžel na posteli počkáme kým zaspí. Ďakujem za radu.
Naviazanosť na matku je prirodzená a viac alebo menej výrazné prejavy sa objavujú u každého dieťaťa. Na druhej strane je náročné, ak dieťa každú minútku trávi s matkou a je nespokojné, ak to tak nie je. Pokúste sa dcérku nejako zapojiť do činností, ktoré musíte urobiť počas dňa - robte ich spolu. Práca vám síce nepôjde tak od ruky, no možno sa aj zabavíte a zasmejete. Deti zvyknú byť vďačné, ak môžu "variť" alebo upratovať spolu s mamou, alebo triedia prádlo, podávajú štipce a podobne.
Nepokojný nočný spánok môže mať rôzne príčiny - od prílišného tepla v izbe, kde dieťa spí až po tráviace ťažkosti či príliš veľa podnetov a zážitkov počas dňa. Pokúste sa odsledovať, aké dni dieťa prežilo pred uplakanými nocami, či sa počas tých dní vyskytovali, opakovali nejaké konkrétne udalosti či okolnosti a tým sa potom trošku snažte vyvarovať. Prípadne si tiež zmapujte tie dni, kedy dcérka potom pokojne spí celú noc a snažte sa ďalšie dni organizovať podobným spôsobom.
Dobrý deň,
rada by som sa Vás opýtala na Váš názor. Máme skoro 2,5r dcérku a je to dobré dieťatko, dosť aktívne. Keď je v niečom "zádrhel", tak to riešime takýmto spôsobom: napr. sa nechce dať obliekať, pritom rozpráva, že chce ísť von. Uteká predo mnou a smeje sa, nechce sa dať obliecť..tak jej poviem 2-3x, že von keď chce ísť, musí sa obliecť..ak to nezaberie, tak jej poviem už, že dobre, idem sama a ona zostane doma. Alebo iná situácia: na ulici ak napríklad obchytkáva všetky "čistôtky" tak keď som jej predtým hovorievala, že to je kaka a podobne, tak sa nič nedialo, ale odkedy jej iba poviem keď sa približuje chytať kaku "nechytaj je to kaka, ja idem ďalej,idem preč" tak to si nedovolí a ide za mnou, lebo sa bojí, že sa mi stratí, pekne poslúchne. A posledná situácia: zaspávame poobede a ona má stále "veľa roboty" s paplónom a vankúšom, občas jej dovolím bábiku (nemá ju na spanie), keď veľmi pre ňu plače a podobne...ľahneme si s tým, že je čas na spánok a hrať sa budeme neskôr, keď sa zobudíme...ale ona zrazu ožije a začne hútať kadečo..vtedy jej poviem, aby si pekne ľahla a spinkala, lebo je čas na spanie..a zase po 2-3 upozorneniach takýchto jej už poviem "ak si pekne neľahneš, odídem z izby a budeš spinkať sama" to nechce, tak poslúchne, ale niekedy aj na 3x za sebou a niekedy to nemusím použiť vôbec..cca 5x do mesiaca to bez toho nejde..
Moja otázka znie: robím tak správne? Je to ešte vysvetlenie dôsledkov, čo sa stane ak nezmení svoje správanie..alebo je to manipulácia a vydieranie? Som zmätená, lebo mi to bolo povedané od jednej kamošky takto :-( a ma to zneistilo a zamrzelo
Ďakujem veľmi pekne za odpoveď!!!
Myslím, že je to taký mix, kokteil oboch.
Pri uplatňovaní dôsledkov by ste sa mali najprv dieťaťa spýtať, či bude spať alebo nie, resp. či si pekne ľahne alebo nie a ak odpovie nie, potom by ste teoreticky mohli povedať, že teda odchádzate. Ale to sa mi zdá ako isté citové vydieranie tak či tak, lebo jej odopierate svoju blízkosť. To by ste mohli len v prípadoch, keby robila niečo, čo vás obťažuje a nechcela by s tým prestať - vtedy môžete odísť do inej miestnosti.
Možno by ste mohli zvážiť, či vaša dcéra potrebuje naozaj každý deň spať popoludní alebo či by tých päť dní v mesiaci mohla byť aj bez denného spánku.
