Cestovanie

Dobry den, moje 2 rocne dieta ma v zivote stale zmeny. Raz cestujeme za otcom do zahranicia raz sme na Slovensku. Co sa tyka reci menej rozprava. Byva taky zamysleny. Niekto mi povedal, ze je zablokovany. No to si nemyslim.
Tak ako s nocnikom, pokial ho tam neusadim, tak mu je jedno ze cika do plienky. Raz tak, raz tak. Tak ako s nasim zivotom. Potom niekedy je fasa.
Zacinam sa bat, aky to ma vplyv na dieta. Cestovanie obnasa vela stresu, nestalost, nema asi sajnu, kde ma domov.
Nieco som aj citala o vychove, snazim sa ako sa da, ale ked ho porovnam so Slovenskymi detmi je halavejsi a v novom prostredi utiahnutejsi. Niekedy chce pozerat len televizor.
Neviem, ci mu nechybaju deti, v cudzine sme sami aj tu sme sami. Chodievame iba von. Pocuval tri reci. Ludia, co to nechapu mi povedali ze som to nezvladla. Same narazky.
A nikto nepomaha.
Hlavne chcem vediet, aky ma vplyv takyto zivotny styl na dieta. Samozrejme to nemoze byt vecne, za chvilu pojdeme do skolky a sa ustalime. Alebo mam zlu vychovu? Neviem, snazim sa robit presne ako sa ma, denny rezim, spanok, hry, jedenie...

Dobrý deň, momentalen mam 3 mesacneho syna. Od jeho otca som po porode odisla, nakolko sme sa dohodli, ze si nerozumieme a bude lepsie ak spolu nebudeme zit. (aj ked sme spolu zili 9 rokov - moj ex priatel jednoducho narodenie dietata nezvladol). Moj ex partner ma jedine zelanie a to aby mal jeho syn priezvisko po nom. Ja som vsak nesuhlasila nakolko som presvedcena, ze to moze mat zly vplyv na jeho zivot kedze spolu nezijeme (chodenie k lekarovi, cestovanie do zahranicia, skolka, skola ..- vsade dokazovanie je moj syn je moj syn). Pravdepodobne sa aj navzdy prestahujem do ineho mesta k rodicom. V ziadnom pripade nebudem synovi zatajovat kto je jeho otec, dedko, babka z partnerovej strany. Chcela by som sa spytat na vas nazor, ake su skusenosti s detmi, ktore maju ine priezvisko ako matka napr, ci tym trpia, ci sa im deti v skole smeju a pod. skratka ake su s tym spojene problemy - myslim vplyv na psychiku dietata.

Trapi ma ze moj syn bude vyrastat bez otca,ale momentalbe zijem u rodicov. Citala som, ze v takomto pripade staci, ze dieta - chlapec - ma muzsky vzor. Co si o tom myslite?

Stale ma trapi to priezvisko, som presvedcena, ze priezvisko nie je podstatne, ze podstatny je vztah otca k nemu. Moj partner mi tvrdi, ze si nevie k synovi najst cestu, ked sa nevola ako on (co je podla mna hlupost). Museli sme odist z jeho bytu ked sa jeho syn nevola ako on. Ex Partner ma prosi, aby som mu priezvisko zmenila na jeho, ale ja sa bojim, ci to negativne neovplyvni psychiku mojho syna v buducnosti nakolko po tom vsetkom, uz s mojim ex partnerom ako s manzelom v buducnosti neratam.

dakujem pekne

s pozdravom J.

Dobry vecer, rada by som sa s Vami poradila ohladne mojej dcerky. Ma o mesiac 3 roky, takze ako vacsina rodicov, uvazovali sme o jej umiestneni do MS, hlavne preto, lebo cakame druhe babo (momentalne som v 8tt) a kedze som diabeticka a mam za sebou 3 aborty, tak som sledovana u viacerych lekaroch (diabetologia, hematologia, endokrynologia a samozrejme gynekologia) a mam tych navstev u lekarov naozaj dost. S mojou dcerkou sa mi tam velmi tazko chodi, ci uz sa jedna o cestu autobusom alebo len stravenie isteho casu v cakarni ci u lekara, takze mi musi vypomahat manzel, ktory je nastastie sukromny podnikatel, takze ma moznost chodit po lekaroch so mnou a strazit dcerku, ked treba, avsak straca pri tom cas, ktory ma vyhradeny na zakazky... no ale tym Vas nechcem zatazovat. Ide o to, ze ja nemam velmi dcerku s kym porovnavat, mne sa jednoducho zda byt normalna, aj ked ma silne prejavy tzv. vzdoru, ked sa jej nevyjde v ustrety, hodi sa na zem a bucha okolo seba a krici... ale to, ako som citala, zvyknu prezivat so svojimi rodicmi viaceri rodicia. Dalsia vec je, ze ked ju za nieco napominame, jednoducho nas ignoruje a vobec nepocuva, co jej hovorime, alebo mi skoci do reci a povie nieco uplne temy, napr. pozri lampa... Najvacsi problem bolo cestovanie v autobusoch, pretoze ona jednoducho neobsedi (je hyperaktivna) a ked jej nedovolim pobehovat a drzim ju pri sebe, spusti strasny vreskot a sofer ma co robit, aby popri tom hluku odsoferoval autobus bez nehody. Takze som nutena nabalit sa na kazdu cestu (chodime busom len, ked je to nevyhnutne) cukrikmi, lizankami a inymi dobrotkami a neustale ju zabavat a napchavat... len aby sme cestu prezili v tichosti. No a druhym problemom bolo, ze po dlllllhej a umornej namahe sa mi podarilo oducit ju od plienok, chodila pekne cikat na zachod, velmi sa jej to pacilo, pretoze vzdy mohla aj splachnut... no asi po 3-4 mesiacoch, co sa ani raz nepocikala a plienocku nosila len na spinkanie alebo ked sme sli niekde dlhsie autom, sa mi zacala zase pocikavat. Netusim, ci to robi naschval, alebo ma nejaky blok, ale parkrat sa aj vypyta cikat no potom akoby sa zasekla a uz mi oznamuje iba to, ked sa uz pocikala. Aj toto boli dovody, preco sme navstivli detskeho psychologa. S prvou psychologyckou sme mali velmi zlu skusenost, Lucka (tak sa vola dcerka) mala zly den a ked sme cakali vonku, nieco ju nahnevalo a hodila sa o zem a zacala plakat. Ja som ju nechala tak, lebo to zvyklo zabrat asi najlepsie. No ale pani psychologicka otvorila dvere a od zaciatku az kym sme neodisli z ambulancie, na nu stale len kricala a davala jej prikazy ako nejakemu psikovi. Nic jej nedovolila a tie prikazy mi po chvili zacali pripominat zakladnu vojensku sluzbu... skratka... dcerku doslova vyhecovala do zachvatu zurivosti, naco ju mal podla jej instrukcii manzel zovriet do objatia (dcerka mala ruky zakliesnene pod sebou, takze sa viac-menej nemohla hybat) a tak ju drzal, az kym chudatko takmer nezaspala. Potom ku koncu uz bola na tom tak, ze rozpravala uplne z cesty a aj na mna to posobilo velmi zle, bola som kusocek od zrutenia sa. Viac sme tam teda nesli a navstivili sme dalsiu psychologicku poradnu. Stade sme akurat dnes dostali spravu, postupuju nas do detskeho integracneho centra, pretoze dcerka (asi som nepisala, prichod na svet bol velmi kriticky, VE, apgar 2, 8, 9, tazka porodna asfyxia...) podla spravy ma okrem oneskoreneho PMV aj hyperkineticky syndorm so symptomatikou detskeho autizmu. Nemozeme ju teda dat do skolky, kym nam DIC nevypracuje pre skolku posudok a plan... co nam dost skomplikovalo situaciu, pretoze v DIC v BB maju najskorsi volny termin niekedy v juni a skolka, kam ma Lucka chodit pracuje uz len v juni a 3 tyzdne v juli a potom az v septembri. Aby som sa vsak vratila k svojej otazke. Je mozne, aby nasa dcerka mala tieto diagnozy? Naozaj som mala doteraz pocit, ze je uplne normalne dieta, trosku zivsie a trosku detskejsie, ako ostatne deti, ale nepripada mi nijak ina a uz vobec nie, ze by mala "symptomatiku detskeho autizmu"... na mna posobi skor, ze to, co ju nezaujima, jej moze byt ukradnute a ze ide o ignoraciu, pretoze dokaze aj normalne vnimat, ked sa rozpravame.. no rozhovor ju musi zaujat. Mohla by som poprosit o Vas nazor resp. o nejaku pripadnu radu? Dakujem velmi pekne... uz len za precitanie si mojho pribehu. Pekny vecer. Janka

Dobrý deň, plánujeme dlhšiu dovolenku- 1 mesiac, so 17-mesačnou dcérou v zahraničí u príbuzných.
Chceme sa opýtať, či zmena prostredia na takú dlhú dobu nebude mať negatívny dopad na našu dcéru a aj ako vplýva časový posun( 6 hodín) na malé dieťa.