Naviazanosť

Dobrý deň. Mám 20mesačné dievčatko, ktoré je veľmi naviazané na mňa. Som s ňou doma a celý deň sme spolu. Nám ešte staršie 9ročné dvojičky chlapcov. Cez deň sa len obzerá za mnou, nechce sa hrať sama buď so mnou alebo s dvojčatáma a manželom. Keď idem z domu je pri manželovi tak on si robí svoje a ona sa niekedy vie aj pekne zahrať sama. No keď je pri nej starká tak už len plače "kde mama". Len ju ťahá z izby do izby. Dá sa to s ňou vydržať len keď sú dvojčatá doma. No keď som s ňou doma sama tak nemôžem ani navariť lebo má len ťahá za nohu a plače. A v noci je to niečo hrozné. Keď cez deň veľmi plačé tak aj celú noc. Prehadzuje sa plačé a všetko v spánku. Ja keď niečo potrebujem tak ju všade beriem zo sebou. A tým sa asi naviazala na mna a nevie byť bezomňa. Poradte mi prosím ako ju mám naučiť hrať sa sama, aby som ja nemusela sedieť pri nej a hrať sa s ňou. A neviem ako vyriešiť ten večerný spánok. Cez deň spí aj 3hodiny, spánok je kľudný vtedy neplače. Spí aj v noci vo svojej postelke s nami v spálni. Zaspáva tak že ona spí v postielke a ja alebo manžel na posteli počkáme kým zaspí. Ďakujem za radu.

moja mala ma 3 roky doma nenosi plienku von a na noc ano. nerozprava, alebo len malo a to:moje.nie, pod sem.
ma strasny strach s doktorov. nehra sa s detmi.je placliva a vyzaduje si neustale mamu.
nemoze mama ani na chvylu oddyst.
ocny kontakt slaby.

Dobrý deň,
prosím o radu ako postupovať vo výchove 26 mesačného dievčatka.
Každý deň k nám chodí rovnako starý synovec, ktorého stráži moja svokra, s ktorou bývame v spoločnej domácnosti. Kým on nie je u nás, tak sa dcérka chvíľku aj sama zahrá a je kľudná. Ale akonáhle príde on, stále po ňom všetko opakuje, vymýšľa, chce hračky, ktoré má on, a keď ich dostane a on si zoberie niečo iné, okamžite o tú pôvodnú vec stratí záujem a zase chce tú ďalšiu, s ktorou sa práve hrá on.
Aj pri jedení je to podobne: kým je on, aj ona sa naje, kým on pije, aj ona vypije. Problém je v tom, že on dokáže jesť podstatne rýchlejšie a "ujedá" si drobnosti aj medzi jedlami, kým dcéra tie odmieta. Cumlík sme doteraz nepoužívali, teraz ho má v ústach veľmi často, začala opakovať nezmyselné slová, ktoré používa synovec, nakoľko ten nemá takú bohatú slovnú zásobu.
A druhá vec, čo ma trápi je tá, že dcéra asi žiarli na toho svojho bratranca, pretože odkedy ho babka stráži, tak sa na ňu vyslovene lepí, či je u nás synovec alebo nie je. Lenže svokra je už starší človek, a tak jej nemôžem nechať i dcérku na krku. Robí to medzi "prestávkami", keď si chce na chvíľku oddýchnuť. Mne povie, že ja môžem ísť preč, že ona zostane s babkou, lebo tá je lepšia. Samozrejme, že tam vždy zostanem.
Prosím poraďte, ako sa správne zachovať, keď nechcem, aby všetky činnosti po ňom opakovala (chcela by som, aby bola sama sebou, nie kópiou synovca), pri vypytovaní hračiek, pri jedení, nezmyselnom opakovaní slov a naviazanosti na svokru. Mám pocit, že nech urobím čokoľvek, stále budem tá horšia.
Veľmi pekne ďakujem za odpoveď.

Máme 22 mesačného synčeka,je veľmi šikovný,krásne už rozpráva,rozumie...je na mňa dosť naviazaný,len ja ho môžem prebaľovať,dávať mu jesť.Už k tomu nechce pustiť tatinka.uspávam ho tiež len ja-máme rituál aj na obed aj večer.Na manžela sa nemôžem spoľahnúť lebo má pohybl.pracovnú dobu a často nie je doma v čase spania malého.Aj vonku ak ide s manželom tak sú za 30-40 min.naspäť lebo synček chce ísť za mnou.Keď odchádzam z domu tak plače. Som v 5 mesiaci a keď bude mať synček 27 mesiacov tak čakáme druhé bábo.Už teraz mu o ňom hovoríme,ideme na spoločný UZV..ale stále neviem ako vyriešiť pôrod a pobyt v nemocnici.Neviem si predstaviť ako zrazu strávime bez seba 3-4 dni :-( svokra počíta,že malý bude u nich a nejako vydrží,ale podľa mňa to bude veľký stres pre neho-v júli sa sťahujeme do iného bytu,príchod bábätka a ja preč.Myslíte,že to mám nechať tak a že ho proste nechať s manželom a svokrovcami,aby to zvládol?skôr sa mi pozdáva riešenie,že by sme išli do pôrodnice v BŠ kde môžu byť ubytované aj rodiny-takže by tam bol so mnou a manželom a samzorejme aj s bábom.Len je to Ďaleko a čo ak nestihneme ísť tam? ako to vyriešiť?vopred Ďakujem

Mila pani doktorka, prosim Vas o radu. Mame problem s 4.5 rocnou dcerou, ktora je naviazana na babku.Zijeme v rod.dome.Moji rodicia byvaju dole,my v podkrovi.Je pravda, ked bola mensia,travila vela casu s mojimi rodicmi, pricom moja mama si ju priputala az da sa povedat opicou laskou.Teraz cele dni od malej pocuvame len babka,babka,babka. Mama chodieva pre nu aj do skolky a urobi pre nu vsetko co jej vidi na ociach.Cakame teraz druhe babatko a neviem ci sa situacia zmeni.
Mila pani doktorka, prosime o radu, ako riesit tuto situaciu, prip. obmedzit takuto naviazanost na babku (separaciou?).Ked jej navstevu babky zakazem, dozaduje sa jej este viac.Prip. to casom prejde?Dakujeme za pomoc.

Vážená pani magistra,

mám 31 rokov, staršia dcérka má 2,5 roka a mladšia 15 mesiacov. Doteraz som s nimi nemala žiadne ťažkosti. No posledný mesiac staršia dcéra odmieta všetkých okolo seba, nenechá si od nikoho pomôcť, napr. obliecť či podať jedlo... Všade chce chodiť len so mnou a pri zaspávaní ju musím držať za ruku. Svoju mladšiu sestričku pri každej príležitosti mláti alebo jej berie hračky z rúk. Moja úloha teraz spočíva vo funkcii policajta, lebo musím dávať pozor na ich bezpečnosť a priznám sa, dosť som z toho frustrovaná. Je toto žiarlivosť? Alebo vzdor? Ako to máme prežiť? Prosím, poraďte mi.
Za Vašu radu srdečne ďakujem.