babka

Mila pani doktorka, prosim Vas o radu. Mame problem s 4.5 rocnou dcerou, ktora je naviazana na babku.Zijeme v rod.dome.Moji rodicia byvaju dole,my v podkrovi.Je pravda, ked bola mensia,travila vela casu s mojimi rodicmi, pricom moja mama si ju priputala az da sa povedat opicou laskou.Teraz cele dni od malej pocuvame len babka,babka,babka. Mama chodieva pre nu aj do skolky a urobi pre nu vsetko co jej vidi na ociach.Cakame teraz druhe babatko a neviem ci sa situacia zmeni.
Mila pani doktorka, prosime o radu, ako riesit tuto situaciu, prip. obmedzit takuto naviazanost na babku (separaciou?).Ked jej navstevu babky zakazem, dozaduje sa jej este viac.Prip. to casom prejde?Dakujeme za pomoc.

Dobrý deň, chcela by som sa opýtať na 2 otázky.
1. KAKANIE. Mám 2 aj 3/4 ročného syna v novembry bude mať 3r. Už sa postupne začína zbavovať plienok, aj cikať už celom ide pekne do šerblíka aj kakať sa pýta. Ale na kakanie si pýta plienku. Má zvyk pýtať si plienku nevie kakať po sediačky, do záchoda šerblíka. Povie mami chcem kakať, idem tlačiť,cem plienku. Daj plienku. Vie mi to pekne oznámiť, povedať, popýsať ale má zlozvyk nevie " to robiť" posediačky. on sa to poroste tak naučil postojačky, má svoje jedno kakacie miesto , ked stojí a tlačí. Potom mi povie už hotovo, prebaliť. toto však môže robiť do šerblíka, keď už doň pekne ciká ale nie, len plienku si pýta. Ak mu ju nedám sa ani nevykaká, zadržiava stolicu. Mám snahu ho viesť k tomu šerblíku na kakanie, ake bez úspechu. Zvyk je zvyk. On si proste zvykol takto kakávať a pýtať si na to plienku a hotovo. Do šerbla to neurobí. Pôjde do škôlky a keďže už má osvojené, samotné pýtanie sa, tak v škôlke nebudú tolerovať, že on to nechce robiť od záchodika ale si na to rovno pýta plienku. Skúšala som dať k šerblíku oblúbenú hračku alebo inú motiváciu a nič. Zvyk kakať postojačky je silný. Ako postupovať?
2. REČ. v novembri bude mať 3 roky. Slovnú zásobu má bohatú. Pomenovať vie naozaj všetko. Ale má svoju reč. Veľa slov si skracuje ,skomolí. Nevie povedať R ani L, ani V. Mekčenové písmená povie pekne š, ť, č používa v slovách pekne. no veľa slov si hovorí posvojom. Čokoláda je čokoka. babka je baka. voda je oda. ponožka sú pumiky, bicykel je bikise, tepláky sú tepaky, treska je teka, vtáčik je táčik atď. Chápem, že nevie vyslovovať R je ešte v jeho veku v norme, ale nevie používať v slovách hlásky L a V a preto si hladá výrazy svoje ako pomenuje danú vec. Tým pádom si slová hovorí posvojom. Chcela by som vedieť, či je to ešte vporiadku alebo by bolo vhodné už logopédia? Ako doma popracovať na správnej výslovnosti a naučiť ho vyslovovať L aj V. Je dobré ho upozorňovať ak povie zle ho opravovať? Alebo opravovať ho nie ej vhodné? V ako veku vie dieťa používať a vyslovovať L a V ?ďakujem

Dobry den p. doktorka,

moja dcerka ma 3r.8m, od septembra 2010 chodi do skolky, dalo by sa povedat ze bez problemov, malo to taky klasicky priebeh. Prve dva tyzdne bez problemov uplne, potom zacala rano plakavat, vodieva ju manzel, to trvalo tak tyzden a potom uz bez problemov. Aj po vianocnych sviatkoch ci kiahnach isla v klude do skolky. Vzdy som ju vyzdvihla usmiatu, ucitelky ju chvalia, ze je bezproblemove samostatne dievca. Je to nase prve dieta zatial jedine, mame obaja s manzelom velku rodinu, je od malinka velmi zvyknuta na spolocnost, nie je v nicom obzvlast nadana. Mozno iba v tom, ze je nesmierne vnimava, cisto a vela rozprava, je rada stredobodom pozornosti, asi 3 mesiace pretrvava "lakomost" hlavne o tom rozprava ze nikomu nic nepozicia a hracky su iba jej...ale ked je u nas niekto ci dieta ci dospely nakoniec ustupi a pozicia, ide snad iba o uputanie pozornosti takymto sposobom, neriesim to nijako specialne, iba jej vludne vysvetlim, ze take spravanie nie je pekne, precitam/vymyslim/poviem pribeh o detoch ktore sa nechceli podelit o hracky, veci....zda sa mi ze rada vypocuje ale zatial ziadny velky progres, je to dost jej oblubena tema ze nepozicia, ALE toto som popisala len na ilustraciu. Hlavny problem, ktory ma zacal cim dalej tym viac a viac trapit a tak trochu suvisi mozno aj s tym "egoistyckym pristupom" ak sa to vobec da tak nazvat je, ze zacala velmi zle vecer zaspavat a rano odmieta ist do skolky, uz po ceste zo skolky sa ma doslova 100x spyta ci zajtra ide do skolky a ci si pre nu pridem a ci si pre vsetky deti pride niekto, vecer sa toto cele stupnuje,bola zvyknuta zaspavat okolo 8,30 teraz zaspi okolo10,30 aj to splacom narekom a slzami a recami ako jej nikto nepomoze a ona sa nevie v skole "vyznat" toto mi povedala napriklad vcera, ze tam je vela deti a preto sa jej tam nepaci. Spociatku som sa vzdy snazila od toho odputat pozornost akoze to jemne bagatelizovat pred nou, ale pri tom som nenapadnymi otazkami sondovala preco??? alebo coho sa tak boji ODRAZU po 9 mesiacoch chodenia do skolky uz 14 dni prezivame zacyklene otazky typu ci ide, a ci si pre nu pridem do skolky??? Nikdy sa nestalo, ze by som po nu neprisla, mame vo zvyku ze 80% chodievam ja a 20% jedna druha tretia moja neter, alebo synovec su to studenti, prip. babka, tatino...., nikdy nebola na mna obzvlast viazana o skolke rozpravala viac ako ine deti, tesila sa na divadielka, kuzelnika, sportove dni...na vsetko. Odrazu BUM. Stale sa uistuje ci ju lubim, hovori mi ako ona lubi mna, no a do toho tie otazky na skolku. Nic som v mojom spravani nezmenila, nemali sme ziadnu vaznu udalost, s manzelom mame dobry stale rovnaky vztah. Cele to zacalo presne v den, ked som si pre nu prisla na MDD prvy krat do skolky skor, prvy krat tam nespinkala. Nijako to nekomentovala ani nic, ale je to presne od toho dna. To popoludnie nebolo nicim specialne, doma som ju dala spat a potom sme mali naplanovanu navstevu s detmi a pripravene rozne hry. Pre moju dcerku to nebol nicim vynimocny den, lebo sa takto bezne stretavame a mavame orientovane dni na deti, len v tento den sme tam isli skor a mala som volno z prace. Moze byt toto spustac jej spravania? Je to velmi stresujuce najma pre nu a nas oboch rodicov, z casti si niekedy myslim ze to na nas hra"vydiera" nas, ale ja sa pred nou tvarim stale neustupne mame nastolene pravidla, a do skolky riadne chodi.Zda sa mi neuveritelne, zeby dieta "hralo" takuto hru uz dva tyzdne a vidi ze do skolky chodi pravidelne a ze si pre nu pravidelne v ten isty cas. Pytala som sa ucitelky ci na nej nebada nejaku zmenu a ucitelka mi potvrdila, ze sa zmenila ze je utiahnutejsia a panovacna ked sa ma podelit o hracku. To predtym v skolke nebolo. Dufam, ze vsetko chce len cas, a ze tieto kazdodenne zacyklene otazky, place, tazke zaspavanie a ranne vzdorovanie sa pominu. Viete mi poradit prosim Vas? Velmi pekne dakujem.

Dobrý deň, prosila by som o radu, moja dcéra Sarah (5,5roka) je veľmi vnímavé, šikovné a pomerne poslušné dieťa (sme zásadoví rodičia) ale je neskutočné motovidlo. Už sa mi na to sťažovali aj učiteľky v škôlke. Už mi dochádza inšpirácia. Všetko jej treba pripomenúť, Sarah poď, obleč sa, jedz už.....Stále je akoby zasnívaná, ale pritom je dosť živá, pri jedle sa vkuse vrtí, no namiesto toho aby sa šikovne najedla (obliekla) diriguje mladšiu sestru, pozerá sa von oknom, alebo len tak do vetra, hrá sa, spieva si, či len tak robí obrovské množstvo zbytočných pohybov - napr. kým sa obuje tak prejde aj tri-štyrikrát po predsieni. Už som skúšala nevšímať si to, ale to sa potom zabudla úplne, motivácia hračkou, výletom, tanečnou tiež nezabrala a tak žiaľ v poslednom čase už veľa kričím. Tak až keď ju poriadne zhučím, tak sa zobudí a fičí jak hodinky. Ja som bola ako dieťa tiež taká a žiaľ ani moji rodičia, hoci mama je učiteľka si s tým akosi neporadili. Ale "vyrástla" som z toho. No mám ich pred očami, ako ich to hnevalo a ako to mne samej vadilo, keď sa s tým pokúšali niečo urobiť. Poraďte mi prosím, som z toho zúfalá a len sa to zhoršuje. Najhoršie je to s jedlom. je schopná stráviť nad ním aj pol hodinu aj viac, keby som ju nechala. pritom zje máličko a je chudučká - no je zdravá a plná energie a my sme tiež chudí, takže toto už rieši u nás len babka :) Ďakujem, Martina

Dobrý deň, ešte nikdy som nemala takýto problém a ešte nikdy som svoje problémy neriešila so psychologičkou. Mám 14 rokov, chodím do 8.ročníka ZŠ. Mám o rok staršiu kamarátku, ktorej sa rozvádzajú rodičia. Otec si našiel novú priateľku. Mama je nezamestnaná, na invalidnom dôchodku a psychicky tiež nie je OK. Moja kamarátka tento stav v rodine veľmi zle znáša, na začiatku vraj už bola na pohovoru u nejakej psychologičky, neviem s akým výsledkom. Nechce o tom hovoriť. Teraz sa uzavrela do seba a svoje problémy chce riešiť sama, často rozmýšľa nad smrťou, vlastne nad sebevraždou. Aj teraz nedávno keď prechádzala cez cestu a videla auto chcela sa pod neho hodiť. Ale potom si povedala, že ona ešte smrť nechce. Jedinou oporou v jej živote som ja. Mne sa zdôverí aj so svojimi pocitmi. Jej stav sa stále zhoršuje, už počuje aj nejaké hlasy, nejaké syčanie a bojí sa toho. Dokonca mi nedávno povedala, že sa boji sama seba nevie čo ma čakať od seba. Keď som s ňou vonku je úplne v pohode nemyslí na to čo prežíva doma odreaguje sa. Ale ako náhle príde domov je jej do plaču. Tieto hlasy počuje iba keď je doma. Dnes mi dokonca povedala, že tie hlasy počuje od rána ako vstala a k tomu sa pridalo aj nevoľnosť v bruchu, prirovnala to k tomu že sa jej chce zvracať. Je jedináčik a otec ju nechce, babka žije s otcom. Odmieta akúkoľvek pomoc, nechce sa zdôveriť ani triednej učiteľke, nikomu, len mne sa občas vyrozpráva. Chcela by som jej pomôcť, ale bojím sa, že jej tým nejako ublížim. Viete mi prosím Vás pomôcť ako s ňou ďalej. Viete mi dať nejaké kontakty na ľudí, ktorí by jej vedeli pomôcť? Prípadne mi napíšte čo mám s ňou ďalej robiť? Ako ju dostať k odborníkovi. Viem, že najprv musí chcieť ona a ja ju tam nechcem dostať násilím. Sme zo Zlatých Moraviec. Ďakujem. S pozdravom Monika

dobrý deň pani doktorka,
dcérka (10mesiacov) je plne kojená, odmieta príkrmy. priberať priberá, je spokojná, veľmi šikovná, ale mala napr. veľmi nízku hladinu železa (asi kvôli tomu, že okrem mlieka nechce nič). rozmýšľala som nad tým, že ak nezačne jesť do roka, tak by som ju nechala na pár dní babke, ja by som odišla. takže by som ju vlastne úplne odstavila. preto sa chcem spýtať, či by to pre ňu nebol veľký "šok", prípadne "trauma" ak to preženiem. že ma neuvidí niekoľko dní a zrazu nedostane prsník. ak by to na ňu mohlo mať negatívny dopad, tak to takto riešiť nebudem. ďakujem za odpoveď.