Vážená pani magistra, mám 31 rokov, staršia dcérka má 2,5 roka a mladšia 15 mesiacov. Doteraz som s nimi nemala žiadne ťažkosti. No posledný mesiac staršia dcéra odmieta všetkých okolo seba, nenechá si od nikoho pomôcť, napr. obliecť či podať jedlo... Všade chce chodiť len so mnou a pri zaspávaní ju musím držať za ruku. Svoju mladšiu sestričku pri každej príležitosti mláti alebo jej berie hračky z rúk. Moja úloha teraz spočíva vo funkcii policajta, lebo musím dávať pozor na ich bezpečnosť a priznám sa, dosť som z toho frustrovaná. Je toto žiarlivosť? Alebo vzdor? Ako to máme prežiť? Prosím, poraďte mi. Za Vašu radu srdečne ďakujem.

Vaša dcérka vás potrebuje. Ste jej najdôležitejšou osobou na svete. Nič viac a nič menej. Samozrejme, že ju tá druhá osôbka, ktorá vás tiež potrebuje, lezie na nervy a snaží sa ju zastrašiť, odplašiť, urobiť si miesto pre seba. A, bohužiaľ, vašou úlohou je dbať o ich bezpečnosť, aby sa v zápale boja o miesto pod slnkom nezranili, vážnejšie si neublížili. Myslím, že aby ste to hlavne vy prežili, je fajn, ak budete trochu "sebecká" a naplánujete si nejaké aktivity mimo domu a bez detí. Aspoň raz za týždeň na niekoľko hodín si choďte prevetrať hlavu a najlepšie urobíte, ak budete tráviť čas niečím úplne iným, než čo robíte celé dni. Vypnite, prelaďte a načerpajte sily, aby ste to prežili. (A užite si to, keď budete chvíľu z domu.)

Naviazanosť na matku | Iné | Poradňa detského psychológa | Poradne

Poradňa detského psychológa

Naviazanosť

28. 11. 2010 (13:53) , Autor: Registrovaný používateľ

Dobrý deň. Mám 20mesačné dievčatko, ktoré je veľmi naviazané na mňa. Som s ňou doma a celý deň sme spolu. Nám ešte staršie 9ročné dvojičky chlapcov. Cez deň sa len obzerá za mnou, nechce sa hrať sama buď so mnou alebo s dvojčatáma a manželom. Keď idem z domu je pri manželovi tak on si robí svoje a ona sa niekedy vie aj pekne zahrať sama. No keď je pri nej starká tak už len plače "kde mama". Len ju ťahá z izby do izby. Dá sa to s ňou vydržať len keď sú dvojčatá doma. No keď som s ňou doma sama tak nemôžem ani navariť lebo má len ťahá za nohu a plače. A v noci je to niečo hrozné. Keď cez deň veľmi plačé tak aj celú noc. Prehadzuje sa plačé a všetko v spánku. Ja keď niečo potrebujem tak ju všade beriem zo sebou. A tým sa asi naviazala na mna a nevie byť bezomňa. Poradte mi prosím ako ju mám naučiť hrať sa sama, aby som ja nemusela sedieť pri nej a hrať sa s ňou. A neviem ako vyriešiť ten večerný spánok. Cez deň spí aj 3hodiny, spánok je kľudný vtedy neplače. Spí aj v noci vo svojej postelke s nami v spálni. Zaspáva tak že ona spí v postielke a ja alebo manžel na posteli počkáme kým zaspí. Ďakujem za radu.

Odpovedá: Mgr. Miroslava Zimányiová

Naviazanosť na matku je prirodzená a viac alebo menej výrazné prejavy sa objavujú u každého dieťaťa. Na druhej strane je náročné, ak dieťa každú minútku trávi s matkou a je nespokojné, ak to tak nie je. Pokúste sa dcérku nejako zapojiť do činností, ktoré musíte urobiť počas dňa - robte ich spolu. Práca vám síce nepôjde tak od ruky, no možno sa aj zabavíte a zasmejete. Deti zvyknú byť vďačné, ak môžu "variť" alebo upratovať spolu s mamou, alebo triedia prádlo, podávajú štipce a podobne.
Nepokojný nočný spánok môže mať rôzne príčiny - od prílišného tepla v izbe, kde dieťa spí až po tráviace ťažkosti či príliš veľa podnetov a zážitkov počas dňa. Pokúste sa odsledovať, aké dni dieťa prežilo pred uplakanými nocami, či sa počas tých dní vyskytovali, opakovali nejaké konkrétne udalosti či okolnosti a tým sa potom trošku snažte vyvarovať. Prípadne si tiež zmapujte tie dni, kedy dcérka potom pokojne spí celú noc a snažte sa ďalšie dni organizovať podobným spôsobom.