Naviazanosť na matku

Vaša dcérka vás potrebuje. Ste jej najdôležitejšou osobou na svete. Nič viac a nič menej. Samozrejme, že ju tá druhá osôbka, ktorá vás tiež potrebuje, lezie na nervy a snaží sa ju zastrašiť, odplašiť, urobiť si miesto pre seba. A, bohužiaľ, vašou úlohou je dbať o ich bezpečnosť, aby sa v zápale boja o miesto pod slnkom nezranili, vážnejšie si neublížili.
Myslím, že aby ste to hlavne vy prežili, je fajn, ak budete trochu "sebecká" a naplánujete si nejaké aktivity mimo domu a bez detí. Aspoň raz za týždeň na niekoľko hodín si choďte prevetrať hlavu a najlepšie urobíte, ak budete tráviť čas niečím úplne iným, než čo robíte celé dni. Vypnite, prelaďte a načerpajte sily, aby ste to prežili. (A užite si to, keď budete chvíľu z domu.)

Diagnóza autizmu sa rozhodne neurčuje na základe krátkeho popisu. Zvyčajne sa určuje na základe podrobných údajov o živote dieťaťa a dlhšieho pozorovania dieťaťa.
Na základe popisu, ktorý ste poslali, je možné povedať, že vaše dieťa má oneskorený vývin reči, no nemusí to byť závažné oneskorenie, môže to v blízkej dobe "dobehnúť", lebo rozpráva aspoň pár slov. To je dobré znamenie, že hovorí aspoň niečo.
Naviazanosť na matku a plachosť vypovedajú o sociálnom vývine dieťaťa, no tiež nemusia byť "chorobné". Na posúdenie celej situácie je najvhodnejšie vyhľadať detského klinického psychológa, prípadne psychiatra.

Naviazanosť na matku je prirodzená a viac alebo menej výrazné prejavy sa objavujú u každého dieťaťa. Na druhej strane je náročné, ak dieťa každú minútku trávi s matkou a je nespokojné, ak to tak nie je. Pokúste sa dcérku nejako zapojiť do činností, ktoré musíte urobiť počas dňa - robte ich spolu. Práca vám síce nepôjde tak od ruky, no možno sa aj zabavíte a zasmejete. Deti zvyknú byť vďačné, ak môžu "variť" alebo upratovať spolu s mamou, alebo triedia prádlo, podávajú štipce a podobne.
Nepokojný nočný spánok môže mať rôzne príčiny - od prílišného tepla v izbe, kde dieťa spí až po tráviace ťažkosti či príliš veľa podnetov a zážitkov počas dňa. Pokúste sa odsledovať, aké dni dieťa prežilo pred uplakanými nocami, či sa počas tých dní vyskytovali, opakovali nejaké konkrétne udalosti či okolnosti a tým sa potom trošku snažte vyvarovať. Prípadne si tiež zmapujte tie dni, kedy dcérka potom pokojne spí celú noc a snažte sa ďalšie dni organizovať podobným spôsobom.