Poradňa detského psychológa

1,435 otázok

Na otazky odpovedá psychologicka.

ARCHÍV: Poradňa uzamknutá 

Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.

  • uz neviem co mam robit

    , Autor: Registrovaný používateľ

    Mila pani kasakova chcela by som sa poradit ohladne mojho 18nast mesacneho syna lebo v poslednej dobe je hrozne jedovaty a znicoho nic zacne vyslovene zurit napr. na hracky alebo sa buchne o zem a kope nozickami a place a neviem co mu je.Niekedy to trva aj 15nast minut a bojim sa aby nedostal pruh.Pocula som aj citala vela o tom ze dieta vo veku dvoch rokov presadzuje svoju osobnost viac ako inokedy ale on ma len rok aj pol.Moze to byt sposobene tym ze chodi od osmuch mesiacov vie uz sam papat cika a kaka do serblika a ma velmi dobru slovnu zasobu a ciste vyslovovanie?Zda sa mi v porovnani s ostatnými detmi dost dopredu nemoze mu to byt na skodu.Vopred vam velmi pekne dakujem za radu

    Odpovedá: Mgr. Miroslava Zimányiová

    Začiatok obdobia vzdoru je veľmi individuálny, závisí od konkrétneho dieťatka. Najmä ak je vaše dieťa šikovné a napreduje rýchlejšie, nemusíte byť prekvapená, že začal skôr aj s takými vecami, ako je hádzanie sa o zem. Detičky zúria najmä vtedy, keď sa im niečo nedarí, keď nemôžu dosiahnuť to, čo chcú, čo si predstavujú, keď sú ich schopnosti ešte prikrátke na to, čo by už chceli robiť a podobne. Hlavne dajte pozor, aby sa neudrel alebo si neublížil a prípadne ho môžete sprevádzať slovami ako: áno, nedarí sa to, to je k zlosti... alebo niečo podobné.

Podobné otázky

  • Strach

    , Autor: Registrovaný používateľ

    Dobrý večer prajem, volám sa Ivana mám 21 rokov a môj syn bude mať v júni 3 roky,syna vychovávam v podstate sama, jeho otec nás opustil pre inú známosť keď mal syn pol roka.bráva si ho v priemere tak 2 až 3 krát do týždňa.Vždy od neho príde taký iný, rozbláznený,rozpačitý.Trvá mi niekedy aj 2 dni kým ho dám ako tak do poriadku.neposlúcha ma, je nervózny, jeduje sa nervačí.Už som aj jeho otcovi dohovárala aby mu nepovolil všetko lebo potom je to s ním na nevydržanie.všimli si to aj moji rodičia, ale aj známy.-potrebovala by som poradiť aj v tomto probléme.ale viac ma trápi, že sa bez neho nemôžem ísť ani na wc, nezostane ani v izbe sám, a dokonca keď idem len za dvere tak hneď plače že aj on chce ísť so mnou.Nepamätám si že by sa u mňa doma niečoho tak zľakol.Aj keď sme na detskom ihrisku vždy ma pohľadom hľadá a keď ma nevie nájsť alebo ma nevidí tak sa rozplače.bojím sa že si nezvykne byť v škôlke a že sa odo mňa neodpúta.Chcela by som niekedy ísť von s partiou bez toho aby som zažívala tie stavy aké máva môj syn.Poradíte mi prosím? už neviem čo mám robiť.ďakujem pekne

    Odpovedá: Mgr. Miroslava Zimányiová

    Pripútanosť dieťaťa na matku je normálna, prirodzená a žiadúca. Niekedy deti, ktoré navyše zažili stratu jedného z rodičov, ako je to vo vašom prípade (žili ste spolu všetci traja a zrazu otec nežije s vami), sa pripútajú ešte silnejšie na toho rodiča, ktorý im zostal. No to neznamená, že to tak ostane navždy. Väčšina detí sa nechce od mamy odpútať, nechcú ju pustiť, plačú, keď ju nevidia, potrebujú ju vždy aspoň vidieť.
    Ak vaše dieťa vie ostať aspoň hodinku dve bez vás napr. u starej mamy, sem tam ho tam nechajte a choďte trochu do spoločnosti alebo vybaviť si, čo potrebujete.

  • jedlo

    , Autor: Registrovaný používateľ

    dobry večer mam kvam jednu otazku chcem sa opytat mam dceru 9,5rocnu mame problem s jedlom uz neviem co mam robit a na koho obratit proste som v koncom od malinka sme mali problem ze malo jedla proste som to moc neriesila som si myslela ze deti niektore su take ma 26kg a zas sa mi zda ze shudla proste nosi desiate domov ani poriadne nepije ked nestojim nad nou tak nezje ani obed ani veceru nic nerobim len sa rozculujem nad nou a ona sa mi zda ze jej to je jedno len nasilu to zje lebo jej to niekto nakazal a to je jedno pri kom je ci je pri svojom otcovi alebo pri starich rodicou kazdy sa moze aj roziapat a jej to je jedno napriklat neni normalne ked som jej to naskval stopinala a ona ranajkovala skoro pol hodinu a to som nad nou stala a stale ju upozornovala aby jedla a to je aj pri obede aj pri vecere to je jedno prosim poradte co mam robit dakujem

    Odpovedá: Mgr. Miroslava Zimányiová

    Možno keby ste ju nechali na pokoji, by zjedla všetko alebo aspoň dosť, len by jej to dlho trvalo. Možno je to dieťa, ktoré potrebuje len tak zobkať celý deň - tu jedno sústo, tu druhé sústo a pomaličky by takto mohla zjesť toľko, koľko potrebuje.
    Možno by ste jej na desiatu mohli dať len tri štyri "jednohubky" - napr. polovicu obloženej žemle pokrájanú na malé kúsky na jedenkrát do pusy, alebo podobne chlebík, koláč a podobne, prípadne kus jablka pokrájaného na mesiačiky...
    Váha dieťaťa nie je sama o sebe nijako významný údaj, lebo treba brať do úvahy aj výšku dieťaťa, jeho celkovú stavbu a podobne.
    Ak vaša detská lekárka povie, že je menšia/chudšia, ale nie je to zlé, je to v norme, prestaňte sa jedlom a spôsobom, ako vaša dcéra je, zaoberať tak úzkostlivo. Chápem, že vám záleží na tom, aby vaša dcéra jedla dobre a prospievala, no ako sama vidíte, tento spôsob nefunguje.

  • Pocikavanie

    , Autor: Registrovaný používateľ

    Dobry den chem sa opytat moja dcerka teraz zajtra ma 20mesiacov uz od 5.1.09 je bez plienky jasne ze prvy tyzden bolo vela pocikani a aj pokakani ale potom hned od druheho tyzdna sa pekne pytala a aj kakat lenze teraz tyzden a pol dozadu sa prestala pytat alebo len vtedy ked uz zacla acikat alebo sa pocikala povie cici...neviem preco sa to takto deje...je pravda ze je chora trocha prechladen asople ale inak nic ine a reve ked ideme do zachoda..uz neviem co mam robit ...ale nechcel aby som sa vratit spat k plienke cez den...uz si to ani neivem predstavit ....a kakanie je super tak krasne kaka do nocnika....to sa vypýta ale cikanie vacsinou ked uz zacne cikat alebo ked sa zacika.....
    prosim porade ako postupovat...ale zapal nema moc ma pekny neboli ju a ani neplace pri cikani....dakujem

    Odpovedá: Mgr. Miroslava Zimányiová

    Niekedy sa môže stať, že v súvislosti s prechladnutím alebo inou podobnou chorobou sa dieťa prechodne pocikáva, nestihne sa vypýtať. Niekedy ale príčina môže byť aj iná, ale zvyčajne nie je ľahké ju odhaliť. Dieťa potrebuje starostlivosť, akú malo, keď bolo menšie, aj keď len o pár týždňov či mesiacov. Pokojne dcérke dajte na pár dní plienky, ona sa časom opäť vráti k pýtaniu sa. Je to lepšie aj ako prevencia pred nachladením, keďže teraz nie je dosť teplo, aby dieťa niekoľkokrát za deň bolo mokré (aj keď hlási, že cikala, takže pomerne rýchlo ju prezlečiete).

  • NERVAK

    , Autor: Registrovaný používateľ

    Dobry den pani doktorka.Mam 2 rocneho syna,ktory je strasny nervak.Ak sa mu nieco nepaci tak zacne buchat s dverami,alebo trieskat s vratkami,hadzat veci na zem...on sa na zem nehadze.Nepomoze ani napomenutie ani capnutie po zadku-holom to ma niekedy este vecsie nervy/manzel vravi,ze je nervak po mne co je z casti pravda lebo ja som nervacka,ale nehadzem veci o zem a netrieskam s dverami/.Ma uplne ine spravanie ako jeho st.brat 5r.Hocikedy ked ich tak pozorujem tak vidim ako sa ten mladsi do toho starsieho pusti a jednoducho ho zbije no a starsi mu to malokedy vrati ucim ich nech si hracky poziciavaju,ze o vsetko sa treba vediet delit.Starsi mu niekedy vysvetluje,ze to nemoze a maly o par sekund sa zas donho pusti.Maju aj take dni,ze su fakt taky zlaty a vedia sa spolu pekne zahrat,ale tych je bohuzial velmi malo.Mladsi ked ma niekedy nervy-amoky tak udrie aj mna alebo nieco po mne hodi.Uz si pripadam ako salena,ze nic nerobim len na nich kricim a bijem ich.Potom ked sa ukludnim mi je strasne luto, aj si poplacem,ze som ich zbila ale ked oni vedie tak niekedy vytocit.Aky je vas nazor na fyzicke tresty?je pravda,ze ich bijem a niekedy nejde len o capnutie po zadku alebo uz dostali obidvaja aj zopar faciek.Nepomaha ani po zlom ani po dobrom.
    A este mladsi syn ma posledne 2-3 mesiace nic nerobi len sa zoblieka.Dokaze si zobliest vsetko to je jedno ci to je na gombiky alebo zips ci sa to dava cez hlavu proste pozoblieka si vsekto.Stava sa aj,ze ked sa rano zobudi a ja sa dotrepen k postielke je uz cely pozobliekany dokonca aj plienku ma dole.Plienky nosi iba ked ideme vonku a na spanie inak sa doma pekne vycura do nocnika.Teraz chodi po byte v pancuchach a tie su vkuse dole,vie sa aj sam obliect je strasne tvrdohlavy vsetko musi sam spravit aj ked sa mu nedari zlosti sa,ale musi to spravit sam nemozme mu pomoct.Ja uz neviem co mam robit co mu mam obliest,aby sa nezobliekal aby nechodil holy po byte uz aj rozmyslala,ze ho zoberiem holeho alebo len tak nalahko obleceneho vonku,aby pochopil,ze ma byt obleceny.Pri obliekani nikdy netrucuje,nerobi problemy pekne sa oblieka.Len to zobliekanie je jeho najnovsie hobby.
    Este by som sa chcela poradit ohladom starsieho syna.Odmieta chodit do skoly povie,zeby som ho na obed zobrala domov alebo aby som ho vyhlasila,ze on nechce ist do skolky.Neplace len nechce ist do skolky,ale pritom sa oblecie a bez slova,ide do skolkuy akokeby sa nic nedialo.Do skolky zacal chodit ked mal 22 mesiacov a zvladol to vyborne bez placu az mi bolo luto,ze mu n ieje vobec za mnou smutno.Od zaciatku chodil stale do rovnakej triedy a vtedy nikdy n evravel,ze nechce ist do skolky az teraz v septembri som ho prelozila do druhej triedy pretoze tam prelozila aj ostatne deti z jeho triedy tak som nechcela,aby bol vo svojej triede sam bez kamaratov co pozna.Riaditelka mi povedala,ze som ho nemala prekladat do tej druhej triedy-su tam dvaja surodenci-jeho kamarati ktory vraj nemaju nanho dobry vplyv.To ma zarazilo pretoze mi to mohla povedat aj ked som bola za nou nech ho prelozia k jeho detom.Teraz ho chcem dat od januara do tej triedy do ktorej chodil od zaciatku.Co si o tom mysliete?A este posledna otazocka aj mladsieho syna chcem dat od januara do skolky aj ked mi to riaditelka neodporucala,ze az od jary.Pocitam s tym,ze bude casto marodovat pretoze aj starsi bol tyzden v skolke a dva tyzdne doma.Dakujem za odoved.

    Odpovedá: Mgr. Miroslava Zimányiová

    K staršiemu synovi - najprv sa ho spýtajte, či by sa chcel vrátiť do triedy, do ktorej chodil predtým. Ak bude súhlasiť, preložte ho, ako máte v úmysle. Ak nebude súhlasiť, nechajte ho tam kde je. Prípadne požiadajte riaditeľku, či by mohli nejako riešiť situáciu so súrodencami, ktorí "majú zlý vplyv" na toho vášho. Mimochodom, mať zlý vplyv znamená, že ho navádzajú, aby robil vylomeniny alebo mu oni robia zle, ubližujú mu alebo sa mu vysmievajú alebo ničo také? Vy to zrejme viete, čo presne tým riaditeľka myslela, ale ak to neviete, tiež si to overte a zistite, čo presne tým myslela a ak ho šikanujú, dajte ho do inej triedy.
    K mladšiemu synovi: vyzliekanie môže byť prechodnou záležitosťou, niekedy si deti potrebujú natrénovať obliekanie a vyzliekanie a niektoré to veľmi baví, tak to robia stále dokola. Nijako na to nemusíte reagovať, len ho zakaždým poobliekajte alebo mu povedzte, aby sa obliekol, aby neprechladol. To, že búcha dverami, keď je nahnevaný alebo sa mu nedarí, to je prirodzené. Ak je na dverách sklená výplň a vy sa bojíte, aby sa sklo nerozbilo a nezranilo ho, povedzte mu, čím iným môže tresnúť, aby sa vyzúril a aby si pritom neublížil (a ani nikomu inému). Jediné, čo by ste mu nemali dovoliť je, aby hádzal veci do vás alebo do brata, skrátka do ľudí a aby vás bil. Vtedy mu treba dať slovne veľmi jasne najavo, že to nesmie a treba ho prípadne posadť na pár minút na stoličku alebo gauč alebo ho nechať v inej miestnosti pár minút a povedať mu, že keď sa upokojí, môže prísť (no vtedy ho treba mať aspoň trošku v merku, aby tam nerobil niečo, čím by si mohol ublížiť). Ak je moc rozzúrený, vtedy je lepšie ho mať na očiach a nedávať ho do inej miestnosti.
    Myslím, že by mohlo byť pre vás užitočné, keby ste vyhľadali psychologičku alebo psychoterapeutku, najlepšie takú, ktorá je už matkou a pracovali na vašej nerváckosti - mohli by ste sa učiť s ňou zaobchádzať tak, aby ste si zlosť vedeli vybiť inými spôsobmi, nie na deťoch. To vám pomôže potom aj učiť mladšieho syna, ako má zaobchádzať so svojou zlosťou on.

  • prváčka

    , Autor: Registrovaný používateľ

    Moja dcéra nastúpila v septembri do školy. Prvé dni boli v poriadku. Potom ale začala každé ráno plakať. Nechce ísť do triedy a pýta sa domov. Do školy ju vodí ocino nakoľko ja musím odísť z domu skôr do práce. V jeden dostala poznámky do kníh že nechcela na hodine pracovať. Prišli sme domov a všetko si sama bez problémov urobila. Ja som jej to iba skontrolovala a všetko bolo dobré. Na druhý deň ochorela mala ovčie kiahne. Myslela som, že bola precitlivelá a trucovitá z toho ochorenia. Potom išla do školy bez problémov trvalo to asi týždeň a zasa začína ráno plakať. Už neviem čo mám robiť. Učia sa teraz čítať slová a veľmi jej to nejde. Neviem či je to z toho. Majú mladú pani učiteľku a mám taký dojem, že nemá ten správny prístup k prvákom. Sťažujú sa na ňu viacerí rodičia. Mám styri deti, ale ani s jedným som nemala takéto problémy. Je prvdou, že Evička sa narodila keď som mala 38 rokov a bola som na ňu moc precitlivelá. Prosím poraďte mi čo mám s ňou urobiť. Je to veľmi ťažké každé ráno čakať čo zasa bude. Domov zo školy chodí spokojná a stále spomína pani učiteľku z družiny. Neraz povedala keby ich radšej učila ona. Ďakujem za radu. Eva Rigová

    Odpovedá: Mgr. Miroslava Zimányiová

    Nuž, niekedy si deti a pani učiteľka celkom nesadnú. Je to napríklad vtedy, ak je temperament a prístup učiteľky veľmi odlišný od prístupu matky a dieťa sa s tým nevie rýchlo vysporiadať, ale potrebuje dlhší čas, aby sa prispôsobilo alebo si našlo spôsob, ako "prežiť".
    Dajte jej ešte nejaký čas. U niektorých detí trvá aj celý prvý polrok, kým sa dobre zžijú so školou. Využívajte ocenenie a pochvala aj za malé pokroky, ktoré dcérka v škole urobí, povzbudzujte ju, keď sa jej nedarí, pritúľte si ju, keď nechce ísť do školy (a odveďte ju tam - vy alebo otec).