prváčka

Moja dcéra nastúpila v septembri do školy. Prvé dni boli v poriadku. Potom ale začala každé ráno plakať. Nechce ísť do triedy a pýta sa domov. Do školy ju vodí ocino nakoľko ja musím odísť z domu skôr do práce. V jeden dostala poznámky do kníh že nechcela na hodine pracovať. Prišli sme domov a všetko si sama bez problémov urobila. Ja som jej to iba skontrolovala a všetko bolo dobré. Na druhý deň ochorela mala ovčie kiahne. Myslela som, že bola precitlivelá a trucovitá z toho ochorenia. Potom išla do školy bez problémov trvalo to asi týždeň a zasa začína ráno plakať. Už neviem čo mám robiť. Učia sa teraz čítať slová a veľmi jej to nejde. Neviem či je to z toho. Majú mladú pani učiteľku a mám taký dojem, že nemá ten správny prístup k prvákom. Sťažujú sa na ňu viacerí rodičia. Mám styri deti, ale ani s jedným som nemala takéto problémy. Je prvdou, že Evička sa narodila keď som mala 38 rokov a bola som na ňu moc precitlivelá. Prosím poraďte mi čo mám s ňou urobiť. Je to veľmi ťažké každé ráno čakať čo zasa bude. Domov zo školy chodí spokojná a stále spomína pani učiteľku z družiny. Neraz povedala keby ich radšej učila ona. Ďakujem za radu. Eva Rigová

Dobrý deň , moc by som vás prosila o radu . Len tak v skratke rozpoviem môj príbeh aby ste lepšie vedeli čo a ako.Som vydatá , manžel od nás odyšiel , ja už 15 rokov trpím a aj sa liečim na úzkostné stavy.Mám dve deti , chlapec má 18 rokov dievča 7 rokov.Keď som otehotnela s malou musela som vysadiť antidepresíva, malá ma od narodenia občasne predstavy že po nej lezu muchy alebo vydí hady.Od narodenia trpí atopickým ekzémom , potravinovou alergiou , vonkajšou alergiou a astmou.Manžel od nás odyšiel pred pol rokom.Už rok to u nás nefungovalo.Vždy keď išiel na pár dní preč tak malej povedal že sa vráti že ide len za kamarátom.Mala je na neho moc naviazaná.Keď odyšiel navždy tak malej nič nepovedal,len odyšiel.Mala ho mesiac vyčakavala pred dverami,neustále hovorila že ju by tatinko neopustil.Nepovedala som jej že sa už nevráti , nemala som to srdce.Myslela som že časom to prejde a bude to lepšie ale mýlila som sa.Momentálne sa mi za posledný mesiac zhoršila v škole,nedokáže sa sústrediť a učiť.Za jeden týždeň mala dve poznámky a koncoročne testy všetky zle,pritom je len prváčka.Syna sa stále vypytuje kedy sa jej tatinko vráti a len nech jej nehovorí že sa už nikdy nevráti,kreslí mu neustále obrázky a pomaly denno denne hovorí že jej chýba a keby ju vidí aka je už veľká a plače pri tom.Je toho veľmi veľa,jedným slovom povedané je to pre ňu veľka bolesť pri ktorej sa jej horší aj astma.Moc by som vás chcela poprosiť o radu čo mám spraviť aby sa už toľko netrápila a ako jej mám povedať že už navždy zostaneme sami bez tata.Som úplne bezradná , moc vás prosím o radu.ďakujem vám veľmi pekne a prajem príjemný deň.

V poslednej dobe, odkedy sa u dcéry prejavila táto porucha, máme veľké problémy s jej správaním.
Je vzdorovitá, veľmi neposlušná, papuľuje, ... Keď jej niečo nedovolíme, vykrikuje, že sme zlí, a aj tak si urobí po svojom. Niekedy, keď už to nevydržím a hodím jej na zadok, tak mi to vráti! Naozaj si s ňou už neviem rady. Predtým to býval môj maznáčik, túlila sa ku mne, poslúchala ma. Vždy sa kvôli nej s mužom pohádame - lebo ja ju chcem vždy brániť. Ale niekedy aj ja už mám toho dosť a neviem zvládať jej správanie. Aj v škole sa trochu pohoršila, v taške máva vždy veľký neporiadok, začala škaredo písať - ako keby jej na ničom nezáležalo. Stále má však ešte v škole výborné výsledky - veď je len prváčka. Bojím sa, čo bude ďalej. Neviem ako ju zvládať bez nervov, kriku, tak, aby poslúchala.
Dodám ešte, že žijeme v disharmonickej rodine, kde od malička deti počujú ako si škaredo s mužom nadávame, hádame sa,... Je mi to veľmi ľúto a cítim sa zodpovedná za to, že moje dieťa sa z nás v podstate zbláznilo.

Dobrý deň, chcela by som sa s vami poradiť, čo máme robiť, aby sme nikomu neublížili.
Naša dcéra je teraz prváčka, ale v škôlke tri mesiace pred koncom šk. roka nastúpil k ním do triedy syn jednej z učiteliek, ktorá zastupuje MD a vtedy sa začal pre ňu a aj nás problém.
Chlapec mal a má problém zaradiť sa do kolektívu, inak je to vraj nadpriemerne inteligentné dieťa, ktorá len zaostáva v sociálnych vzťahoch a jeho mama si vytipovala našu dcéru, že mu pomôže s tým, aby si zvykol, na koľkol je to spojená škola, tak pokračujú spolu ďalej.
Zo začiatku sme to brali v pohode, ale ako začala škola dcéra sa čím ďalej, tým viac na neho sťažuje, že ju doslova všade prenasleduje, otravuje, z ničoho nič ju začne stískať,... do konca mama ho prihlásila aj na tie isté krúžky, kde chodí aj ona.Po vianočných prázdninách jej jedno ráno zahlásil, že sa s mamou dohodli, že dnes poobede pôjde k nám na návštevu aj keď sme ho my vôbec nepozvali a keď mu manžel povedal, že nie , tak sa rozplakal na celú chodbu a ona sa nám prestala odvtedy zdraviť. Najnovšie si necháva od dcéry krájať mäso na obede a zakazuje sa jej hrať s ostatnými spolužiakmi a my večer, čo večer počúvame ako jej to vadí.
Včera som sa rozprávala s vychovávateľkou, že či by bolo v jej silách dať pozor, aby nesedeli na obede pri jednom stole a neviem, či s tým ísť aj za triednou, alebo čo ?
Ďakujem za to, že ste si to prečítali ako aj za cennú radu.
Pekný deň.

Dobrý deň!
Som mamička dvoch detí a chcela by som saopýtať na viaceré otázky. Máme malého 2 mesačného chlapčeka Lukáško. Doteraz bola našim stredobodom pozornosti 7 ročná dcérka - teraz prváčka - Lucka. Už hneď tušíte, aký je problém. Ale začnem od začiatku.
Žijeme s mojimi rodičmi v rodinnom dome. Starkí vnučku dosť rozmaznávali, našla u nich pochopenie.
Potom sa môjmu ockovi zhoršil zdravotný stav - Postupne prišiel o obidve nohy, domov sa dostal až po 3 mesiacoch, navštevovali sme ho vždy v nemocnici. Ostal na inv. vozíku, pol roka bolotoho dosť, starká plakala, nakoniec sa to skončilo jeho smrťou. Znova smútok.
Po roku som otehotnela, dosť som musela oddychovať. Menej sme chodili na výlety. Pôrodu som sa bála (prvé dieťatko mi zomrelo pri pôrode) - ona sa bála so mnou.

Počas tohto obdobia sa jej rozbehli epileptické kŕče, ktoré pred tým nemala. Musela začať brať veľa liekov, viac som ju sledovala, samú som sa ju bála pustiť von.
Nútila som ju piť tekutiny - to je jej veľký problém. Druhý je , že sa začala sliniť, sliny neprehltla, vypľúvala ich až do takej miery, že sa dostala do nemocnice. Bola tam pár dní, no tam sa problém ustálil.
Malého veľmi ľúbi, no vždy ho bozkáva, keď spí, lebo vie že nám to vadí. Žiarlivosť ináč neprejavuje.
A na čo sa vlastne chcem opýtať? Ako toto všetko vyriešiť, keď Lucka má strach o mna, o bábätko, o svoj život, že sa jej niečo stane. S niečim sa nevie vyrovnať, asi je toho na ňu veľa, čo teraz musí dokázať, na čo si musí zvyknúť. Ako na to? Ďakujem