Lucka

Dobrý deň!
Som mamička dvoch detí a chcela by som saopýtať na viaceré otázky. Máme malého 2 mesačného chlapčeka Lukáško. Doteraz bola našim stredobodom pozornosti 7 ročná dcérka - teraz prváčka - Lucka. Už hneď tušíte, aký je problém. Ale začnem od začiatku.
Žijeme s mojimi rodičmi v rodinnom dome. Starkí vnučku dosť rozmaznávali, našla u nich pochopenie.
Potom sa môjmu ockovi zhoršil zdravotný stav - Postupne prišiel o obidve nohy, domov sa dostal až po 3 mesiacoch, navštevovali sme ho vždy v nemocnici. Ostal na inv. vozíku, pol roka bolotoho dosť, starká plakala, nakoniec sa to skončilo jeho smrťou. Znova smútok.
Po roku som otehotnela, dosť som musela oddychovať. Menej sme chodili na výlety. Pôrodu som sa bála (prvé dieťatko mi zomrelo pri pôrode) - ona sa bála so mnou.

Počas tohto obdobia sa jej rozbehli epileptické kŕče, ktoré pred tým nemala. Musela začať brať veľa liekov, viac som ju sledovala, samú som sa ju bála pustiť von.
Nútila som ju piť tekutiny - to je jej veľký problém. Druhý je , že sa začala sliniť, sliny neprehltla, vypľúvala ich až do takej miery, že sa dostala do nemocnice. Bola tam pár dní, no tam sa problém ustálil.
Malého veľmi ľúbi, no vždy ho bozkáva, keď spí, lebo vie že nám to vadí. Žiarlivosť ináč neprejavuje.
A na čo sa vlastne chcem opýtať? Ako toto všetko vyriešiť, keď Lucka má strach o mna, o bábätko, o svoj život, že sa jej niečo stane. S niečim sa nevie vyrovnať, asi je toho na ňu veľa, čo teraz musí dokázať, na čo si musí zvyknúť. Ako na to? Ďakujem

Pisem stale o tom istom dievcatku (co mame problem s kakanim do zachoda). Ako som pisala, ma uz 3roky aj 7 mesiacov, hovori dost zle - nerozumiet jej, nema dobru vyslovnost a vela slov jej este robi problem vyslovit. Velmi jej vsak pomaha skolka, je integrovana do skolky v Harmanci, kde je v triede len 9 deti, takze to jej velmi prospieva. Problem je vsak v tom, ze ako zacala ako-tak rozpravat, chce rozpravat strasne vela, od rana ako sa zobudi, nezatvori pusu az kym vecer nezaspi. Teraz bola od Vianoc chora, tak pozerala doma aj dost rozpravok, ma velmi rada macka Pooh. Pustame jej to, pretoze je to velmi pekna rozpravka pre male deti. Problem je vsak v tom, ze ona sa naucila naspamät dialogy z tejto rozpravky (a aj z inych, ma na to vybornu pamat) a ked ide rozpravka, hovori dialogy spolu s postavickami, aj ked jej nie je az tak dobre rozumiet. Ked vsak rozpravka nie je zapnuta, ona doslova hra a preziva tu rozpravku od rana do vecera... sme napr. v kostole a ona si celu omsu rozprava dej z rozpravky a aj hra, z nicoho nic sa napr. rozbehne k inemu dievcatku a chyti ju za ruku, lebo to tak nejak bolo aj v tej rozpravke. Je to normalne, alebo jej z toho prekocilo? Neviem, ci sa mam tesit, ze si tak vela pamata, alebo sa obavat, ci jej to nenarusilo osobnost a ona straca prehlad o tom, co je realita a co rozpravka. Nam sa to zda niekedy zabavne, ked takto hra, vravime si, ze asi z nej vyrastie herecka, ale ini ludia, ktori ju nepoznaju (napr. mamicka divcatka v kostole) sa na nu pozeraju divne, pretoze nevedia, co robi a tak posobi, ako keby bola postihnuta. Co teda robit? Mozem jej vobec macka este pustat? S manzelom nevieme, co robit, ci sme niekde spravili chybu, alebo ci je to normanle, kedze Lucka je nasa prva dcerka a mala taky porod, aky mala. Mame s manzelom aj rozdielne nazory na jej vychovu, takze ked sa potom stane nieco podobne, ako toto, hadame sa a mame doma zbytocne napätie. Dalsia vec je, ze dcerka, neviem,ci nechape, alebo skratka nas len ignoruje, ale ked ju za nieco napominame alebo sa jej snazime nieco vysvetlit, vobec nepocuva a rozprava si svoje. A inokedy rozumie aj takym veciam, co by som ani neverila. Mame problem urobit jej nejaky program, nieco so nou robit, nieco sa ucit, ona skratka nema zaujem a povie to svoje NIEEEE a potom ju uz nezlomite... Kupila som jej rozne naucne hracky pod stromcek, ale kazda snaha hrat sa s nimi konci placom a krikom. Netusim, co robit, snazime sa jej pustat rozpravky minimalne, ale tie casove priestory medzi rozpravkami su o tom, ze Lucka len netrpezlivo caka, kedy sa jej uz pusti Macko Pu a cely cas len rozprava, ze chce rozpravku .... A este nakoniec otazka... ked uz dcerke pustam telku, je lepsie pustat jej pribehy Macka Pu, resp. ine jej oblubene rozpravky, alebo radsej pustit rozpravkovy kanal narp. Minimax? CHcem vediet, ci je pre dieta lepsie pozerat len svoje oblubene rozpravky z DVDcka (stale dokola tie iste) alebo radsej pustit napr. ten Minimax, kde ide stale ina rozpravka. Vopred velmi pekne dakujem za radu a skoru odpoved. Janka

Dobry vecer, rada by som sa s Vami poradila ohladne mojej dcerky. Ma o mesiac 3 roky, takze ako vacsina rodicov, uvazovali sme o jej umiestneni do MS, hlavne preto, lebo cakame druhe babo (momentalne som v 8tt) a kedze som diabeticka a mam za sebou 3 aborty, tak som sledovana u viacerych lekaroch (diabetologia, hematologia, endokrynologia a samozrejme gynekologia) a mam tych navstev u lekarov naozaj dost. S mojou dcerkou sa mi tam velmi tazko chodi, ci uz sa jedna o cestu autobusom alebo len stravenie isteho casu v cakarni ci u lekara, takze mi musi vypomahat manzel, ktory je nastastie sukromny podnikatel, takze ma moznost chodit po lekaroch so mnou a strazit dcerku, ked treba, avsak straca pri tom cas, ktory ma vyhradeny na zakazky... no ale tym Vas nechcem zatazovat. Ide o to, ze ja nemam velmi dcerku s kym porovnavat, mne sa jednoducho zda byt normalna, aj ked ma silne prejavy tzv. vzdoru, ked sa jej nevyjde v ustrety, hodi sa na zem a bucha okolo seba a krici... ale to, ako som citala, zvyknu prezivat so svojimi rodicmi viaceri rodicia. Dalsia vec je, ze ked ju za nieco napominame, jednoducho nas ignoruje a vobec nepocuva, co jej hovorime, alebo mi skoci do reci a povie nieco uplne temy, napr. pozri lampa... Najvacsi problem bolo cestovanie v autobusoch, pretoze ona jednoducho neobsedi (je hyperaktivna) a ked jej nedovolim pobehovat a drzim ju pri sebe, spusti strasny vreskot a sofer ma co robit, aby popri tom hluku odsoferoval autobus bez nehody. Takze som nutena nabalit sa na kazdu cestu (chodime busom len, ked je to nevyhnutne) cukrikmi, lizankami a inymi dobrotkami a neustale ju zabavat a napchavat... len aby sme cestu prezili v tichosti. No a druhym problemom bolo, ze po dlllllhej a umornej namahe sa mi podarilo oducit ju od plienok, chodila pekne cikat na zachod, velmi sa jej to pacilo, pretoze vzdy mohla aj splachnut... no asi po 3-4 mesiacoch, co sa ani raz nepocikala a plienocku nosila len na spinkanie alebo ked sme sli niekde dlhsie autom, sa mi zacala zase pocikavat. Netusim, ci to robi naschval, alebo ma nejaky blok, ale parkrat sa aj vypyta cikat no potom akoby sa zasekla a uz mi oznamuje iba to, ked sa uz pocikala. Aj toto boli dovody, preco sme navstivli detskeho psychologa. S prvou psychologyckou sme mali velmi zlu skusenost, Lucka (tak sa vola dcerka) mala zly den a ked sme cakali vonku, nieco ju nahnevalo a hodila sa o zem a zacala plakat. Ja som ju nechala tak, lebo to zvyklo zabrat asi najlepsie. No ale pani psychologicka otvorila dvere a od zaciatku az kym sme neodisli z ambulancie, na nu stale len kricala a davala jej prikazy ako nejakemu psikovi. Nic jej nedovolila a tie prikazy mi po chvili zacali pripominat zakladnu vojensku sluzbu... skratka... dcerku doslova vyhecovala do zachvatu zurivosti, naco ju mal podla jej instrukcii manzel zovriet do objatia (dcerka mala ruky zakliesnene pod sebou, takze sa viac-menej nemohla hybat) a tak ju drzal, az kym chudatko takmer nezaspala. Potom ku koncu uz bola na tom tak, ze rozpravala uplne z cesty a aj na mna to posobilo velmi zle, bola som kusocek od zrutenia sa. Viac sme tam teda nesli a navstivili sme dalsiu psychologicku poradnu. Stade sme akurat dnes dostali spravu, postupuju nas do detskeho integracneho centra, pretoze dcerka (asi som nepisala, prichod na svet bol velmi kriticky, VE, apgar 2, 8, 9, tazka porodna asfyxia...) podla spravy ma okrem oneskoreneho PMV aj hyperkineticky syndorm so symptomatikou detskeho autizmu. Nemozeme ju teda dat do skolky, kym nam DIC nevypracuje pre skolku posudok a plan... co nam dost skomplikovalo situaciu, pretoze v DIC v BB maju najskorsi volny termin niekedy v juni a skolka, kam ma Lucka chodit pracuje uz len v juni a 3 tyzdne v juli a potom az v septembri. Aby som sa vsak vratila k svojej otazke. Je mozne, aby nasa dcerka mala tieto diagnozy? Naozaj som mala doteraz pocit, ze je uplne normalne dieta, trosku zivsie a trosku detskejsie, ako ostatne deti, ale nepripada mi nijak ina a uz vobec nie, ze by mala "symptomatiku detskeho autizmu"... na mna posobi skor, ze to, co ju nezaujima, jej moze byt ukradnute a ze ide o ignoraciu, pretoze dokaze aj normalne vnimat, ked sa rozpravame.. no rozhovor ju musi zaujat. Mohla by som poprosit o Vas nazor resp. o nejaku pripadnu radu? Dakujem velmi pekne... uz len za precitanie si mojho pribehu. Pekny vecer. Janka