Pediatrička odporúča: Kedy je čas na príkrmy z hľadiska zrelosti vášho bábätka?
Keď dáte dieťatku priestor naučiť sa jesť samo už od útleho veku – sprvu rukami, potom lyžičkou, neskôr aj vidličkou a nožom, prispejete k jeho sebaistote a síce sa to spočiatku tak nezdá, budete mať po pár rokoch vy viac času na svoje raňajky, obed, večeru či niečo iné. Lebo vaše dieťa bude samostatné.
Po období výlučne mliečnej výživy začíname podávať bábätku tuhú stravu, tzv. príkrmy. U dojčených detí je odporúčané výlučné dojčenie do ukončeného 6. mesiaca života, potom zavádzame nemliečnu stravu. U detí na umelom mliečku možno začať s príkrmami už po ukončení 4. mesiaca života.
Pediatrička odporúča: Imunologické okno a zavádzanie alergénov
Kedy je čas na príkrmy z hľadiska zrelosti vášho bábätka?
V rôznych zdrojoch nájdete rozličné údaje.
Schopnosť dieťatka sedieť samostatne
Avšak, pravdupovediac, samostatný sed u polročného dieťaťa je skôr výnimkou než pravidlom. Za mňa toto kritérium pokrivkáva. Neodporúčam tiež podávať prvé príkrmy v drevených stoličkách či iných, v ktorých neviete dať dieťa do polosedu. Ak nemáte polohovateľnú stoličku, pokojne dávajte príkrm v autosedačke vajíčku, má sklon tak akurát. A keď už bude dieťatko sedieť samo (okolo 8. – 10. mesiaca), dajte ho do akejkoľvek dojčenskej stoličky, ktorú doma máte.
Ďalším kritériom býva schopnosť prehĺtať jedlo podávané lyžičkou
Nuž, kým to neskúsite, vlastne nemôžete vedieť, či to už vaše dieťa ovláda. A veľmi často to neovláda ešte ani vo veku 6 mesiacov, musí sa to postupne naučiť. Práve pri postupnom zavádzaní rôznych druhov zeleninky.
Záujem dieťatka o jedlo
Osobne sa mi najviac páči odporúčanie prizvať si bábätko párkrát takpovediac „k stolu“, a keď prejaví záujem o vaše jedlo, nastal čas na príkrmy. Samozrejme, za podmienky, že to bude niekde v období medzi ukončeným 4. a 6. mesiacom, určite nie predtým. A po 6. mesiaci už na to býva najvyšší čas. Keď sa teda vaše bábätko načiahne do vášho taniera, môžete mu postupne začať ponúkať príkrmy k obedu, neskôr na desiatu, olovrant atď. a zároveň mu môžete kde-tu dať ochutnať aj alergény z vášho taniera, aby ste využili tzv. imunologické okno.
Princíp prikrmovania je vlastne v tom, že postupne nahradíme jednotlivé mliečne dávky nemliečnymi – tuhou stravou.
Prvé príkrmy - začíname obedom
Najprv dáme do misky pár polievkových lyžíc pyré a podávame ich dieťaťu dojčenskou lyžičkou. Jednu, dve. Sledujeme bábätko, či prehĺta, pľuve, vytláča lyžičku. Keď sa mu darí, pokojne mu dajte, koľko bude chcieť. Keď sa mu nedarí, po pár ponúknutých lyžičkách prestaňte a dajte mu mliečko. Ďalší deň skúsite znovu, možno spapá viac a možno aj nie. Je to naozaj veľmi individuálne, nikam sa netreba náhliť, treba len skúšať, ponúkať, v rámci dobrej nálady.
Hneď ako bude dieťatko schopné zjesť celú misku príkrmu, asi 150 – 200 ml, nepodávajte mu po jedle už fľašu s mliekom, ale ponúkajte mu k jedlu vodu v poháriku. Nenútime, ponúkame, skúšame, učíme sa piť z pohárika. Následne, keď už pekne papá obed, môžeme skúsiť desiatu. Ďalšie jedlo býva kaša, buď na olovrant, alebo na večeru. Potom raňajky a nakoniec piate jedlo – čo vám ostane.
Konzistencia prvých príkrmov
Čo sa týka konzistencie príkrmov, začína sa jemným pyré, rozmixovanou stravou. Neskôr, ako budú pribúdať zúbky, ale aj keby nie, okolo ôsmeho mesiaca môžeme už len pučiť jedlo vidličkou, prípadne mixovať na hrubšie. Okolo desiateho mesiaca už môže mať dieťa na tanieriku kúsky jedla. Tiež je veľmi fajn umožniť dieťaťu nejakým spôsobom si jedlo ohmatať. Niektoré deti vyslovene potrebujú niečo do ruky. Takže ak môžete pár kúskov zeleniny nepomixovať či nepopučiť, ale nechať na tanieriku, aby ich dieťa mohlo uchopiť, skúsiť si dať do úst – určite ho potešíte.
Samozrejme, týmto štýlom treba počítať s tým, že jedlo bude aj na zemi. Bude na zemi s každým jedlom, ktoré už vaše dieťatko bude papať z misky či tanierika. A keď sa už naučí pekne papať a nebude mu padať jedlo na zem popri jedení, začne skúmať priestor a bude vyhadzovať jedlo vedome. Alebo mu pôjdu zuby a hocikedy proste nebude chcieť jesť, tak vám šmarí misku o zem.
Keď dáte dieťatku priestor naučiť sa jesť samo už od útleho veku – sprvu rukami, potom lyžičkou, neskôr aj vidličkou a nožom, prispejete k jeho sebaistote a síce sa to spočiatku tak nezdá, budete mať po pár rokoch vy viac času na svoje raňajky, obed, večeru či niečo iné. Lebo vaše dieťa bude samostatné.
Keď sme si už vysvetlili, kedy a ako začať s príkrmami, môžeme si postupne vymenovať, čo môžeme ponúkať.
Prvé príkrmy - čo ponúknuť dieťaťu
Prvými ponúkanými potravinami by mala byť zelenina
Odporúča sa ponúknuť vždy jednozložkové pyré 2 – 3 dni po sebe. Predovšetkým preto, aby sme odsledovali prípadnú alergickú reakciu alebo to, či daná potravina nerobí nášmu drobcovi problém – bolesti bruška, odmietanie a pod. Ak je bez reakcie, následne ju môžete kombinovať s ďalšími zeleninami, ktoré tiež prejdú takýmto odskúšaním.
Pri zelenine a ovocí je vo všeobecnosti vhodné držať sa pravidla kvalita, čerstvosť, sezónnosť a lokálnosť. Na všelijaké hurmikaky a ananásy majú naše deti ešte čas.
Prvé dva mesiace príkrmov je vhodné postupne zaviesť:
- mrkvu,
- zemiak,
- petržlen,
- paštrnák,
- cukinu (všetky dostupné druhy) a všetky ďalšie druhy tekvíc (patizón, maslová tekvica, hokkaido), batáty, fenikel, mangold.
Druhé dva mesiace príkrmov môžete pridávať:
- ružičky karfiolu a brokolice,
- hrášok,
- zelené fazuľky,
- červenú repu, kvaku,
- červenú šošovicu,
- kaleráb,
- špenát,
- pór,
- kel,
- uhorku,
- topinambur,
- čínsku kapustu, listový šalát, rukolu.
Po zelenine príde na rad mäso
Ak ste už zaviedli viac druhov zeleniny a dieťatko už pekne papá, môžete pridať k zelenine mäso. Niekde sa odporúča po 2 – 3 týždňoch príkrmov. Keď už dieťa vie pekne prehĺtať a zje viac ako len dve lyžičky, a potom pridať do príkrmu mäso.
Začíname kúskom mäsa veľkosti ako článok prsta, čo je približne 10 – 15 g, postupne navyšujeme do asi 35 – 45 g. Mne sa osvedčilo naporciovať si do desiatových vreciek dávky – do jedného som dala zväčša dve dávky oddelené uzlíkom a následne som z mrazničky odstrihla vždy jeden kúsok. Najlepšie mäsko je teľacie, kvôli obsahu železa aj kvalite. Avšak môžete dávať aj králičie, hovädzie, morčacie, kuracie, prípadne jahňacie. Neskôr aj kačacie či husacie, po 10. mesiaci bravčové.
Pri zavádzaní príkrmov podávame dieťatku mäso so zeleninou 4- až 6-krát týždenne.
Vajíčko
Raz do týždňa pridávame k zelenine namiesto mäsa vaječný žĺtok. Do ôsmeho mesiaca sa odporúča pol žĺtka (uvaríte, prepolíte, polovicu zamiešate do príkrmu), neskôr už môžete podávať celý.
Bielok ako alergén by sa mal zavádzať postupne. To znamená niekde medzi 16. – 27. týždňom treba dať dieťatku malú odrobinku uvareného bielka – môžete zamiešať do jedla. Alebo keď budete mať vy na večeru vajíčko, dáte bábätku obliznúť z uvareného bielka. Nabudúce mu ponúknete, aby si z neho odhryzlo. Ďalší raz pridáte z neho do jedla viac, až nakoniec sa nebudete musieť vajíčka obávať.
So zeleninkou môžete tiež podávať obilniny. Ryžu, pohánku, pšeno, ovsené vločky. Neskôr cestoviny, či už kukuričné, špaldové alebo pšeničné. Zavádzanie lepku si bližšie vysvetlíme.
Približne po mesiaci príkrmov, respektíve keď už bude dieťatko papať na obed celú porciu, môžete skúsiť ovocné pyré ako desiatu
V ovocí opäť platí zásada – kvalita, čerstvosť, sezónnosť a lokálnosť. Každé ovocie sa má podávať najprv tepelne spracované – či už podusené alebo naparené (hrušky stačí napariť). A neskôr, ak ho dieťatko pekne toleruje a už má aj zúbky, môžete skúsiť aj čerstvé. Pri čerstvom ovocí je skôr riziko v súvislosti s hryzením a jedením a rizikom vdýchnutia, ako riziko v súvislosti s alergiou. Môžete to riešiť napríklad postrúhaním, popučením čerstvého ovocia.
Jabĺčka, hrušky, marhule, broskyne, slivky, nektárinky, banán. Neskôr čučoriedky, maliny, melón, mirabelky. Taktiež sa uvádzajú jahody. Ak nemáte v rodine alergikov a je máj či jún, pokojne zaveďte aj tie. Ak máte v rodine potravinové alergie, postavte sa k jahodám ako k alergénu a nasledujte inštrukcie o kúsok nižšie.
Ďalšou vlnou ovocia sú hrozno, čerešne, egreše, černice, ríbezle, višne. Dobrým pravidlom je nepodávať bobuľky, ale ako popučenú dužinu, prípadne ich rozpoliť.
Na olovrant alebo večeru kašu
Keď už vaše bábätko papá obed a desiatu, môžete pridať olovrant alebo kašu na večeru. Ja som dávala kašu na olovrant. A večeru potom jedli naše baby s nami. Tým, že to vychádzalo ako posledné pridávané jedlo, už boli väčšinou v takom veku, že už mohli skoro všetko. Sú však mamičky, ktoré chcú dávať na večeru kašu, tak, samozrejme, nech sa páči.
Kaše môžete podávať pšenové, pohánkové, kukuričné, ryžové, ovsené, cirokové, atď. Zarábať ich môžete s materským mliekom, s mliečnou formulou, s vodou alebo ovocným pyré. Dochucovať môžete ovocím, škoricou, kokosom, od roka medom. Úplne najlepšie je robiť kašu tak, že si uvaríte pšeno, pohánku alebo ryžu či čokoľvek iné a následne rozmixujete alebo popučíte. No môžete používať aj instantné kaše, keď nestíhate alebo máte viac detí, či iný dôvod. Instantných kaší je dnes už veľa druhov, sú aj kombinované z všakovakých obilnín.
Kaše "na dobrú noc" radšej nie
Čo však neodporúčam, sú kaše, ktoré sú určené pre deti. Tzv. kaše na dobrú noc. Komické, že? Áno aj nie. V kašiach pre deti je toho v zložení tak veľa, že sú pre mňa odstrašujúce. Tiež je tam vždy cukor. A ten sa u detí do roka nemá podávať. Preto vrele odporúčam aspoň do roka také instantné kaše, ktoré majú v zložení len obilninu. Nič viac.
Po celý čas do ukončenia prvého roku života sa jedlá nesolia, nepridáva sa cukor.
Pediatria pre zvedavých rodičov
Knihu pediatričky Kataríny Legrand, Pediatria pre zvedavých rodičov, ktorá je napísaná nielen rukou odborníka, ale aj matky dvoch detí, si môžete objednať TU. 