nema kamaratov

Dobry den.Mam otazku ohladom mojho uz skoro sedem rocneho syna.Taka vec sa stala ze odkedy navstevuje skolku ,od styroch rokov uz zmenil tri skolky,z dovodu stahovania sa.s jeho otcom sme rozvedeny a on ho uz styri roky nevidel.ale ma noveho cloveka ktoremu hovory tatko,sme spolu uz 3 roky.ma ho rad,ale problem nieje v tom.ale v tom ze nema kamaratov.hovori ze v skolke mu robia zle a ze sa hrava sam.mam obavy ze sa nevie zaradit do spolocenskeho zivota s detmi.je mi lutu ze nema kamaratov lebo viem ze to k zivotu deti potrebuju.neviem co mam robit.do skoly ide az tento rok.mal odklad.doma byva velmi neposedny,dokonca ani pri jedle nevie sediet na mieste,stale odbehuje.nikdy nepocuvne na prvy krat ked mu hovorim aby nieco spravil.je to dost zlozite.poradite nam co mame robit,ako postupovat.dakujem

Dobry den, moje 2 rocne dieta ma v zivote stale zmeny. Raz cestujeme za otcom do zahranicia raz sme na Slovensku. Co sa tyka reci menej rozprava. Byva taky zamysleny. Niekto mi povedal, ze je zablokovany. No to si nemyslim.
Tak ako s nocnikom, pokial ho tam neusadim, tak mu je jedno ze cika do plienky. Raz tak, raz tak. Tak ako s nasim zivotom. Potom niekedy je fasa.
Zacinam sa bat, aky to ma vplyv na dieta. Cestovanie obnasa vela stresu, nestalost, nema asi sajnu, kde ma domov.
Nieco som aj citala o vychove, snazim sa ako sa da, ale ked ho porovnam so Slovenskymi detmi je halavejsi a v novom prostredi utiahnutejsi. Niekedy chce pozerat len televizor.
Neviem, ci mu nechybaju deti, v cudzine sme sami aj tu sme sami. Chodievame iba von. Pocuval tri reci. Ludia, co to nechapu mi povedali ze som to nezvladla. Same narazky.
A nikto nepomaha.
Hlavne chcem vediet, aky ma vplyv takyto zivotny styl na dieta. Samozrejme to nemoze byt vecne, za chvilu pojdeme do skolky a sa ustalime. Alebo mam zlu vychovu? Neviem, snazim sa robit presne ako sa ma, denny rezim, spanok, hry, jedenie...

Dobrý deň, veľmi Vás prosím o radu, môj 5 ročný syn, asi dva týždne, večer a ráno plače, nechce ísť do škôlky, ráno už aj začal zvracať, hovorí ,ž e sa veľmi bojí, že tam nemá kamarátov, no za posledné tri dni prišiel zo školky pocikaný. Pýtala som sa učiteľky, či nie je nejaký problém, všetko je že vraj v poriadku. doma je plný elánu, nič na nom nebadať, no ked líha do postele, už plače, že nechce íst do školky, neviem čoho sa mám chytiť, či ho nechať doma fakt neviem dakujem iveta

Dobrý deň,

moja otázka bude trošku dlhšia.

Môj syn je narodený 14.9.2004, čiže má 4 roky a 7 mesiacov. Od septembra 2008 chodí do škôlky. Prvý mesiac sa tešil, dokonca chcel zrušiť víkendy, tak mu bolo v škôlke dobre. Potom ochorel, bol týždeň doma a začalo naše doterajšie trápenie.

Každé ráno, keď ide do škôlky, vstáva s plačom, nechce sa obliecť, neraňajkuje, vypije len kakao. Do škôlky ho vodia moje sestry (ešte navštevujú základnú školu), málokedy ho dovediem do škôlky ja. Myslela som si, že keď ho budem vodievať, tak to bude zvládať lepšie, že sa pekne rozlúčime, zamáva mi cez okienko a bude to všetko bez sĺz. No bolo to ešte horšie, tak ho radšej vodím do škôlky iba vtedy, ak nemôže s ním ísť nikto iný. Ale zase takmer každý deň ho brávam zo škôlky medzi prvými, hneď, ako sa naolovrantuje.

V škôlke je samotár, občas sa hráva skôr s dievčatami ako s chlapcami, alebo často kreslieva. Na jeho vek kreslí mimoriadne dobre, vníma detaily, pekne vymaľúva od čiary po čiaru, na očkách kreslí šošovky a mihalnice, používa viaceré farby. Dokonca, keď kreslí ženu, nakreslí ju v sukni, muža v nohaviciach (a to ja sukne nenosím, iba výnimočne šaty na ples, svadbu a pod.)

Stavanie stavebníc ho tiež baví, nemal ani tri roky, keď staval tak, ako nevedia stavať ani niektoré deti v predškolskom veku. Mama je dlhoročná učiteľka v MŠ, tak mi to povedala.

Televízor takmer nepozerá, iba občas Pat a Mat a výnimočne nejakú rozprávku, aj to tak maximálne 10 minút, viac ho to nebaví. Ani počítač ho nejako neoslovil a keď už, tak skôr logické hry alebo "píše", či kreslí.

Na mape sveta pozná viaceré krajiny, samozrejme Slovensko ukáže ako prvé, pozná veľa vlajok. Keď vidí dakú reklamu, hneď povie, že to predsa nemôže fungovať naozaj :))) O plynovej kríze vedel snáď viacej ako ja :))) A začína písať, pozná veľa písmeniek.

Dokonca spravil jeden z testov, ktorý robia prváci, myslím, že to bol test na to, či sú detičky zrelé do prvej triedy. Bola u nás jedna známa a tá mu ho dala.

Syn nasáva informácie ako špongia. Do ničoho ho nenútime, na všetko, čo sa opýta, tak mu odpovieme.

Trápi ma však to, že každé ráno plače v škôlke, že tam nemá kamarátov, chlapcov v jeho veku zaujímajú strielačky, Spidermani a podobné. Žiaľ, v jeho triede sú viacerí chlapci veľkí nezbedníci, učiteľky musia zvýšiť hlas, vtedy to syn akosi nevie spracovať, berie si to na seba. Má milión výhovoriek, prečo nemôže ísť do škôlky.

No keď ideme zo škôlky, ústa sa mu nezatvoria, čo mi rozpráva, čo všetko v škôlke robili. Viem, že mu škôlka prospieva.

Chcem sa teda spýtať, ako riešiť jeho plač, už neviem, čo mám robiť. Viem, že nie je na mňa úplne naviazaný, lebo nemá problém ísť aj na dve noci odo mňa, často chodí spávať ku mojim rodičom, keď príde zo škôlky, tak je skoro celý čas u mojich rodičov, takisto soboty, nedele tam dokonca obeduje a hnevá sa, keď ho o ôsmej večer volám spať.

A takisto sa chcem spýtať, ako mám postupovať, keď chcem, aby išiel o rok skôr do školy, čo si mám všímať, čo mám podniknúť, kam s ním mám ísť.

Ešte dodám, že som momentálne na rodičovskej dovolenke s mladším synom, ale už od januára nastúpim do práce.

Ospravedlňujem sa za dlhý mail, veľmi Vás prosím o nejakú odpoveď, ak to bude čo i len trošku možné.

A čo sa týka rodinného života - s manželom máme v podstate pekné manželstvo, i keď občas nejaká tá nezhôdka príde, no snažíme sa neriešiť pred synom. Ale zase sa hodne objímame a vravíme si, že sa ľúbime a to zvlásť pred deťmi. Manžel sa snaží venovať sa synovi čo najviac (má smenovú prácu, tak to nie vždy ide), keď sa dá, chodíme na výlety a pod. Takisto obom synom vravíme, že ich ľúbime najviac na svete a tiež, keď vyvedú neplechu, tak po treste ich vždy ubezpečíme, že ich ľúbime.

Ďakujem a prajem všetko dobré.

Ivana

Dobry den chcem sa s vami poradit,mam syna ma 7rokov a je druhak.Uz par mesiacov ma trapia jeho nalady v skole dostava kazdu chvilu poznamky ze sa bije,ked to rozoberam s nim tak mi tvrdi ze ho provokuju a ze su vsetci proti nemu,a ked pride ucitelka tak zaluju len na neho a on dostane poznamku.S ucitelkou sa rozpravam pravidelne,tvrdi ze ked zistuje co sa stalo pyta sa vsetkych a tak vyvodi dosledky a pokarhania.Verim jej ale verim aj synovi ze vsetci su proti nemu a neviem ako dalej,ako to mam riesit lebo pravdu by som vedela len keby som tam mala kameru.Nema kamaratov len ked nieco prinesie do skoly zaujimave tak vtedy sa s nim hraju....Sam mi povedal ze ked ho provokuju naprilad naposledy ho tahal spoluziak za mikinu a tym ho skrtil a on ho udrel za to, on za to nemoze nedokaze sa ovladat a udre,to mi povedal ze ho telo neposlucha.Nosi okuliare a hovoria mu ze mu ich dolamu a nech si kupi nove.Ked sa mu nieco nedari tak sa rozplace aj na hodine,pritom sa uci celkom dobre nosi jednotky aj dovojky,pritrafi sa aj horsia znamka ked mi zamlci co sa ma naucit.Bojim sa ze ide o sikanovanie,sama som tym presla a viem co to na mne zanechalo...nechcem nic zanedbat,chcem aby s neho vyrastol vyrovnany clovek.Premyslam o navsteve detskeho psychologa...aj ked si myslim ze je ako ostatne deti,poniektore su horsie ale ako som uz pisala nechcem nic zanedbat.Doma mame prijemne prostredie,ziadne hadky ani bitky co by to mohli sposobovat,mozno mu chyba otec ktory je uz dlhsi cas v zahranici a vzdy pride len na par dni,som na neho sama.Prosim poradte mi ako to mam vyriesit.Vopred velmi pekne dakujem

dobrý den, pani doktrorka, rad by som vás poprosila o radu.mám 6 ročného syna,ale kedže mal 6 r. teraz v septembri, chodí ešte do škôlky.je veľmi inteligentný, vie písať, čítať, krásne kreslí, je taký intelektuálny typ.ale problém je v tom, že nemá, ani nikdy nemal žiadneho kamaráta, do škôlky chodí od dvoch rokov, ale nehrá sa s nikým.cez den si tam sám kreslí, al. sa prechadza, príp. sa baví len s učitelkou.na ihrisku vonku sa nehrá, ani tam nechce chodiť, stale by bol doma, prip. pojde na prechádzku, ale len so mnou.žijem s ním sama.ja mám pocit, že je to nesprávne, že sa s nikím nekamaráti.pritom deti v jeho triede vôbec niesú nejaké moc detské, sú šikovné, rozumné...čo mám robiť.a čo bude v škole, ked tam nezapadne?