ako dalej?

dobrý den, pani doktrorka, rad by som vás poprosila o radu.mám 6 ročného syna,ale kedže mal 6 r. teraz v septembri, chodí ešte do škôlky.je veľmi inteligentný, vie písať, čítať, krásne kreslí, je taký intelektuálny typ.ale problém je v tom, že nemá, ani nikdy nemal žiadneho kamaráta, do škôlky chodí od dvoch rokov, ale nehrá sa s nikým.cez den si tam sám kreslí, al. sa prechadza, príp. sa baví len s učitelkou.na ihrisku vonku sa nehrá, ani tam nechce chodiť, stale by bol doma, prip. pojde na prechádzku, ale len so mnou.žijem s ním sama.ja mám pocit, že je to nesprávne, že sa s nikím nekamaráti.pritom deti v jeho triede vôbec niesú nejaké moc detské, sú šikovné, rozumné...čo mám robiť.a čo bude v škole, ked tam nezapadne?

Dobrý deň!
Mám mesačného synčeka a máme dosť veľký problém s kojením. Už v nemocnici sme začali s dokrmovaním popri kojení, napokon kvôli nedostatku miesta som sa až na druhý deň po pôrode dostala ku synčekovi. Sestričky tak povedali, že keď sa nenaje malý a bude plakať tak ho dokrmujú. Aj odvtedy ho dokrmujem pravidelne. Pred pôrodom som mala veľa prečítané o kojení, len som nevedela aplikovať v praxi. Každé 3 hodiny som ho kojila, ale nikdy mu to nebolo dosť. Na podnet kamarátok som vyskúšala viacero metód.
Napríklad: Celý deň som ho kojila bez dokrmovania. Bol hladný, ale predsa som ho dávala stále iba na prsník, aj keď stále sa chudáčik zlostil a veľmi plakal. Na základe skúsenosti mojej priateľky som sa snažila dodržať jej rady, ale bolo mi veľmi ľúto malého, tak už na konci druhého dňa som mu dala zase umelé mlieko. Ešte 2 dni sme sa trápili cez deň na prsníku a každú hodinu sa malý budil, lebo sa nevedel najesť, a až večer dostal umelé mlieko, aby vedel spať kľudne.
Druhá rada bola, aby som ho kojila každé 2-3 hodiny z oboch prsníkov, a keďže sa nenaje, oklamať ho čajíkom. Zdalo sa mi, že mám viac mlieka, ale predsa sa nevedel najesť a už bol taký zlostný od hladu, že stále plakal. Taký bol nervózny, že už sa ani nechcel prisať k prsníku. Aj v tomto prípade to skončilo stále dokrmovaním umelým mliekom.
Všetci mi radia, aby som sa trošku potrápila a tvorba mlieka sa mi určite pustí, ale už sa trápime mesiac a už v tom nevidím zmysel, aj malého je mi už veľmi ľúto. Od pôrodu beriem aj homeopatiká na podporu tvorby mlieka, ale stále ho nie je toľko alebo nie je také výživné, aby sa malý najedol.
Detská lekárka mi tiež odporučovala, aby som to nevzdala, ale už nemám silu na to, aby som videla aký je malý stále hladný. Keď som pol dňa nekojila, som si vedela odsať 220 ml mlieka z oboch prsníkov dokopy, a po 2-3 hodinách od posledného kojenia sa mi podarilo iba 10 ml mlieka odsať.
S papaním máme ešte aj taký problém, že aj medzi dvomi kŕmeniami stále jeme, lebo si dáva načas, lebo prestane jesť a nejaký čas ho napadne, že ešte stále je hladný. Detská lekárka povedala, že nie je dobré, keď na toľko krát je, lebo v brušku sa mu mieša natrávené mlieko s čerstvým. Poradila mi tak, aby som ho naraz kŕmila len 15 minút a keď sa nenaje tak ostane hladný, aby sa naučil, že sa má najesť za ten čas. A ak sa medzi dvoma kŕmeniami zlostí, dať mu cumlík na ukľudnenie. Robila som to podľa jej rady, ale nezdá sa mi, že je to najlepší spôsob, lebo nikdy sa za 15 minút nevedel najesť a vždy bol hladný. Dala som mu cumlík podľa jej rady, ale bez cumlíku nevedel chudáčik spať a keď mu cumlík vypadol sa budil. Celý deň nám takto ubehol. Na druhý deň som už toto nerobila. Napapal sa za dlhší čas, ale potom bol kľudný a spal ako anjelik.
Viem, že ani to nie je dobré, keď tak dlho je vkuse, ale ho nechcem trápiť hladom. Doteraz mal cumlík s malou dierkou, aby sa lepšie prisal k bradavke. Skúšala som cumlík s väčšou dierkou kvôli ľahšiemu kŕmeniu, ale odvtedy zvykne grckať. Môže to byť kvôli tomu, že sa rýchlejšie naje? Už mám výčitky svedomia kvôli tomu, že som už vyskúšala toľko spôsobov, ale ani jeden sa neosvedčil. Bojím sa, aby som mu nepokazila žalúdok. Najradšej by som už kojenie nechala tak.
Viete mi poradiť ako ďalej? Ináč je veľmi dobré dieťatko.
Za dobré rady vopred ďakujem.

Timea

Dobrý deň, syn má 2 roky a 3 mesiace. Je zdravý, krásne rozpráva, a už je i bez plienok.
Bývame u mojich rodičov, a mám staršiu sestru,ktorá je vydatá a márne sa pokúšajú o miminko. Nebývajú síce s nami, ale denodenne sú u nás(cez víkend aj celé dne). No a tu je ten problém:
Všetko mu dovolia, nikdy ho za nič nevyhrešia, a keď niečo zlé urobí, zavolajú mna, že aby som si to s nim vybavila, lenže potom som ja tá zlá, a oni dobrí, lebo mu nič nepovedali. Vobec ma neposlúcha, na slovko nie nereaguje, dokonca nás začal biť, alebo po nás kričať.Môžem mu aj 100 krát hovoriť nerob to, neposluchne ma a ja už strácam nervy. V obchode začne rev, lebo on niečo chce. Všetkých berie rovnocenne, k nikomu nemá rešpekt, ale aj keď mu to vysvetluje a určím nejaké pravidlá, prídu oni a všetko je tak ako bolo.My mu niečo zakážeme - oni mu to dovolia, Zašlo to až tak ďaleko, že mi povedal, že ma nelúbi a mám ísť preč.Samozejme som si poplakala, pretože je to naše "vymodlené dieťa".Manžel je tiež z toho zúfalý, už sme mu aj párkrát capli po zadku, ale sme zásadne proti tel. trestom, a zakázať sestre alebo mojim rodičom vídať malého nieje reálne. Viem, že treba zmeniť správenie a určit nejaké pravidlá, len ako začať? Naozaj už neviem, ako ďalej, ako ho naučiť poslúchať, v septembri nasúpi do škôlky a bojím sa, že bude na pani učiteľky drzý a nebude ich počúvať. Myslíte, že by bolo vhodné navštívit ambulanciu detského psychológa? (dúfam, že sa v tom vyznáte, snažila som sa to napísať čo najstručnejšie)
Ďakujem Vám za pomoc

Dobrý deň! Ozývam sa, lebo neviem ako ďalej. Mám 10 a pol ročnú Aďku a jedenásťmesačnú Katku. Aďka je podľa môjho názoru šikovné, športovo nadané dievčatko, ale... Od nástupu do školy je to jeden veľký boj. Večne niečo zabúda, stráca, pri učení sa rozptyľuje rôznymi príhodami zo školy, ktoré musí porozprávať počas učenia, nie vtedy, keď sa spýtam, čo bolo v škole. Žiacku knižku, pre istotu doma zabúda. Sťažuje sa, že jej v škole nadávajú do debilov, že nemá kamarátky, aj keď z počtu návštev detí u nás doma, to by som asi mala brať s rezervou. Horšie je to, že vidím, že na ihrisku ju deti nepriberajú do hier. Ale netuším, či si Aďka za to nemôže aj sama svojím chovaním. Vie byť panovačná. Viem, že na ňu pôsobilo veľa vecí, prisťahovali sme sa sem pred 5 rokmi, pred tromi rokmi sa nám narodilo mŕtve bábo, teraz máme miminko, ktoré pre zmenu vyžaduje veľmi veľa pozornosti, ale ako mám dievčatku, ktoré ma odmieta počúvať vysvetliť, že jú mám stále rada? Bojím sa, že sa mi začne túlať, lebo zabúda oznámiť, kde práve je a ja tŕpnem, či sa jej niečo nestalo a ja nepoznám adresu všetkých spolužiakov. Za Vašu radu Vám vopred ďakujem.

Dobry den, mam dvojrocnu dcerku o kt. si myslim, ze je velmi sikovna. Zrejme nie nejako nadpriemerne, ale urcite z radu svojich rovesnikov je v "prednej linii". Pozna velmi vela pesniciek, basniciek, vela rozumie, komunikuje, dohaduje sa, vyhladava nove veci, rada cita v knizkach, je velmi vnimava, lahko sa uci, pozorna..
Ja nejako stagnujem v tom, co pre nu vymysliet nove. Rada by som ju vyvyjala v tom spravnom smere, ale neviem ako. To, co uz vie a co robime denne zacina byt nuda. Poradte mi prosim, je dobre taketo deti ucit veci, ktore este vediet nemusia? Nie je to zbytocne predbiehanie casom, alebo je to dobre, ak je dieta sikovne a my - rodicia ho motivujeme k dalsiemu rozvoju. (myslim napr. cisla, pismenka, atd...)
Dakujem za radu.