Plač v škôlke
, Autor: Registrovaný používateľ
Dobrý deň,
moja otázka bude trošku dlhšia.
Môj syn je narodený 14.9.2004, čiže má 4 roky a 7 mesiacov. Od septembra 2008 chodí do škôlky. Prvý mesiac sa tešil, dokonca chcel zrušiť víkendy, tak mu bolo v škôlke dobre. Potom ochorel, bol týždeň doma a začalo naše doterajšie trápenie.
Každé ráno, keď ide do škôlky, vstáva s plačom, nechce sa obliecť, neraňajkuje, vypije len kakao. Do škôlky ho vodia moje sestry (ešte navštevujú základnú školu), málokedy ho dovediem do škôlky ja. Myslela som si, že keď ho budem vodievať, tak to bude zvládať lepšie, že sa pekne rozlúčime, zamáva mi cez okienko a bude to všetko bez sĺz. No bolo to ešte horšie, tak ho radšej vodím do škôlky iba vtedy, ak nemôže s ním ísť nikto iný. Ale zase takmer každý deň ho brávam zo škôlky medzi prvými, hneď, ako sa naolovrantuje.
V škôlke je samotár, občas sa hráva skôr s dievčatami ako s chlapcami, alebo často kreslieva. Na jeho vek kreslí mimoriadne dobre, vníma detaily, pekne vymaľúva od čiary po čiaru, na očkách kreslí šošovky a mihalnice, používa viaceré farby. Dokonca, keď kreslí ženu, nakreslí ju v sukni, muža v nohaviciach (a to ja sukne nenosím, iba výnimočne šaty na ples, svadbu a pod.)
Stavanie stavebníc ho tiež baví, nemal ani tri roky, keď staval tak, ako nevedia stavať ani niektoré deti v predškolskom veku. Mama je dlhoročná učiteľka v MŠ, tak mi to povedala.
Televízor takmer nepozerá, iba občas Pat a Mat a výnimočne nejakú rozprávku, aj to tak maximálne 10 minút, viac ho to nebaví. Ani počítač ho nejako neoslovil a keď už, tak skôr logické hry alebo "píše", či kreslí.
Na mape sveta pozná viaceré krajiny, samozrejme Slovensko ukáže ako prvé, pozná veľa vlajok. Keď vidí dakú reklamu, hneď povie, že to predsa nemôže fungovať naozaj :))) O plynovej kríze vedel snáď viacej ako ja :))) A začína písať, pozná veľa písmeniek.
Dokonca spravil jeden z testov, ktorý robia prváci, myslím, že to bol test na to, či sú detičky zrelé do prvej triedy. Bola u nás jedna známa a tá mu ho dala.
Syn nasáva informácie ako špongia. Do ničoho ho nenútime, na všetko, čo sa opýta, tak mu odpovieme.
Trápi ma však to, že každé ráno plače v škôlke, že tam nemá kamarátov, chlapcov v jeho veku zaujímajú strielačky, Spidermani a podobné. Žiaľ, v jeho triede sú viacerí chlapci veľkí nezbedníci, učiteľky musia zvýšiť hlas, vtedy to syn akosi nevie spracovať, berie si to na seba. Má milión výhovoriek, prečo nemôže ísť do škôlky.
No keď ideme zo škôlky, ústa sa mu nezatvoria, čo mi rozpráva, čo všetko v škôlke robili. Viem, že mu škôlka prospieva.
Chcem sa teda spýtať, ako riešiť jeho plač, už neviem, čo mám robiť. Viem, že nie je na mňa úplne naviazaný, lebo nemá problém ísť aj na dve noci odo mňa, často chodí spávať ku mojim rodičom, keď príde zo škôlky, tak je skoro celý čas u mojich rodičov, takisto soboty, nedele tam dokonca obeduje a hnevá sa, keď ho o ôsmej večer volám spať.
A takisto sa chcem spýtať, ako mám postupovať, keď chcem, aby išiel o rok skôr do školy, čo si mám všímať, čo mám podniknúť, kam s ním mám ísť.
Ešte dodám, že som momentálne na rodičovskej dovolenke s mladším synom, ale už od januára nastúpim do práce.
Ospravedlňujem sa za dlhý mail, veľmi Vás prosím o nejakú odpoveď, ak to bude čo i len trošku možné.
A čo sa týka rodinného života - s manželom máme v podstate pekné manželstvo, i keď občas nejaká tá nezhôdka príde, no snažíme sa neriešiť pred synom. Ale zase sa hodne objímame a vravíme si, že sa ľúbime a to zvlásť pred deťmi. Manžel sa snaží venovať sa synovi čo najviac (má smenovú prácu, tak to nie vždy ide), keď sa dá, chodíme na výlety a pod. Takisto obom synom vravíme, že ich ľúbime najviac na svete a tiež, keď vyvedú neplechu, tak po treste ich vždy ubezpečíme, že ich ľúbime.
Ďakujem a prajem všetko dobré.
Ivana