Na otazky odpovedá psychologicka.
ARCHÍV: Poradňa uzamknutá
Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.
Dobrý deň,
môj 2,5 ročný syn začal chodiť do škôlky a stále veľmi plače, strháva ráno zo seba oblečenie doma keď ho obliekam. Plače aj doma keď ho voláme von sa prejsť, hrať. Vonku keď mu niekto na ihrisku zoberie hračku.
Je to len vzdor zo škôlky alebo to môže byť niečo viac? Viem, že je v období keď je všetko jeho a nikto si nesmie brať jeho hračky, vojsť na ihrisku do domčeka kde je on a pod.
Dieťa môže byť nástupom do škôlky dráždivejšie aj pri iných činnostiach, ktoré so škôlkou priamo nesúvisia. Ak je v období vzdoru, jeho prejavy sa tiež môžu zvýrazniť.
Keďže syn je mladší ako je vek zvyčajne vhodný na začatie škôlkárskeho života, potrebuje viac pozornosti, občasné "prázdninky" od škôlky, pravidelný čas, ktorý s ním trávite, prípadne dočasné skrátenie pobytu v škôlke (len dopoludnie).
Dobrý deň,
chcela by som sa spýtať ohľadom mojej 3 ročnej dcéry. Posledné 2 mesiace sa dosť zmenila v správaní. Začala byť pri deťoch panovačná, odúvavá, nepáči sa jej keď nejdú podľa nej. Dotiaľ bývala veľmi priateľská a milá... nechápem tú zmenu. Tá zmena prichádzala postupne ale teraz je občas až neznesiteľná vo vzťahu k iným deťom. Aktívne udržiava vzťah so 4 deťmi, s ktorými sa dokáže vcelku pekne hrať - kým ju zas nechytí tá jej nálada, kedy zostane neznesiteľná. Ako náhle však prídeme medzi iné deti, tak sa s nimi nechce hrať, stojí bokom, len ich pozoruje. Keď ju posielam aby sa hrala s tými deťmi nejde... len sedí pri mne. Od septembra má ísť do škôlky, dosť sa toho obávam aká bude tam. Z jej kamošov, s ktorými sa aktívne stretáva s ňou v triede nebude nikto lebo oni už idú do veľkej. Kamarátky mi hovoria, že bude mať zrejme problémy so začlenením keď sa nechce ani na ihrisku hrať s druhými deťmi (a zrovna tie majú byť s ňou v triede). Začneme na ihrisko chodiť častejšie dúfajúc, že si na tie deti zvykne. Ona je od malička naučená len na tých svojich kamošov, kedže tu nebolo nejak príležitostí hrať sa s inými deťmi. O rok sa máme sťahovať do inej dediny takže tam bude potom zas zmena škôlky, toho sa tiež obávam ale utešujem sa, že ak by si zvykla na deti v tejto škôlke už ľahšie nadviaže vzťahy v druhej škôlke. Som z jej správania smutná a neviem už ako ju usmerniť. Stále jej opakujem, že nemôže byť zlá k iným deťom. Nebije ich - nikdy nikoho neudrela ale býva teda nepríjemná občas (i keď v poslednej dobe dosť často). Vzťah so mnou aj s manželom aj s babičkou má výborný. Neviem prečo je taká... Poradili by ste ako uľahčiť jej začleňovanie medzi iné deti a ako eliminovať jej nepríjemné správanie voči jej kamarátom? To nepríjemné správanie spočíva najmä v tom, že ke´d ju chytí tá nálada nechce nič požičať, odúva sa, nechce sa s nimi rozprávať...
Vopred ďakujem za odpoveď
Nechajte ju. Je taká, lebo je v takom veku, kedy sa učí o vzťahoch a musí sa naučiť, že nie vždy sú veci tak, ako si ona predstavuje, že môže bojovať za svoje predstavy, že môže vyjednávať, oduť sa... a prax ju naučí, čo funguje a čo nie, čo sa kedy vyplatí, čo je nanič...
Ak chcete, prestaňte ju poučovať a kritizovať, skôr sa zaujímajte o to, čo ju naštvalo, čo vlastne chcela, či chce vedieť, ako inak by to mohla s deťmi skúsiť, aby dosiahla svoje (alebo sa o to aspoň pokúsila spôsobom, ktorý neohrozí jej vzťahy)...
Škôlka môže podporiť jej začleňovanie sa medzi deti. Možno ich bude nejaký čas len pozorovať, ale to je múdre, lebo zistí, ako to medzi deťmi fičí a potom sa zaradí a bude vedieť, čo a ako. A aj zmena škôlky môže byť na prospech - ak je to už isté, že sa budete sťahovať, bolo by vhodné jej povedať pred nástupom do tejto prvej škôlky, že sem bude chodiť rok a potom pôjde tam, kam sa presťahujete.
Dobry den,
dcerka bude mat v auguste 3 roky a v septembri nastupi do skolky. Mam obavy, ako to zvladne. Nema rada kontakt s cudzimi ludmi a detmi. O skolke jej vela rozpravame, vzdy pozitivne. Teraz sa tesi, no aka bude realita? Byvame pri malom meste, kde MC funguje iba ces sk. rok. No nechodime tam.
Byvame na dedine, kde na detske ihrisko vela deti nechodi. Pod panelakom u starkych su deti uz zohrate. Nema rada, ak sa k nej deti prilis hrnu a chcu sa s nou silou mocou hrat. Hra sa len, ked chce ona sama. Radsej sa na ne pozera. Ak sa medzi nimi hra, musi tam byt nablizku niekto, u koho citi istotu.
Co robit a ako jej pomoct.
Vyzerá to ako normálna situácia - vaša dcérka sa nehrnie k cudzím deťom, čo je v jej veku ešte celkom normálne. Postupne smerom k štvrtému roku sa začne o deti zaujímať, hoci možno z nej nebude žiadna levica salónov, ako sa hovorí, ale bude jej stačiť jedna dve kamarátky či kamaráti.
Možno by ste mohli začať s tým, že budete chodiť na škôlkársky dvor, keď sú tam deti alebo si raz za týždeň zavoláte niekoho na krátku návštevu k vám domov či niekoho navštívite vy...
dobry den. mam chlapceka 25 mesacneho, ktory je velmi zivy a velmi aktivny. nedavno som sa vratila zo zahranicia na Slovensko. byvam u rodicov , v malej dedinke, kde uz skoro nikoho nepoznam, nie je tu ani v okoli materske centrum, ani detske ihrisko,tak som synceka zapisala do skolky. Aby bol trosku s detmi. sameho ho nechavam, len 1hod a potom idem po neho.v zahranici bol trochu s detmi, ale vacsinou len so mnou a s manzelom. teraz ma okolo seba plno ludi-babky, dedkov, susedia, deticky v skolke. neviem, ci je toho na neho privela, ale je velmi agresivny. staci, ze nejake dieta na neho v skolke pozrie, tak ho udrie, zo vsetkym bucha, hracky hadze o zem. ak sa mu nevyhovie, tak krici a najnovsie, ked pridem po neho do skolky, tak ku mne vobec nechce ist. len sa usmeje, povie ze mamicka prisla a namiesto toho, aby sa ku mne rozbehol ,tak rozhadzuje vsetko co ma po ruke a krici. ked sa ho snazim zobrat na ruky, tak sa hadze tak, ze ho musim pustit. chcela by som, aby sa trochu viac ku mne tulil. doma je raz dobry, pekne sa hra, vela rozprava, taky maly sinter, ale potom z nicoho nic, ked sa pekne hrame, a niekto sa objavi v miestnosti, tak ho udrie, alebo hodi nieco o zem.ma take nevyspytatelne spravanie. stale musim byt s nim, davat na neho pozor, aby nikomu neublizil, nikoho nezbil. uz som z toho dost unavena. ostatne mamicky sa uz porozpravaju, kym sa ich deticky hraju a ja musim len striehnut, aby nikoho neudrel. a druha vec, ktora ma trapi je, ze sa vobec nevie zahrat sam. musim sa hrat stale s nim. ak mu poviem, hraj sa teraz trosku sam, mamka ide umyt riad, tak on okamzite prerusi hru a musi ist so mnou. ako ho mam naucit, aby bol trosku samostatnejsi?dakujem velmi pekne za rady.
Jeho prejavy v správaní, ktoré popisujete, môžu byť spojené so zmenou, ktorú prežíva a snaží sa s ňou vysporiadať. Píšte, že ste žili len v určitom obmedzenom okruhu vzťahov a teraz sa situácia zmenila a je okolo neho kopec ľudí. To môže byť pre také dieťa veľká zmena a môže v ňom vyvolávať veľa pocitov - úzkosť, strach, neistotu, pocity ohrozenia... Možno vôbec netuší, ako sa k tým všetkým ľuďom má správať, ako sa má zapojiť, ako sa má vymedziť a určiť si svoje hranice... A tak robí, čo vie. Navyše je v krajine, kde je iné všetko, než na čo bol doteraz zvyknutý - určite citlivo vníma všetky inakosti, odlišnosti, ktoré si vy možno ani neuvedomujete. A navyše tá škôlka, tie cudzie tety, deti... Môže byť z toho chudáčik pekne dopletený a zmätený.
Možno by potreboval trošku menej vzťahov, trochu spomaliť vo vzťahovej sfére, aby sa s tým mohol trochu zrovnať, aby mal dosť času na vzťahy, ako bol zvyknutý predtým - len s vami...
Čo sa týka samostatnosti, je vo veku, kedy vás potrebuje, najmä v tejto novej situácii na Slovensku. Potrebuje vás mať nablízku, byť možno v neustálom kontakte. Skúste ho zavolať, keď sa chystáte umývať riad alebo mu dať na výber, či sa bude ďalej hrať alebo ide s vami. Nech má na výber, nech sa necíti odstrkovaný, opúšťaný (aj keď len na čas, kým umyjete riad).
Dobry den moja dcerka chodi od decembra do skolky a teraz zacala kazde rano od strachu zvracat ja uz neviem co mam robit rozpravala som sa s ucitelkami a vraveli ze jej nic nespravili a ani Dcerka sa na ucitelky nestazuje ja uz neviem co mam robit ci sa mam obratit na psychologa prosim poradte dakujem
Ak máte možnosť, tak by ste mohli zvolniť - dávať ju do škôlky len na dopoludnie, aspoň na nejaký čas, kým sa trošku neupokojí a chodenie do škôlky prestane mať také sprievodné prejavy, aké má teraz.
No a ak by ste chceli vyhľadať psychológa, chybu rozhodne neurobíte.
Dobrý večer, mám 3 deti 5ročnú slečnu, 3ročného fešáka a 5 mesačného najmenšieho fešáka. Problém máme so slečnou, ktorá už chodí druhý rok do škôlky, podotýkam že veľmi rada. Dlhšiu dobu nechodila do škôlky kvôli chorobe, po vybratí antibiotík sme mali problémy s bolesťou bruška. Bolesti už zmizli, ale včera sme jej spomenuli návrat do škôlky, hneď nato sa začala sťažovať na bruško.Ja som doma s malým na materskej, zvažovala som, že nechce ísť do škôlky kvôli mne, ale to by sa už prejavilo skôr. Neviem či ide o nejaký druh žiarlivosti, alebo má nejaký problém v škôlke, neviem ako mám k tomu pristupovať, či ju mám do škôlky dávať,alebo nie. Ďakujem za radu.
No často je to o tom, že dieťa zistí, že doma je dobre, že je s milovanou maminkou atď. Možno by ste mohli vyskúšať najprv len na pol dňa a postupne, keď jej škôlka "zachutí", dať ju na celý deň (teda ak chodila na celý deň). Alebo môžete začať tým, že pôjdete so škôlkármi na vychádzku alebo ihrisko, počas dopoludnia a podľa dcérkinej reakcie budete postupovať ďalej.
Niekedy stačí, ak dieťa prekoná prvý raz a ide do škôlky aj napriek bolesti bruška a potom je už v pohode, lebo znovu objaví, aké je to v škôlke fajn a už to nerieši.
