otázka

Dobrý deň. mám 11 mesačného syna a mám taký problém, že nechce byť vôbec bezomňa. nemôžem odísť z miestnosti, brávam ho aj na wc, lebo keď ho nezoberiem plače.je až fialový. dokonca niekedy plače aj ked je s ním manžel. Vôbec sa nechce hrať s hračkami, len s vecami ktoré mu musím zakazovať. (nebezpečné predmety, alebo také čo môže zničiť.) a keď mu to nechceme dovoliť tak vzdoruje a zúri. Stale sa snažím hrať sa s ním s hračkami ale vôbec ho to nebaví. poradíte mi prosím, ako ho od seba trochu odpútať a ako sa s ním hrať.a či je to prirodzené. ďakujem za pomoc.

Dobry den,

pripada mi moja otazka smiesna ale moj 1 rocny syn ma od urciteho casu/2-3 tyzdne/panicky strach-strasne silno reve -ked sa blizime k uliciam kde pracuju bagre a traktory...Nikdy ked bol mladsi pri nich neplakal.Ine auta na ulici ako elektricka,autobus v nom nevzbudzuju plac.Musim este dodat ze to nesuvisi s hlukom.Tie auta mozu aj nehybne stat a ako nahle ich moj syn vidi strasne reve...Moze si dieta uz v tomto veku pamatat ulice alebo celkovo nieco pamatat???Zijeme v meste ,kde sa casto opravuju ulice-obcas sa im neda vyhnut...Dakujem

Vážená pani Mgr.Ing.r.Kašáková,
robím si veľmi veľké starosti,som dosť úskostlivá mamička,ale pri tom ako a čo tomu predchádzalo,zrejme aj pochopiteľné.Moja prvorodená vytúžená dcárka sa mi narodile za dosť dramatických okolností,narodila sa o minútu 12,ako sa hovorí,aby ste lepšie rozumeli,narodila sa mi v 30tt,čo znamená,2 a pol mesiaca skor,s tým že ešte poriadne neboli vyvznuté pľúcka,nervový centrálny systém,teda tie najdoležitejšie orgány.Strávila 2 mesiace v inkubátore,dnes má 7.mesiacov,ale korigovaný vek akokeby ešte len 5mes,a je veľmi veľmi veľmi nadmieru hyperaktívna,veľmi so sebou narába,rozmäta ručičkami,má prejavy agreie,čo sa prejavuje kopaním nožičkami,krikom,.Aj v noci sa zobúdza a kriči,ylostí sa,mám obavy,či to je normálne až v takej miere,viem ,bolo mi povedané,že tým že sa narodila skor bude hyperaktívna,ale neviem či táto miera ktorú ona prejavuje,je ozaj v poriadku.Je sledovaná pravidelne neurologom,zatiaľ sa tam neprejavuju v hlavicke,žiadne patologické zmeny alebo nálezy.Čo by som mohla robiť,aby som zmiernila jej nervoé napätie asústavu upokojila spon ako tak,nechcem aby moja dcerka bola dietatko a dospelak nervák!!!Velmi by som sa trapila,ba co viac hlavne ona!!!Cele tehotenstvo,som mala stresy,to musim poznamenat,a ja samam som dost hyperaktivny a nervozny clovcek,aj moja mamička.Je to teda dedicne?Ak aj ano,viete mi pmoct,ako to ymiernit?Srdecna vdaka za veasu radu,prosim napiste mi na moju maliovú adresu,prosím : chrustonuf@inmail.sk

dobrý deň,
prosila by som o radu, ako 2,5ročnú dcéru odnaučiť ťahať si pupček. robí to napr.keď zaspáva, alebo keď jej treba kakať, myslím, že ventiluje nejaký pretlak, diskomfort. príde mi to ako zlozvyk, obhryzanie nechtov a pod. ďakujem Vám,

Dobry den,

chcem sa Vas opytat na problem - dcerka bude mat o 2 mesiace 3 roky. V maji tohto roku sa nam narodila druha dcerka a kedze som mala rizikove tehotenstvo musela som dat dcerku zhruba na mesiac do skolky to mala vtedy 2 roky a 3 mesiace, prvy tyzden to bolo super potom to bolo tazke kym ju tam manzel odviedol ale v skolke uz potom bola cely cas zlata nebol ziaden problem dokonca bola v stadiu oducania od plienok a uz aj na obed jej plienku nedavali a nepocikala sa.

Odkedy sa narodila druha dcerka 22. maj tak sme ju do skolky az do oktobra nedavali no kedze aj napriek tomu ze som doma s nou denne robila rozne cinnosti bud kreslenie, citanie, lepenie, malovanie...... tak som mala pocit ze uz potrebuje viac tak sme ju zacali davat do skolky tu bol opat problem rano kym ju tam manzel odviedol ale asi len prvy tyzden a potom to prestalo rano uz je vsetko ok pekne ide rozluci sa v skolke je zlata.... no ale odkedy teraz chodi do skolky ohryzava si nechty, najprv to doma vobec nerobila a zistila som to az ked som jej sla strihat nechty ale teraz ju to uz vidim robit aj doma...
1. prva otazka neviem ako mam na to reagovat?
2. ako zistit co za tym je preco to robi? uz som bola sa pytat aj v skolke ci sa hra s detmi,ci sa nebije.... ale tam ma uistili ze je zlata a nie je ziaden problem...
3. no a posledna otazka sa tyka ci je normalne ze sa zacala viackrat cez den pocikavat, ona sa teda nepocika celkom ale jednoducho takmer nikdy nestihne sama ist cikat... vzdy si minimalne cvrkne alebo aj trochu viac no nestihne to uteka jednoducho az ked uz jej fakt velmi treba.... s kakanim ale ziaden problem nie je to je v pohode... niekedy ju musim cez den aj 8 krat prezliect a to hlavne doma.... v skolke sa vacsinou len ked raz pocika a to rano po prichode potom uz nie.......

dakujem za odpovede

Dobrý deň p. psychologička. Potrebovala by som sa s Vami poradiť, resp. poznať Váš odborný názor. Dcérka má v novembri 3 roky, od septembra nastúpila do škôlky. Prvé dni boli ukážkové, postupne však začali problémy. Dcéra sa začala pocikávať počas obedného spánku (doma sme boli 3 mesiace bez plienok pred nástupom do škôlky) deň čo deň, museli jej nasadiť plienky, je to zrejme jej reakcia na stres z nástupu do škôlky. Vyslovene mi ráno povie, že v škôlke sa zase pociká. Ráno plače, že nechce ísť do škôlky, nech nejdem do roboty, ... v noci sa budí, prvá otázka ráno keď vstane je, či ideme do škôlky. Ak poviem, že áno, tak začne plakať. Stále sa ma pýta, či po ňu prídem, kedy prídem, či prídem skôr z práce, ... Rozprávala som sa s učiteľkami, ktoré síce priznávajú, že má ráno problém, že plače, ale postupne v priebehu dňa sa upokojí a nie sú s ňou žiadne problémy, že nedošlo k žiadnemu incidentu, ktorý by ju rozrušil. Aj s dcérkou sa o škôlke veľa rozprávam, pýtam sa na kamarátky, učiteľky a nemám pocit, že by tam bol nejaký nevypovedaný problém. Veľmi ma to mrzí, pred nástupom do škôlky som sa snažila dcéru pripravovať, veľa sme sa spolu o nej rozprávali, chodili sme medzi deti, tešila sa tam. Dcéra je živé dieťa, neustále si vyžadujúce pozornosť. Na druhej strane je ale veľmi na mňa citovo naviazaná, nakoľko manžel pracuje mimo bydliska a chodí domov len na víkendy, blízku rodinu v okolí nemám. Teraz je to ale ešte horšie, celkovo sa mi zdá apatická, bez záujmu, kde sa pohnem, je za mnou, ako keby sa bála, že odídem a nechám ju samu. V januári čakáme ďalšie bábätko, tak som už rozmýšľala aj o tom, že by som si ju nechala doma, ak by jej to malo pomôcť, i keď na druhej strane mám obavy, či by som to sama s oboma deťmi zvládla.