Adaptačné problémy v škôlke

Dobrý deň p. psychologička. Potrebovala by som sa s Vami poradiť, resp. poznať Váš odborný názor. Dcérka má v novembri 3 roky, od septembra nastúpila do škôlky. Prvé dni boli ukážkové, postupne však začali problémy. Dcéra sa začala pocikávať počas obedného spánku (doma sme boli 3 mesiace bez plienok pred nástupom do škôlky) deň čo deň, museli jej nasadiť plienky, je to zrejme jej reakcia na stres z nástupu do škôlky. Vyslovene mi ráno povie, že v škôlke sa zase pociká. Ráno plače, že nechce ísť do škôlky, nech nejdem do roboty, ... v noci sa budí, prvá otázka ráno keď vstane je, či ideme do škôlky. Ak poviem, že áno, tak začne plakať. Stále sa ma pýta, či po ňu prídem, kedy prídem, či prídem skôr z práce, ... Rozprávala som sa s učiteľkami, ktoré síce priznávajú, že má ráno problém, že plače, ale postupne v priebehu dňa sa upokojí a nie sú s ňou žiadne problémy, že nedošlo k žiadnemu incidentu, ktorý by ju rozrušil. Aj s dcérkou sa o škôlke veľa rozprávam, pýtam sa na kamarátky, učiteľky a nemám pocit, že by tam bol nejaký nevypovedaný problém. Veľmi ma to mrzí, pred nástupom do škôlky som sa snažila dcéru pripravovať, veľa sme sa spolu o nej rozprávali, chodili sme medzi deti, tešila sa tam. Dcéra je živé dieťa, neustále si vyžadujúce pozornosť. Na druhej strane je ale veľmi na mňa citovo naviazaná, nakoľko manžel pracuje mimo bydliska a chodí domov len na víkendy, blízku rodinu v okolí nemám. Teraz je to ale ešte horšie, celkovo sa mi zdá apatická, bez záujmu, kde sa pohnem, je za mnou, ako keby sa bála, že odídem a nechám ju samu. V januári čakáme ďalšie bábätko, tak som už rozmýšľala aj o tom, že by som si ju nechala doma, ak by jej to malo pomôcť, i keď na druhej strane mám obavy, či by som to sama s oboma deťmi zvládla.