škôlka

Dobrý deň, viem, že na tému škôlka tu už padlo veľa otázok,ale predsa jednu položím.
Moja dcéra nemala ešte tri roky, keď nastúpila do škôlky, veľmi sme sa báli ako to bude zvládať, keďže je na mňa dosť naviazaná a s cudzími ľuďmi a deťmi mala vždy problém,ale na naše prekvapenie, nechcela chodiť ani domov, ráno mi dala pusu a utekala Bibka. Počkali sme na ňu a bolo dobre. Bála som sa, že sa na ňu príliš naviazala,ale aj to prešlo a našla si aj iné kamarátky.
No po 2 mesiacoch, čo si myslím, že je dosť dlhá doba, sa jej správanie výrazne zmenilo. Začala ráno hystericky plakávať, v noci sa budí, nechce tam spávať, plače aj cez deň. Veľakrát som sa jej pýtala, či jej niekto ublížil,alebo či sa niečo nestalo, ale vždy odpovie len, že sa jej tam nepáči. Skúšala som niečo zistiť aj pomocou rozprávania sa s plyšákmi, ale hneď zmenila tému.
Pri témé škôlka je hneď plačlivá, padajú slzy ako hrachy, vidím na nej, že to nehrá.
Zmena nastala aj v správaní doma, za každú hlúposť plače, keď nie je podľa nej, je zle, háda sa so mnou a má svoju pravdu. Predtým bola veľmi rozumná a stačilo jej to vysvetliť.
Neviem, ako mám reagovať. Či ju mám nechať nejaký čas doma, nepomohlo ani,že ostala len na 4 hodiny a spala doma. Je z nej úplne iné dieťa. Mávala afektívne záchvaty, tie sa teraz opäť vrátili, preto ju nemôžem len tak strčiť do triedy a odísť, lebo sa bojím, že odpadne a ublíži si( to sa nám stalo, rozbila si vtedy ústa, hojilo sa jej to pol roka, bolo to práve pri zápise do škôlky, keď ma videla odchádzať, hoci bola s ocinom)
Dnes ráno som ju počula plakať až von na ulicu, keď som išla okolo škôlky. Ja si z detstva veľa nepamätám, ale pamätám si pocity a ten, keď som sa cítila opustená v škôlke mám stále ako živý, preto som ju chcela okamžite vziať domov, ale neviem, či jej tým len neukážem, že čím viac bude plakať, tým rýchlejšie dostane čo chce.
Keď si ju túlim a mojkám je to ešte horšie, nechce sa odomňa odtrhnúť. Ale kričať na ňu? Veď ona má strach. Už mám z toho žalúdok na vode aj ja.
Ďakujem za odpoveď, naozaj neviem ako ďalej,pri predstave, že to bude trvať ešte mesiace mi je zle.

Dobrý deň,
chcela by som sa spýtať ohľadom mojej 3 ročnej dcéry. Posledné 2 mesiace sa dosť zmenila v správaní. Začala byť pri deťoch panovačná, odúvavá, nepáči sa jej keď nejdú podľa nej. Dotiaľ bývala veľmi priateľská a milá... nechápem tú zmenu. Tá zmena prichádzala postupne ale teraz je občas až neznesiteľná vo vzťahu k iným deťom. Aktívne udržiava vzťah so 4 deťmi, s ktorými sa dokáže vcelku pekne hrať - kým ju zas nechytí tá jej nálada, kedy zostane neznesiteľná. Ako náhle však prídeme medzi iné deti, tak sa s nimi nechce hrať, stojí bokom, len ich pozoruje. Keď ju posielam aby sa hrala s tými deťmi nejde... len sedí pri mne. Od septembra má ísť do škôlky, dosť sa toho obávam aká bude tam. Z jej kamošov, s ktorými sa aktívne stretáva s ňou v triede nebude nikto lebo oni už idú do veľkej. Kamarátky mi hovoria, že bude mať zrejme problémy so začlenením keď sa nechce ani na ihrisku hrať s druhými deťmi (a zrovna tie majú byť s ňou v triede). Začneme na ihrisko chodiť častejšie dúfajúc, že si na tie deti zvykne. Ona je od malička naučená len na tých svojich kamošov, kedže tu nebolo nejak príležitostí hrať sa s inými deťmi. O rok sa máme sťahovať do inej dediny takže tam bude potom zas zmena škôlky, toho sa tiež obávam ale utešujem sa, že ak by si zvykla na deti v tejto škôlke už ľahšie nadviaže vzťahy v druhej škôlke. Som z jej správania smutná a neviem už ako ju usmerniť. Stále jej opakujem, že nemôže byť zlá k iným deťom. Nebije ich - nikdy nikoho neudrela ale býva teda nepríjemná občas (i keď v poslednej dobe dosť často). Vzťah so mnou aj s manželom aj s babičkou má výborný. Neviem prečo je taká... Poradili by ste ako uľahčiť jej začleňovanie medzi iné deti a ako eliminovať jej nepríjemné správanie voči jej kamarátom? To nepríjemné správanie spočíva najmä v tom, že ke´d ju chytí tá nálada nechce nič požičať, odúva sa, nechce sa s nimi rozprávať...
Vopred ďakujem za odpoveď

Dobry den,
dcerka bude mat v auguste 3 roky a v septembri nastupi do skolky. Mam obavy, ako to zvladne. Nema rada kontakt s cudzimi ludmi a detmi. O skolke jej vela rozpravame, vzdy pozitivne. Teraz sa tesi, no aka bude realita? Byvame pri malom meste, kde MC funguje iba ces sk. rok. No nechodime tam.
Byvame na dedine, kde na detske ihrisko vela deti nechodi. Pod panelakom u starkych su deti uz zohrate. Nema rada, ak sa k nej deti prilis hrnu a chcu sa s nou silou mocou hrat. Hra sa len, ked chce ona sama. Radsej sa na ne pozera. Ak sa medzi nimi hra, musi tam byt nablizku niekto, u koho citi istotu.
Co robit a ako jej pomoct.

dobry den. mam chlapceka 25 mesacneho, ktory je velmi zivy a velmi aktivny. nedavno som sa vratila zo zahranicia na Slovensko. byvam u rodicov , v malej dedinke, kde uz skoro nikoho nepoznam, nie je tu ani v okoli materske centrum, ani detske ihrisko,tak som synceka zapisala do skolky. Aby bol trosku s detmi. sameho ho nechavam, len 1hod a potom idem po neho.v zahranici bol trochu s detmi, ale vacsinou len so mnou a s manzelom. teraz ma okolo seba plno ludi-babky, dedkov, susedia, deticky v skolke. neviem, ci je toho na neho privela, ale je velmi agresivny. staci, ze nejake dieta na neho v skolke pozrie, tak ho udrie, zo vsetkym bucha, hracky hadze o zem. ak sa mu nevyhovie, tak krici a najnovsie, ked pridem po neho do skolky, tak ku mne vobec nechce ist. len sa usmeje, povie ze mamicka prisla a namiesto toho, aby sa ku mne rozbehol ,tak rozhadzuje vsetko co ma po ruke a krici. ked sa ho snazim zobrat na ruky, tak sa hadze tak, ze ho musim pustit. chcela by som, aby sa trochu viac ku mne tulil. doma je raz dobry, pekne sa hra, vela rozprava, taky maly sinter, ale potom z nicoho nic, ked sa pekne hrame, a niekto sa objavi v miestnosti, tak ho udrie, alebo hodi nieco o zem.ma take nevyspytatelne spravanie. stale musim byt s nim, davat na neho pozor, aby nikomu neublizil, nikoho nezbil. uz som z toho dost unavena. ostatne mamicky sa uz porozpravaju, kym sa ich deticky hraju a ja musim len striehnut, aby nikoho neudrel. a druha vec, ktora ma trapi je, ze sa vobec nevie zahrat sam. musim sa hrat stale s nim. ak mu poviem, hraj sa teraz trosku sam, mamka ide umyt riad, tak on okamzite prerusi hru a musi ist so mnou. ako ho mam naucit, aby bol trosku samostatnejsi?dakujem velmi pekne za rady.

Dobry den moja dcerka chodi od decembra do skolky a teraz zacala kazde rano od strachu zvracat ja uz neviem co mam robit rozpravala som sa s ucitelkami a vraveli ze jej nic nespravili a ani Dcerka sa na ucitelky nestazuje ja uz neviem co mam robit ci sa mam obratit na psychologa prosim poradte dakujem

Dobrý večer, mám 3 deti 5ročnú slečnu, 3ročného fešáka a 5 mesačného najmenšieho fešáka. Problém máme so slečnou, ktorá už chodí druhý rok do škôlky, podotýkam že veľmi rada. Dlhšiu dobu nechodila do škôlky kvôli chorobe, po vybratí antibiotík sme mali problémy s bolesťou bruška. Bolesti už zmizli, ale včera sme jej spomenuli návrat do škôlky, hneď nato sa začala sťažovať na bruško.Ja som doma s malým na materskej, zvažovala som, že nechce ísť do škôlky kvôli mne, ale to by sa už prejavilo skôr. Neviem či ide o nejaký druh žiarlivosti, alebo má nejaký problém v škôlke, neviem ako mám k tomu pristupovať, či ju mám do škôlky dávať,alebo nie. Ďakujem za radu.