škola

Dobrý deň.
Syn mi začal chodiť do 5 ročníka. Starší žiaci tým pádom nováčikov 5-takov zavierajú na WC. Ked idu chalani na Wc kážu im aby išli do kabínky a tam im držia dvere. Riaditelka už tento problém riešila, ale aj tak ich stále chalani strašia. Syn sa preto bojí chodiť na WC i do školy.Vravela som mu aby chdili 2 na WC, ale vždy to nejde. Je citlivejšej povahy. V máji mu zomrel starý otec a tak ho to zobralo, že 2 dni nebol ani v škole. Aj teraz príde domov a vidím na nom jak sa premáha, ničím sa nevie zabaviť stále myslí na školu, bojí sa.Vraveli sme mu, že sa nesmie dať, nech sa im vzoprie.Môže ten strach prejsť časom, alebo máme vyhladať odbornu pomoc, bojim sa aby sa nezosypal. Ďakujem

Dobrý deň.
Môj syn cide v sptembri do ľ. triedy, má sedem rokov. Pred prázdninami sa veľmi tešil na voľno. snažíme sa mu organizovať čas táborom aj denným táborom, chvíľu je u babky a tety a pod. Jeho nálada sa však rapídne zhoršila. Začalo to tým, že sa nikdy netešil, keď sa vrátil domov. Začal byť podráždený a často sa mu z minúty na minútu zmení nálada. Je zúrivý, plače a nevie mi povedať prečo. Som nešťastná, lebo ma to trápi. hovorí mi, že je nešťastný a že nechce žiť !!! Dôvod neviem nájsť, má mladšieho brata, tan nikdy podobne nereaguje, nesťažuje sa na nikoho vo svojom okolí. čo je príčinou tohoto stavu? Môže to byť tým, že mu chýba škola ? Cez školský rok bol celkom iný. nechcela by som podceniť, ak je nejaký vážnejší dôvod na takéto správanie? Ako mám zistiť príčinu, kedy mám vyhľadať odbornú pomoc ? Neublíži si ?

Ak dovolíte, poprosila by som o Váš názor.
Mám skoro 5.ročnú dcérku. Do 4.roku života z nej bolo milé spolupracujúce dievčatko. Posledné mesiace ju však "nespoznávam". Je vzdorovitá, robí naschvály, úmyselne robí zle malému bratovi, keď jej niečo vyčítam zamračí sa na mňa, vyplazuje jazyk. Je problematické sa s ňou na niečom dohodnúť. Neúspech v hocičom ju dokáže až zúrivo nahnevať, miestami rozplakať. Len ťažko sa koncentruje na drobné úlohy v zošitoch pre deti. Na druhej strane je však nepochopiteľne bojazlivá v domácom prostredí - bojí sa ísť sama večer na záchod, nerada spí sama vo svojej izbičke. Tvrdí, že má pocit, že by k nej niekto mohol v noci prísť alebo sa od dverí na ňu pozerať. Tiež odmieta moje prejavy náklonnosti - keď sa ju snažím objať a udržať v objatí, tak mi povie, aby som ju nechala, lebo ju tlačím. Najviac sa ma však dotklo to, keď "utekala" sa hrať a spávať k babke, vraj z dôvodu, že je tam lepšie a že si tam viac oddýchne. Babka bývala v byte vzdialenom od nás autom cca 10minút. Byt je nezariadený,vačšinou len holé steny, dcérka tam nemá k dispozícii žiadne hračky. Babka tam býva prechodne a dcérka to vždy "využije". Mám z toho zlý pocit. Moje vnútro mi hovorí, ako keby jej niečo u nás doma vadilo. Môj vzťah s partnerom nie je ideálny. Naše hádky dcérka citlivo vníma. Ani jej vzťah s otcom (mojim partnerom) nie je ideálny. Náš tatino je pracovne vyťažený a nemá na deti čas. Alebo si ho len nechce urobiť (môj názor).
Poprosila by som o Váš pohľad na vec. Ja vnímam dcérku akoby vnútorne nevyrovnanú. Mám pocit, že svojím správaním niečo maskuje. Alebo sú to všetko len prejavy vzdoru, ktoré je typické pre predškolákov? Ďakujem za radu!!!

Dobrý večer.
Potrebovali by sme poradiť, máme 6-ročného syna, predškoláka, ktorý začal intenzívne mrkať asi tak pred 2-3 týždňami. Najskôr sme hľadali príčinu mrkania v pozeraní televízie a sme sa ho stále pýtali, prečo mrká, či ho bolia očká ... No mne napadlo, že príčina je psychická, lebo sme naňho aj s manželom boli dosť prísny, vyžadovali sme od neho veľa vecí a veľa vecí sme riešili krikom. Potrebovali by sme od Vás radu, či si to mrkanie máme všímať, či ho máme nato stále upozorňovať, či to prejde samo ... Syn je dosť citlivý a keďže máme malú 10 mes. dcérku, má pocit, že ho menej ľúbime ...
Prosím, poraďte nám, nechcem ho vláčiť po lekároch, aby som mu nejako ešte viacej neublížila.
Za odpoveď veľmi pekne ďakujeme.
Ingrid Hercegová

dobry den pani doktorka.mam 5 rocneho syna,ktory je velmi zive dieta,uz nevieme co snim mame doma robit,pri nicom neobsedi nic ho nebavi,on sa sa sam nevie vobec zabavit,ked ho chceme nieco nove naucit vobec sa nevie sustredit,a nie si este zapamatat,aj ked mu len nieco rozpravam tak mame doma pocit ze on nas vobec nepocuva,a uz ked nas nahodou pocuva tak povie ze nevie co od neho chceme.uz treti rok chodi do skolky,ked pride domov a opytam sa co robili tak skoro vzdy povie ze nevie ze uz si nepamata.on nevie kde si co odlozi a tak podobne.tymto vas chcem poprosit o vas nazor ,ci by to mohla byt hyperaktivita a ak ano,ako dalej postupovat.este jedna otazocka,moze mat vplyv na hyperaktivitu diatata,silna novorodenecka zltacka a lieky uzivane pocas tehotenstva,samozrejme pod dohladom lekara.dakujem za odpoved

Dobry den, mam 4,5 rocnu dceru a velmi sa hambi a ma strach a zhovarat sa dospelymi a niekedy aj detmi. Nepozdravi nikoho, neodpovie, len stoji ako "partizan". Tento stav sa neprejavuje len u cudzich ludi ale aj v rodine, ked sa babka alebo dedko nieco opytaju, neodpovie, nepozdravi ich. Jej odpoved, ktoru povie iba mne je: "moj jazycek nechcel hovorit, ale to bol moj ja zyk a nie ja". Ked sa s nou o tom rozpravam, tak to pochopi, ze to nie je pekne, ze komunikovat s ludmi co pozname sa patri. Ale ked pride k danej udalosti, tak scena sa opakuje, ci nepovie len sa hambi, nepohne sa z miesta. Podla vsetkeho ma strach z pozornosti.
Neviem ci som nieco zanedba pri vychove, ale neviem ako dalej, buduci rok bude predskolacka a potom skola. Moja dcera je dost tvrdohlava a ked sa zatne tak trva hodnu chvilu kym zas zacne so mnou rozpravat.
Prosim poradte mi ako jej vysvetlit, ze ludi sa nemusi bat a ze pozornost nie je nieco zle.
Dakujem