plač za všetko

Dobrý deň pani doktorka, mám dvoch chlapcov, su velmi hyperaktivny , ale na to si už zvykla celá rodina. Máme však jeden veľký problém sú veľm plačlivý. Starší ani tak nieje ako mladší, mladší plače za všetko ( nievie rozprávať chodíme s ním k logopedičke bude mať tri roky) ale zakaždým keď si niečo pýta tak začne plakať nieco sa mu nepáči plače, niekedy ma z toho plaču bolí hlava, poradte mi ako ho mám od toho odnaučiť, ked som sa radila so svokrou tak mi povedala, že ho mám nechať vyplakať samozrejme ked to neni niaka vec ako papanie za ktoru place , vzdy ked vymysla mám si ho nevšímať. Ja väčšinou viem čo si prosí len chcem aby to pekne povedal a ked uz nechce povedať tak aspon ukázať prstom ale on len plače. ALebo keď chce cikať tak začne plakať, v septembri nastupuje do školky , ja mu vačšinou rozumiem , že chce cikať ale bojiím s , že učitelky v školke to nepochopia a pociká sa ako by som ho naučila niako inak sa pýtať cikať keby vydal aspon niaky zvuk ale on len spusti plač a hotovo. Niekedy ma z toho stáleho plaču boli hlava a som potom podráždená aj na nich. Do školky musí nastúpiť lebo nám to odporučila logopedička aby sa rozhovoril. A ná druhý syn je zas iná kapitola. Ten je veľmi rozumny krásne rozpráva už od 1 roka, je veľmi šikovný , už teraz má štyri roky stavia puzzle pre 8 roččných , zaujímajú ho knižky o vesmíre, každí den chce získavať nové informácie. Povedala by som že je na svoj vek rozumovo veľmi vyspelý. No ale je aj veľmi nedočkavý, ked si niečo zaumieny že chce tak to musí mať hneď v tú sekundu, nedá si vysvetliť že si na to musí počkať alebo si hračku musí zaslúžiť. myslím že sme zlyhali aj my ako rodičia vo výchove. On niečo chcel a ked to nedostal tak začal plakať a somzrejme to dostal. Ako by som mala na neho ísť aby som ho to odnačila. Prosím Vás pradte mi niake výchvone praktiky ktoré by mi pomohli. Dakujem za skorú odpoveď-

Dobrý deň, potrebovala by som poradiť so svojou dcérkou. Má 2 roky aj osem mesiacov, narodená v termíne, zdravé dieťa. Od malička to bolo uplakané mimino, potom to prešlo-cca v 6mesiaci. Potom bola veľmi poslušným dieťaťom, čiže málokedy počula od nás NIE. Nikdy sme nemali scény v obchodoch, nikdy nás nebila....ako to vidím u detí kamošiek. V podstate sme jej vždy všetko dovolili, lebo nikdy nechcela nič, čo by sme mali odmietnuť. A ak to náhodou hraničilo s našimi predstavami, tak sme sa s Táničkou dohodli. No teraz začíname mať s ňou problémy. Plače za všetko - už ráno vstane s plačom, že chce čajík - veľa krát sme jej vraveli, že netreba plakať a dá sa to povedať pekne. Aj som jej ho na ráno nachystala na stôl, nech si vezme, ale ona aj tak prišla s plačom, že ho chce zohriať. Plače pri hre, keď to nie je podľa jej predstáv, plače, keď v chladničke nemáme to, čo si ona práve vymyslí.....Nepomáha vysvetľovanie. Vysvetľujeme dookola. Už sme ju začali posielať do izby, keď sa rozplače za nejakú hlúposť - no nepomáha. Dnes večer plakala, lebo jej tatino nedal na ruku toľko tekutého mydla, ako si ona predstavovala...alebo chcela piť s fľaše a nie z pohára, do ktorého som jej napiala čaj ja. Je to naša chyba, že sme jej od malinka dovoľovali všetko, čo chcela, alebo je to len odbobie, ktoré musí prejsť? A najhoršie na tom je, že ja začínam byť na ňu zlá - neviem, či je to tým, že som za skoro tri roky nikde nebola (ale to si nemyslím, lebo som s ňou rada a nemám potrebu od nej odchádzať, všetko som sa naučila robiť s malou) alebo tým, že zrazu to nie je úplne poslušné dieťa ako doteraz. Vždy sme boli proti telesným trestom, no teraz mi už pár krát nervy kupli...a to ma mrzí najviac.
ďakujem za radu.