Strach z detí

Dobrý deň,
moja 2 a trištvrte ročná dcérka sa bojí detí. Začalo sa asi pred rokom, kedy je to vraj normálne. teraz napríklad ideme na ihrisko a ona ma drží za ruku a pozerá sa na deti a myslím, že čaká kedy odídu aby sa mohla v kľude vyjašiť. keď už ju prehovorím, že sa nemusí báť a kľudne sa môže hrať aj medzi detičkami, odhodlá a vzliezť na preliezku a na druhom schode zbadá, že sa blíži iné dieťa, tak rýchlo zlezie, alebo sa pritisne k zábradliu a snaží sa s ním splynúť. My, jej najbližší nie sme bojazliví, ani plachí a skôr ju povzbudzujeme v komunikácii ako strašíme. Trápi ma to hlavne preto, lebo ja sama som bola ako dieťa plachá a kým neprišiel niekto za mnou dokázala som dlhú dobu, ako sa hovorí, čakať v kúte. Čakala som tam zdanlivo kľudne, ale vnútri som kričala: aj ja sa chcem s vami jašiť!!! Dostala som sa z toho až oveľa neskôr, keď som si uvedomila, že iba ja to môžem zmeniť a dnes s tým nemám problémy. Rada by som svoje deti niečoho takého ušetrila, ak sa to dá.
Vopred ďakujem za odpoveď.

Dobry den, chcela by som sa na Vas obratit s prosbou o radu. Mam dcerku (2 roky a 3 mesiace) a velmi sa boji ostatnych deti. Ked sme napr. na detskom ihrisku a chce ist na smyklavku, tak sa odvazi len vtedy, ked tam nie je ziadne ine dieta. A ked napr. ide niekto za nou po schodoch, tak sa so strachom v ociach bud rychlo spusti alebo sa vrati rychlo naspat dole schodmi. Snazim sa s nou chodit do kolektivu, navstevujeme 2 kurzy, kde je niekolko deti a dospelych. Doma je dcerka v pohode, vysmiata, ukecana. Ked ideme von a niekto sa jej nieco opyta, je uplne ticho. Cudzie dieta ju nemoze chytit za ruku, lebo zacne bud mrnkat alebo plakat. Prekonali sme uz obdobie placu, ked sa jej prihovoril niekto cudzi. Teraz opat prezivame obdobie, ze bez mamy ani na krok, ani do vedlajsej izby. Som z toho smutna, lebo chcem, aby bola dcerka spolocenska, aby sa nicoho nebala, ale neviem, ako ju mam v tom podporit.
Neviem, ci je to obdobie vzdoru, ale cca 2 mesiace mava neutisitelne zachvaty placu. Niekedy raz do dna, inokedy viac krat alebo vobec. Zrazu si spomenie, ze nema pri sebe napr. oblubeneho plysaka a zacne strasne plakat. Nic nepomaha, objatie, nosenie, utisovanie, nic. Proste si sama musi povedat, ze prestane, nedokazem to zastavit. Mohlo by to byt obdobie vzdoru?
Vopred VDAKA.

Dobry vecer

Mam 2 dcerky /2roky+2mes, 10mes/ Ta starsia je viac utiahnuta a da sa povedat ze ma strach z deti ale nie vsetkych len tych sebavedomejsich a spolocenskych tych co radi chytaju ostatne deti a chcu ich mojkat... Jej sa to velmi nepaci a zacne pomrnkavat a plakat a aj ked jej zoberu hracku, taku naktorej jej zalezi ked je to ina hracka tak jej je to jedno. No chcela som sa Vas aj opytat na nazor, sme na prazdninach u babky a je tu aj jej bratranec 15,5mes/byvaju v spolocnej domacnosti, my tu chodime len raz do mesiaca/ ktory velmi ziarli a vydobuje si pozornost tym ze hadze hracky o zem. On ju tiez velmi rad obima a taha za vlasky, ukazuje na ocka no mojej slecne sa to nepaci a zacne mrncat a plakat. Neviem kde robim chybu? Je pravda ze slecna je viac citliva, to ma to od narodenia a mam to akceptovat? Prosim Vas pomozte nam.....

Dobry den pani doktorka KASAKOVA.
Mame 19 mesacneho chlapceka. Je to zlate, poslusne a vzdy smejuce sa dieta.Jediny problem mame s detickami ktorych sa velmi boji.Akonahle sa nejake dieta k nemu priblizi tak hned zacne silno plakat, chyti sa ma, ani sa na to dieta nepozrie a hned sa pyta na ruky.Snazim sa mu milo dohovorit ze mu dievcatko alebo chlapcek neublizi ze sa chce len s nim hrat, ze ho chce len pozdravit no nic nezabera a musim s nim odist lebo sa neda nijako utisit. Ked sme napr. v kostole vidi tam deticky , sleduje ich ale nesmu sa k nemu priblizit a hladkat ho lebo hned spusti plac. Dospelych sa neboji.Ako ho mam naucit ze sa deticiek nemusi bat. Od septembra by sme ho chceli dat do skolky ale obavam sa toho nastupu.
Dakujem za radu.