Psychologická a emočná poradňa

Psychologická a emočná poradňa
28 otázok

Na vaše otázky odpovedá Hrčková & Kundrát - Centrum emočného zdravia a edukácie.

Viac informácií o odborníkoch sa dozviete tu.

Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.

  • Je to vzdor, prosim?

    , Autor: Danka

    Dobry den prajem.
    Mam syna, ma 2r a 4m. Od narodenia bol nervoznejsie dieta, no donedavna bol celkovo velmi poslusny. Po dvoch rokoch sa objavil vzdor, ale nebolo nic strasne. Mal sem tam nejaky amok, ktory sme v pohode zvladli.
    No pred mesiacom to z jedneho dna na druhy zacalo byt dost narocne. Je nervozny doslova cely den. Staci maly naznak niecoho, co sa mu nepaci a je schopny kricat, buchat, pistat, plakat. Rano vstane vysmiaty a o 10 min na to uz place, pretoze mu napr spadne kocka z lega, potom zas, ze auticko ide inym smerom, potom zas, ze som mu na 1x nerozumela, co chcel.. a takto to ide cele dni uz mesiac a ja nevladzem. Ucime ho od malicka, aby bol dobry k ludom, zvieratkam, hrackam, ale tieto dni je v nom tolko nervov, ze ide nas psik okolo a on ho chce len tak buchnut, bez dovodu hadze s hrackami. Nic nove sa nestalo, stale sa mu venujeme, je sikovny, vela chodime von. Stale sa mu snazim vsetko pekne vysvetlit, ze takto sa to nema atd.. ak mu nieco neide, spytam sa, ci mu mam pomoct...
    Dnes mal napr amok, pretoze sme sa isli hrat a ukazal mi,ze si mam sadnut "tam". Samozrejme som si sadla zle. Popravde, neviem uz ako ma na toto reagovat a ci je to v poriadku.
    Hranice ma urcene, v dolezitych veciach nikdy nie je po jeho, aj keby neviem, co bolo. Doteraz to krasne fungovalo.
    Skusala som sa pozriet, ci sa mu netlacia posledne zubky, ale nic nevidim. Naozaj neviem, co robim zle :(
    Dakujem za Vas cas.
    D.

    Odpovedá: Hrčková & Kundrát

    Dobrý deň, pani Dana.
    Obdobie vzdoru je naozaj veľmi náročné pre rodiča, keď sa mu dieťa mení pred očami. Nech Vám slúži na vlastné upokojenie, že sa správanie dieťaťa naozaj len dočasne mení. A nielen to. Skúste ešte viac vo svojom nastavení. Byť dokonca hrdá na svojho veľkého chlapca, že sa zdravo vyvíja. V tom na oko vyzerajúcom sebeckom správaní je aj preňho veľa ťažkých vnútorných zmien, s ktorými sa nevie sám vysporiadať. Ako si len viete predstaviť seba nastaviť, a posunúť aj manželovi - netrestajte syna svojim hnevom - ukazovaním, že sa kričať, plakať, búchať... nemá, že je škaredý, keď je taký. Je dobré, že dávate hranice. Toto však nie je o hraniciach. Principiálne je to obdobie vzdoru, čiže sa učí narábať s hnevom. Hnev teda nemôžeme preobliecť za radosť. Tá príde až potom, keď jeho hnev prijmete. A dokonca s láskou. Je to tréning pre rodičov. Uznávam, náročný. Je to skúška, pri ktorej sa stretávate s modelom „ľúbiť bezpodmienečne“. Dieťa sa vám odmení tým, že týmto obdobím rýchlejšie prejde, respektíve nezostane v ňom zaseknuté. Skúste mu uznať – vidím, že sa hneváš, niekedy ho skúste práve v tejto chvíli objať, aký si zlatý, koľko máš v sebe sily, poď vyskúšame ju dať do...ponúknite mu kopanie do lopty, búchanie do veľkého vankúša, skákanie, dupanie, predstavte si, že tu máte pred sebou (vyberte nejakú imaginárnu negatívnu postavu/príšeru) a boxujete do nej vo vzduchu... robte to s ním. Môže to vyzerať smiešne, trápne pre dospelého. A možno sa spolu začnete po chvíli na tom smiať. A to je ono. Práve takto učíte dieťa, že hnev predsa nepotláčame, ale ventilujeme. Celé to má ešte hlbší význam. Prijímate dieťa také aké je, zostávate zdraví, a meníte aj prijatie seba samej, bez podmienok.
    Alena Hrčková