Dobrý deň, v apríli 2021 bude mat moja dcera 2 roky chcem sa opýtať na problém ( alebo problém len v mojej hlave). Keď s nou chodíme von a vidí nejaké detičky tak hneď k ním alebo za nimi uteká chce im dať ruku a nejako jej neviem vysvetliť že to nemôže robiť lebo nie každé dieťa sa chce s nou hrať. Samozrejme potom nastane plač a nechce sa ani pohnúť ďalej a keby som povedala že pod ideme domov tak to už ju vôbec nedostanem domov. A ďalšia vec je že keď vidí nejaké dieťa s nejakou vecou alebo hračkou tak si ju chce požičať a nechce alebo nedokáže pochopiť že to sa nerobí lebo nie každé dieťa je ochotne sa podeliť alebo vymeniť si hračku. A taktiež to konci plačom a dupkanim. Chcem sa opýtať či je to u deti normálne alebo je to chyba v nás v rodičoch a či sa s tym dá niečo robiť aby to prestalo. Za odpovede Vám vopred srdečne ďakujem.
Dobrý deň,
Vaša dcérka je úplne zdravá, sebaistá, odvážna v kontakte k druhým deťom. Určite ju neobmedzujte v kontaktovaní sa. Máte pravdu, stretáva sa aj s odmietaním. Vy ste tam práve na tieto chvíle, keď je smutná, nahnevaná z neúspešného kontaktu. Vtedy potrebuje Vašu podporu, nie výčitku, že to nemá robiť. Povedzte jej, čo sa práve v tej situácii stalo, pochváľte ju, že je skvelá, že sa chce kamarátiť. A áno, aj to, že práve toto dievčatko/chlapček to takto nechce ako ona. Ona sa s tým zmieri, plač je prirodzená reakcia na nevydarený pokus. Rodič nemá učiť dieťa predchádzať emóciám, ale má byť prítomný a nápomocný emócie vyplaviť a pofúkať. Vaša dcérka objavuje svet. Nebráňte jej zvedavosti, tešte sa s ňou. Užite si tento čas. Vývinové etapy sa tiež pomerne rýchlo striedajú, príde čas, keď sa vráti späť k vám, potom bude opäť smerovať k rovesníkom, kým vznikne rovnováha a sebaistota vo vnútri i vonku.
Alena Hrčková
Pre skvalitnenie poskytovaných služieb používame cookies. Ďalším pokračovaním prehliadania na portáli
súhlasíte s Pravidlami používania
portálu MAMA a Ja.
Prihlás sa na odber newsletter
Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám:
