Psychika

Dobrý deň.Som s partnerom už 13 rok z toho sme už pol roka manželia.Nikdy sme predtým spolu nebývali nakoľko svokra to nechcela dovoliť a ja som to za celé tie roky akceptovala.Teraz bývame u svokrovcov ,máme bývanie s vlastným vchodom na prízemí ich domu.Moja svokra má u nás práčku aj kľúč od nášho vchodu,lenže bola dohoda že ona nám nebude chodiť dole len keď bude chcieť oprať.Bolo by to celkom aj v poriadku až na to že koľko krát som prišla z práce na obed,dvere otvorené,samé chrobáky alebo mravce nám stále vlezú dnu,ani nevedela že som prišla,nezamyká za sebou,máme tam osobné veci,nehovorím o peniazoch atď... Stále sa mieša do niečoho,v poslednom čase keď bola doma že mala voľno a prišla som s manželom na obed,v kuse je pri nás,nemôžeme sa ani porozprávať.Večer keď sedíme už doma a pozeráme televízor,príde k nám dole bez zaklopania,sadne si a sedí pri nás...Keď mám na sušiaku opraté veci tak mi ich vynesie von a ani sa neopýta( polievala trávu a všetky veci nanovo musím oprať,sú od blata ofrkané ),raz keď som bola v práci a vrátila som sa,všetky veci nám oprala aj so servítkami vo vreckách,nežiadala som ju o to,stále nám niečo vyzdobuje či na vianoce alebo veľkú noc nám očačkala svojimi vecami okolie nášho vchodu,začínam sa tam cítiť zle,keď niečo urobím vonku napr.preloží mi to,kúpila som si obrus na vonkajšie sedenie pod sklo,povedala mi či jej zoženiem taký istý a keď nie tak nech si ja kúpim iný a ona by si ho zobrala lebo jej sa hodí taký do kuchyne proste čistá katastrofa,stále je niekto u nich,nemám kľud si odpočinúť z práce keď prídem,s manželom sa trošku začíname naťahovať,pretože som mu povedala že sa mi to nepáči,necítim sa ako doma ale ako na návšteve,že všetko čo urobím je nedobre,lebo to nieje asi podľa nej,narušuje nám to vzťah,som stále smutná,nevládzem ,som vždy akoby unavená bez energie.Popritom mám sama so sebou nejaké zdravotné problémy,nemám chuť ani silu na sex s manželom.Žiarli na mňa svokra ? Alebo prečo to vlastne robí ? Ja k nim hore nechodím pretože chcem mať kľud a ju asi toto štve tak príde stále k nám.A to som vám nerozpísala všetko.Každý deň mi strpčuje život,niekedy zaspávam a v tichosti plačem a ráno sa zobudím s tým istým pocitom.Čakáme za rozhodnutím z úradu,budeme sa budovať hneď vedľa nich aj keď ja som tam nechcela stavať ale kôli pozemku tam budeme.Manžel im nevie asi povedať že sa nám niečo nepáči.Potom si prídem ja tá hlúpa,čo kritizujem.Bojím sa že aj keď budeme mať vlastné bývanie tak aj tak nám nedá pokoj a že s manželom sa budeme hádať kôli nim.Zatiaľ dieťa nemáme ale aj toho sa bojím čo bude keď by som mala bábätko.Som už zúfalá.Rozmýšľam nad odbornou pomocou pretože už naozaj nevládzem ,viete mi aspoň trošku poradiť ? Ďakujem a prepáčte za dlhšie písanie