Viacpočetný potrat

Dobrý deň, Lucia.
Verím, že prechádzať stratou po vytúženom otehotnení je veľmi bolestivé, komplikované ako fyzicky, tak aj psychicky. Presne ako píšete, ste z toho vystresovaná. Vo výsledku všeobecne, sústredenie sa na niečo, čo nám nevychádza spôsobuje opakované zažívanie frustrácie, nervozitu, neistotu, hnev. Vzhľadom na tému, neprechádzate len zažívaním opakovaných nevydarených pokusov, ale v hĺbke prežívania môžete zažívať cyklicky opakujúcu sa traumatickú udalosť. Každé nové otehotnenie v tele môže spúšťať reakcie strachu o záchranu života. Ak ste ponorená v úsilí strážiť sa, merať sa, kontrolovať sa, aby sa Vám podarilo otehotnieť, vynosiť dieťatko, to celé v strese, strachu, kontrole (lebo inak to ani nejde v tom traumatickom kolotoči), nemôžete byť plne prítomná a uvoľnená v hre, v činnostiach v prítomnosti. Prvou pomocou je teda dobrovoľne sa jej nevystavovať. Sústrediť sa na to, čo v živote máte. Máte zdravého syna, naplno sa venujte jemu, on Vás potrebuje šťastnú, prítomnú, sústredenú na jeho svet. Plánujte výlety, život s rodinou takou ako máte. Nie takou ako by ste chceli mať. Dajte aj sebe informáciu, že keď zostanete len s jedným dieťatkom, ste úžasná mama, partnerka, ..., rozvíjajte svoj vnútorný potenciál. Keď budete spokojná s tým, čo máte, upokojíte sa Vy, systém rodiny tiež. A v takom prežívaní môže prirodzene prísť aj k otehotneniu a zdravému donoseniu. Ak sa Vám to nedarí (lebo samozrejme sa to ľahko povie, ťažšie robí), určite vyhľadajte odbornú pomoc na spracovanie týchto zažitých strát.
Alena Hrčková