Pri pôrode som mala publikum - prišli sa učiť medici
Dcérka ma vytrápila, syna som porodila na tri zatlačenia.
Moje prvé dieťa, dcérka Vivien, sa narodila v januári 2014. Mala som komplikácie v tehotenstve, takmer som potratila v 14-tom týždni. Placenta preavia. Nakoniec všetko dobre dopadlo.
Deň pred termínom som bola na kontrole u svojej gynekologičky, kde mi oznámila, že konečne sa to pohlo a som otvorená na 1 cm. Poslala ma na ctg a prietoky do nemocnice, kde pani doktorka skonštatovala, že do večera ste späť. Aj tak bolo a o pol piatej sme vyrazili do pôrodnice, keďže som mala kontrakcie každých 6 minút.
Ako som rodila 14 dní po termíne - BOLESŤ ma úplne ovládla
Pri otváraní ma bolel každý centimeter
To som ešte bola v predstave, že miliardy žien predo mnou porodili, niektoré aj na poli popri robote a teda to zvládnem ja. Zvládla som to, ale.... Sestrička pri ctg zázname zhodnotila, že to ešte potrvá, keďže som prvorodička. Ozajstné bolesti nastali okolo 22-tej hodine.
Dúfala som, že pri vyšetrení pani doktorka povie, že už to bude o chvíľu. No moje nádeje boli len nádejami. Otvorená na 2 cm. Do polnoci som sa prechádzala po chodbe dúfajúc, že sa to pohne. Aj sa pohlo... O jeden celý centimeter. Pichli mi niečo na spanie, keďže som mala kontrakcie každé 3 minúty, vraj aby som sa nevysilila a aby som vládla tlačiť vo finále. Nesmela som tri hodiny vstať z postele.
Po tretej v noci ma volali na vyšetrenie. Medzitým som viac-menej vôbec nespala. Sestrička bola pri mne skoro stále, keďže som bola len "oblbnutá", ale kontrakcie som vnímala.
Po vyšetrení sa pani doktorka vyjadrila, že som otvorená na 6 cm. Tešila som sa, že snáď to už pôjde rýchlo. Poslali ma do sprchy s tým, že najteplejšiu akú zvládnem a urýchli sa to. V sprche sa mi zrazu začala točiť hlava, zahmievalo sa mi. Neviem ako som vyšla na chodbu. Pamätám si len, že sa mi vzďalovala stena, ktorej som sa pridŕžala. Potom si pamätám, že ma niekto (sestrička) capkala po tvári, aby som sa prebrala. Odpadla som... Chvalabohu som spadla na chrbát.
Ošetrovateľ ma odviezol na posteli do vzdychárne. Tam ku mne prišla aj doktorka, napojili mi ctg, ktoré som mala do rána pre istotu. Ráno o pol siedmej mi praskla voda. Otvorená na 7 cm. Interval, ktorý som mala od štvrtej v noci dve minúty medzi kontrakciami, bol minulosťou. Bolesť už bola každú minútu. Primár sa vyjadril, že každú chvíľu to bude. O ôsmej ma vyšetroval už iný pán doktor a sľúbil mi, že do hodiny je slečna na svete.
Skutočný príbeh: Pôrod cisárskym rezom som brala ako prehru
Spôsobilá ísť rodiť na "mučiacej stoličke"
Privolali ku mne neurológa, vzhľadom na nočné polihovanie na chodbe. Všetko ok, spôsobilá ísť rodiť. Kontrakcie každú necelú minútu... Silné, bolestivé, sestrička ma prišla zobrať na pôrodný box. Nič sa nezmenilo, 7 cm. Už som nevládala dýchať.
Ctg záznam ukazoval len čiaru v hodnote 153. Neviem v akych jednotkách sa meria bolesť, ale odlomený prst a obarené chodidlo boleli oveľa menej. Posadili ma na nejakú pôrodnú stoličku, pripadala mi ako mučiace kreslo. Povracala som sa.
Pýtala som sa koľko je hodín. Že je pol desiatej. Tak som sa so spotenými vlasmi, so zvratkami na košeli a s neutíchajúcim smädom ruka v ruke s bolesťou pousmiala od zúfalstva, že už hodinu minimálne mala byť na svete... Stále vysoko... Skúste nasucho tlačiť. Skúšala som v podrepe, kde ma držali dve sestričky a ošetrovateľ. Zavolali aj publikum. Opýtali sa, či tam môžu byť medici.
Pri pôrode som mala divákov, bolo mi to jedno
Môžu, mne je všetko jedno a oni sa potrebujú učiť. O jedenástej, po kadejakých možných spôsoboch urýchlenia bambuľkinho príchodu na svet (tiekol mi oxytocín od pol jedenástej ), sa pani doktorka predsa len rozhodla, že treba zavolať internistu, že to bude cisársky rez. Pani internistka, celkom milá pani, len mi chcela merať tlak pri kontrakcii, ktorá na ctg mala hodnotu 198.
Tak som sa jej následne po jej pokuse ospravedlnila za neslušné výrazy, ktoré som použila a v rozmedzí 1 minúty (medzi kontrakciami) mi zmerala tlak. To už mi dávali kyslík cez masku. Tlak ok, ideme chystať cisársky. V tom som len povedala, že potrebujem na wc. Doktorka sa pozrela a vraví: tlačte tlačte tlačte!
Tak na 6 zatlačení bola bambuľka vonku aj keď po 3 tlačení mi sestričky ležali cez brucho a zapierali sa lakťami. Po otvorení očí som videla len dlhé husté čierne vlasy, chrbátik a riťku. Zobrali ju vedľa. Neplakala... Pýtala som sa prečo je ticho. V tom som začula veľký plač. Ja som plakala spolu s ňou.
Stefi a jej pôrod: Z nemocnice som odišla s placentou
Plakala som vyčerpaním a láskou
Ten pocit, keď po toľkej bolesti, námahe, sily úplne na konci a zrazu počujete plač toho stvorenia, o ktoré ste takmer prišli, ktoré kopalo a kopalo do rebier, ktoré v noci skákalo po mechúry a robilo si diskotéku. Neskutočný pocit...
Hormóny radosti sa uvoľnili, vybozkávala som aj tú nepríjemnú pôrodnú asistentku, medici tlieskali, dobehol doktor z chodby, že čo sa deje.
Vivien vážia 3750g a merala len 48 cm. Doktor "z chodby" usúdil, že ahaaa malá gulička, moja gulička mala a doteraz má husté tmavé vlásky a dlhé husté mihalnice. Už je z nej veľká sestra, aj keď som sa zaprisahala, že už nikdy viac.
K dcérke pribudol malý brat - na tri zatlačenia
Jej brat sa narodil o 5 a pol roka neskôr, v roku 2019. Prenášala som 5 dní. V pondelok som mala nastúpiť do nemocnice, čoho som sa bála, lebo som mala katastrofálne predstavy, ako ma nechajú ešte 10 dní bez povšimnutia. Že tam idem zbytočne, že chcem byť s Vivkou doma. Nedeľný večer som preplakala, manžel ma utešoval, že ešte aby sme do rána nemuseli ísť. O ôsmej ráno sa narodil Tomáš 3400g a 50 cm.
Bolesti boli, ale menej intenzívne ako pri Vivke a tie bolesti, ktoré som zažila od prasknutia vody pri Vivke, teda od pol siedmej do pol dvanástej, trvali pri Tomáškovi 10 minút. Na tri zatlačenia bol vonku.
Nevymenila by som ani jeden pôrod, aj keď prvý bol ťažký. Šili ma ešte hodinu po pôrode placenty, preto som bola dlhšie na sále, Vivka bola uplakané bábätko, mlieka som mala málo na jej apetít, tak isto s mliekom aj pri druhom. Ale sú to nezabudnuteľné chvíle, keď som si na svet priviedla najväčšie lásky v živote.
S pozdravom Peťa