Skutočný príbeh: Pôrod cisárskym rezom som brala ako prehru
Namiesto toho, aby som bojovala za seba a svoje dieťa, som sa tak sama stala predmetom boja lekárov.
„Myslela som, že to za mňa nejako vyriešia lekári. Že stačí, ak budem pozitívne myslieť a chodiť cvičiť, a ono to nejako dopadne...“ hovorí o svojom prvom tehotenstve Míla Kastner Martínková. Dopadlo. Cisárskym rezom.
Na cisársky rez som mala indikáciu
V podstate bol „cisársky“ v hre už dávno predtým. Vzhľadom na moju vrodenú genetickú predispozíciu som totiž bola počas celého tehotenstva pod dohľadom hematologičky, ktorá mi ako prvá odporučila sekciu. Bola som síce sklamaná, nejako som stále dúfala v prirodzený pôrod, ale brala som to ako fakt. Ak je to pre moje dieťa a pre mňa ten najbezpečnejší spôsob, nemala som dôvod to spochybňovať.
O to viac ma šokovalo, že to za mňa spravili v pôrodnici, kde pre zmenu na cisársky rez nevideli dôvod. Skončilo to tak, že doslova čo návšteva lekára, to iný názor. Každý týždeň som v rizikovej poradni dostávala iné odporúčanie. Nakoniec mi dokonca vynadali, prečo chcem rodiť sekciou, keď je to pre mňa také nebezpečné.
Prosila som ich teda, aby zavolali primárke hematológie a dohodli sa, no poslali za ňou mňa, aby som od nej sama zohnala písanú indikáciu k cisárskemu rezu. Tá to však odmietla.
Namiesto toho, aby som bojovala za seba a svoje dieťa, som sa tak sama stala predmetom boja lekárov. Bola som v koncoch. Stratená a vyľakaná. V pôrodnici sa preto na začiatku 39. týždňa rozhodli, že mi pôrod vyvolajú a nechajú ma rodiť normálne. Cítila som však paniku – veď na pôrod ešte nie som pripravená...!
Lindin príbeh: Pri prvom pôrode ma vysmiali a už NIKDY som rodiť nechcela
Syna som nevidela 9 hodín
Môj syn to zrejme cítil a dva dni pred plánovaným vyvolávaním pôrodu sa otočil hlavičkou hore. A tým nám nadobro „zaistil“ cisársky rez. Snažila som sa s tým vyrovnať a pripraviť na to nielen seba, ale i jeho. V duchu som sa s ním do poslednej chvíle rozprávala a dodávala odvahu jemu i sebe. Do pôrodnej sály som šla nervózna, ale zmierená. Všetko bude v poriadku... Nakoniec bolo, aj keď priebeh sekcie bol viac než komplikovaný, stratila som veľa krvi a dostávala som sa z nej len veľmi pomaly. Nehovoriac o tom, že som prišla o zážitok z narodenia syna a prvých hodín jeho života.
Bola som sklamaná, ubolená a vyčerpaná. A všetko som to brala ako svoju prehru.
Ležala som na JIS a moje dieťa ďaleko odo mňa. Tak to tam prosto fungovalo. Hoci sme s mamičkou na vedľajšej posteli dookola prosili sestry o deti, dookola sme dostávali odpoveď, že sestričky na neonatológii nemajú čas. Ten si našli až po deviatich hodinách.
Pocit menejcennosti, že som nerodila prirodzene, zmizol
Samozrejme, bola som šťastná mama nádherného syna, ale úprimne – až keď sme prišli domov a zavrela som dvere za nepeknou spomienkou na dni v pôrodnici plné nepochopenia a niekedy až teroru zo strany nemocničného personálu. Takto som to naozaj nechcela a boľavé na tom bolo, že sa to celkom nedalo hodiť za hlavu. Neviem, či to bolo matkami okolo, ktoré prežili ten moment úplne inak a naplňujúcejšie, alebo ich príbehmi v médiách, ale čím ďalej tým viac som bojovala s pocitom menejcennosti, dokonca až akejsi ženskej nedostatočnosti.
Nedokázala som niečo také prirodzené, niečo, čo je nám všetkým dané...
Keď som čakala ďalšieho syna, vedela som, že chcem rodiť normálne, že chcem svojho syna vidieť hneď, chcem byť hneď fit, skrátka, chcem to „dať“! Hľadala som teda všetky potrebné informácie, pýtala sa odborníkov. Vďaka Bohu, dostala som sa do starostlivosti dvojice lekárov, ktorí sa na rozdiel od prvého tehotenstva v názoroch zhodli a všetko smerovalo k prirodzenému pôvodu. Už to samo osebe bolo pre mňa veľmi upokojujúce.
Epiziotómii som sa nevyhla, ale som vďačná za prirodzený pôrod
Pôrodník mi otvorene povedal, že cisársky rez mi môže urobiť kedykoľvek, tak prečo to neskúsiť prirodzene?
A podarilo sa.
Po pôrode nášho najmladšieho pocit menejcennosti zmizol. Konečne.
Máte aj vy svoj príbeh, skúsenosť, postreh s ktorým by ste sa chceli podeliť? Napíšte nám: koscelnikova@orbisin.sk