Dve ženy, dva príbehy nevery: Bola som podvedená!
Už pri nadpise mrazí... Tie, ktoré sme vo fungujúcich vzťahoch, si to ani nevieme predstaviť. Tie, ktoré sme tým prešli, si vybavíme ten skľučujúci zlom v našich životoch. A tie, ktoré si tým nevedomky prechádzame, si možno povieme, že nám sa to stať nemôže. Žiaľ, môže.
Dva príbehy sú ukážkou toho, ako sa s neverou, zradou vzťahu, lásky, rodiny... a podvedením... dve mimoriadne úspešné a silné ženy vysporiadali. Ich výpovede sú zachytené v prvej osobe, aby odrážali presne tie emócie, s ktorými si prešli a o ktoré sa s nami v nasledujúcich riadkoch podelili.
NEVERA a život po nej: Podvádzal ma celých sedem rokov
Príbeh Nikoly: Ako ma dokázal vymeniť?
„Och, aká to bola láska. Okamžitá, milujúca, vášnivá, podporujúca, nežná a zdrvujúca zároveň... Všetko nabralo hneď rýchly spád – zrazu tu bol totiž niekto, kto ma miloval so všetkým. Zrazu som nebola príliš múdra, príliš úspešná, príliš vysoká, príliš... Cítila som sa v jeho očiach tá naj. Problémy, ktoré už na začiatku boli do očí bijúce, som nechcela vidieť a snažila som sa ich obhajovať – veď sa to vyrieši, veď to nejak vyskladáme. Jedno dieťa, druhé dieťa a potom „chcem odísť“. Slová, ktoré vo mne rezonujú dodnes.
Poznala som ju. Pri pohľade na ňu s vedomím, že ona je tá, za ktorú ma vymenil, som sa usmiala, keďže reálne – kým ja som už počas školy absolvovala zahraničné stáže a podávala si na rokovaniach ruky s významnými štátnikmi a moje zamestnania boli vždy vyznamenaním v životopise, ona bola, je a v mojich očiach bude vždy ´nikto´. Ako ma dokázal vymeniť? Jednoducho – môj pocit zlyhania je neoprávnený, pretože on len ukázal svoju úroveň. Plne si uvedomujem, že vo veciach lásky sú tieto záležitosti druhoradé – ale áno, tento aspekt mi pomohol urobiť v sebe rozhodnutie, ako ísť ďalej.
Rozhodla som sa. Raz a navždy. Je koniec. Človek, ktorý podvedie, si je veľmi dobre vedomý, čo robí, a preto druhá šanca v mojom prípade nepripadala do úvahy. Každý má príčetný úsudok a ak by to nechcel urobiť, nepodviedol by mňa, náš vzťah, našu lásku, naše deti, našu rodinu, náš svet. Rozhodol sa vedome, opakovane a s plným vedomím, čo koná. Ak by to nechcel, nič z toho by nespravil.
Brala som to tak, že z jeho strany sa city ku mne zmenili. Neľúbi ma. Prečo by som teda ja mala prosiť a žobrať o niekoho lásku? Poznám svoju hodnotu a zaslúžim si viac, ako orodovať o niekoho pozornosť, milé slovo, pohladenie, intimitu, pekné gesto či jeho srdce.
Snažím sa neobviňovať. Snažila som sa a dala do toho viac ako všetko. Nič z toho neberiem ako obetu. Všetko, čo som robila, bolo z čistej lásky. Pre nás, našu rodinu. Ak prišiel problém, vždy som ho bola ochotná riešiť. A to, že sa naša rodina rozpadla, nebolo mojím rozhodnutím. On sa rozhodol – tým, že nehľadal riešenie doma, u svojej manželky a so svojou manželkou, ktorá pri ňom stála v dobrom i zlom, šťastí i nešťastí, v zdraví i chorobe, v bohatstve i chudobe... Rozhodol sa. Bolí to, jasné, že to bolí. Ale prebolí to.
A či mám potrebu pomstiť sa tej druhej? Nikdy to nebol jej problém, že muž, ktorého odháňa od rodiny, má záväzky. Veď o tom ani nemusela vedieť. Ide a vždy tu šlo o neho. A nech to znie akokoľvek zle, muž si má byť vedomý, čo ho čaká doma... Že to nie je len byt, ale domov. Že to nie je len žena, ktorá sa celé dni stará o všetko a možno jej niekedy rupnú nervy, ale je to jeho životná partnerka, matka jeho detí, ktorá ten domov, rodinu, pocit zahriatia na srdci pri spoločných večeriach vytvárala a starala sa o šťastie všetkých. Málo? Ok. Beriem na vedomie.
Nehanbím sa za to, že ma môj muž podviedol. Lebo to nie je moja hanba. Rozhodol sa, zariadila som sa. Na narodeniny si našiel na chladničke rozvodové papiere. Či mu to začalo dochádzať? Ja do jeho hlavy nevidím. A ani som nevidela... Podľa mňa áno, dochádza a možno by teraz veľa vecí chcel zmeniť. Ale už je neskoro. Pre mňa je táto kapitola uzavretá. Nehľadám nikoho. Mám svoje deti a potrebujem sa o nich postarať. Nemám čas riešiť veci okolo. Potrebujem, aby sme zostali tými najlepšími rodičmi a aby našim deťom, aj keď už v rozvedenom vzťahu, nikdy nič nechýbalo. Potrebujem chodiť do práce, potrebujem platiť účty, potrebujem, aby som s deťmi ďalej fungovala.
Rozprávame sa, sme k sebe korektní, sme naďalej dobrými rodičmi. Komunikujeme, ale moje srdce sa uzavrelo. Jedna kapitola veľkej, čistej a úprimnej lásky je preč. Čo ma čaká? Neviem. Ale budem sa snažiť zo všetkých síl, aby som s deťmi dokázala ísť ďalej. Aby sme to všetci zvládli a aby boli na mňa raz moje deti hrdé, ako to ich mamka zvládla.
Je flirt nevera? Kedy môže poškodiť váš vzťah
Príbeh Daniely: Veľa vecí som videla, vedela, ale nechcela si ich pripustiť
„Poznáte tie rozprávkové príbehy o veľkej láske, kedy sa dvaja do seba na prvý pohľad bezhlavo a nekonečne zamilujú a žijú spolu, zbožňujúc sa celý život úprimne a celým svojím srdcom, kým zazvoní zvonec a rozprávky je koniec, ale ich šťastný príbeh pokračuje? Tak taká bola naša láska. Keď sa naše pohľady prvýkrát stretli a ja som sa zamilovala do tých krásnych modrých očí, do ktorých som zamilovane hľadela doteraz. Celé takmer dve desaťročia.
Moja prvá láska. Najväčšia, najčistejšia, najúprimnejšia najoddanejšia. Nikdy som inú nehľadala. Nechcela, po žiadnej inej netúžila, ani v myšlienkach. Milovala som ho, starala sa o neho, podporovala ho ako nikto v jeho živote a budovala náš domov. Roky šli, naša láska sa rozrastala, menila svoje podoby, čelila výzvam, problémom, spoločným pádom, čelila celému svetu. Spolu sme dokázali poraziť všetko. Aj smrť nášho dieťaťa.
Stali sme sa neskôr tým, po čom sme obaja celé roky túžili. Stali sme sa rodinou. V ten moment som pustila všetko – svoje dve top zamestnania na full time, krásne platené, spoločensky vysoko uznávané, v ktorých som bola finančne i morálne pekne ohodnotená. Pustila som aj svoje aktivity, ktorými som nezištne a dobrovoľne pomáhala iným. Bolo totiž potrebné pomôcť a pomáhať nášmu vytúženému dieťaťu. U nás nič nešlo len tak. Všetko sme si museli vybojovať, vydobyť, odmakať...
Veľa vecí som videla, vedela, ale nechcela si ich pripustiť. On to nemôže spraviť – veď je to ON. Viera v našu lásku, v nás dvoch, naše manželstvo, našu rodinu, náš krásny a čistý vzťah, naše priateľstvo a našu dôveru boli to, o čo som sa opierala v neistote. Neistote, ktorá mi zatvárala oči pred pravdou, ktorej som nechcela uveriť a nedokážem tomu uveriť doteraz.
A predsa je to tak. Naše životy v istom bode nabrali iné cesty a najväčšia rana v živote prišla od toho najbližšieho, pred ktorým som sa nikdy nechránila. Kým ja som sa so všetkou láskou, starostlivosťou starala o naše dieťa, s neustále pribúdajúcimi a intenzívnejšími chvíľami, kedy som siahala na dno svojich psychických i fyzických síl z vyčerpania, o domácnosť, jeho potreby a snažila sa ho nikdy neodsúvať na druhú koľaj a prosila o pomoc a podporu, on už hľadal svoje šťastie v náručí inej, svoje uspokojenie v objatiach inej, svoju hodnotu v slovách inej, svoj čas, spoločné chvíle, tie najintímnejšie slová a túžby, myšlienky venoval inej.
Je iné, ak človek jednorazovo zlyhá. Trvalo to dlho. Bolo to vedomé, cielené, plánované, zámerné a intenzívne. Ťažko sa to opisuje. Ťažko sa to žije. Zradil. Zradil všetko, čo sme spoločne celé tie roky, krok za krokom, bok po boku budovali. Zradil ženu, svoju manželku, matku jeho dieťaťa, zradil našu rodinu, náš domov a zradil aj seba. Zničil úsmev a zabil iskru v mojich očiach, s ktorou som sa celé tie roky na neho pozerala. Zlomil moje čisté, veľké, úprimné a milujúce srdce.
Povedal prepáč, ľutujem, urobil som osudovú chybu, chcem získať späť tvoje srdce a dôveru, milujem ťa... Či to myslel úprimne? Z hĺbky duše verím, že áno. Či mu dokážem opäť tak slepo veriť? Neviem. Či je naša vzájomná láska silnejšia ako táto jeho zrada? Neviem. Ale rozhodla som sa a dávam hrubú čiaru. Odpustenie nie je moja slabosť, je to výsada silných. Je to o mne. Dokázať s tým žiť a pracovať na sebe, na našom vzťahu. Je to o ňom. Že odpustiť mu nebolo z mojej strany chybou. Je to o našom dieťati, o našej rodine. Tento bolestivý medzník nás posúva a asi až čas a skutky ukážu, kam sa dostaneme. Spoločne... (?)“
Máte aj vy svoj príbeh? Napíšte nám ho a podeľte sa so svojou skúsenosťou: koscelnikova@orbisin.sk