Zo života: Som v siedmom mesiaci tehotenstva a otec mojej dcéry nás opustil

Vaše príbehy - s- | 26. august 2021
Smutná tehotná žena

Len tak. Že sa necíti...

Nemám 20 a nebola to láska na prvý pohľad, ani slepá zamilovanosť. Som 36 ročná žena a môj bývalý partner takmer 40. Spoznali sme sa pred štyrmi rokmi a trvalo nám chvíľu – celkom asi dva roky, keď sme si spolu niečo začali. Klasické kávičky, večere, neskôr som sa k nemu nasťahovala a žili sme život pracujúcich zaneprázdnených ľudí.

Extra rodinne založený nebol ani jeden z nás, ale dieťatko sme akosi prirodzene chceli. O svadbe nebola reč, vôbec nemám tieto sny, vydávať sa v bielych šatách a mať veľkú oslavu. Ale dieťa, to je asi prirodzená túžba každej ženy.

Bábätko sme plánovali

Bola som rada, že Matej súhlasil a obaja sme sa tešili, keď som otehotnela. Len ten muž, ktorého som si vybrala za otca svojho dieťaťa sa akoby zľakol. Desil sa zodpovednosti a na začiatku študoval všetko, čo sa týka výberu kočíka, autosedačky, postieľky, bol až posadnutý. Mňa to hrialo pri srdci a dojímalo, že je taký starostlivý. Len neskôr odmietal hovoriť o tom, čo bude, keď bude. Na sone bábätka bol som mnou len raz. Ok, vravela som si, že takto možno muži reagujú a je to normálne.

On si pomaly vytváral priestor na odchod. Neangažoval sa, nepýtal, nezúčastňoval a keď som chcela, aby vyložil karty na stôl, veď sme dospelí ľudia a nie sopliaci, aby sme sa obchádzali, povedal jednoducho – prepáč.

Necítim sa na to, byť otcom

Necíti sa. Nevie si nájsť cestu k bábätku v brušku. Nezvládne ten stres s dieťaťom. Chce mať svoj život. Má ma rád a je mu ľúto, že mi nepomôže. Vlastne bez emócie, len konštatoval fakt.  Na dieťa platiť bude, ak sa dohodneme.

Bum. Zbalila som si veci a odišla do svojho bytu. Neviem si predstaviť, že by som mala 20, bola bez prostriedkov, bez bývania, bez práce a zabezpečenia. Toľko žien zažíva podobné situácie z naivity, lásky, alebo dôvery k mužovi. Toľko žien je ochotných sa ponížiť, nechať sa dokonca biť a urážať, lebo nemajú žiadny iný záchytný bod len muža. Ja som zatvorila dvere. Ako sa cítim? Podvedená. Bol to náš spoločný „plán“, žili sme tým  a pripravovali sa na dieťa.

Revala som týždeň, hormóny a všetko dokopy, ale už som sa spamätala.

JA budem mať dieťatko sama

Vychovám ho podľa seba a budeme tím. Nemám strach, cítim sa silná. Nebude ma nikto držať za ruku pri pôrode a nevystrieda pri nočnom budení. Neokúpe dieťa, kým sa navečeriam a nepokočíkuje, kým dospím zlú noc. Zvládnem to.

S Matejom vychádzame nijako. Teraz dovolenkuje s partiou  a ja ho neotravujem fotkami zo sona. Nechce, netlačím. Keď sa malá narodí, možno ju príde pozrieť, ale očakávania nemám. Zvládneme to samé dve a ja sa stanem mamou. Neotehotnela som náhodou s človekom, ktorého nepoznám, ale s mužom, ktorému som verila. Neviem, aký by bol otec. Asi to nevie ani on a preto sa zľakol. Otcovstvo asi nie je pre každého muža. Ale my mamy sme silné.    

-s-

Máte aj vy svoj príbeh? Napíšte nám na: koscelnikova@orbisin.sk

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: