Sama mama: Nepotrebuje môj syn otca?
Nedávno mal synček šesť rokov a ja som si s hrôzou uvedomila, že pôjde do školy a netuším ako to zvládnem, dokonca i starí rodičia sú ďaleko, takže s ich pomocou rátať nemôžem. Už teraz mávam z toho všetkého pocity depresie a neistoty...
Tak najprv tie výhody..
Je lepšie samej, než by ste mali mať doma otravného chlapa, s ktorým sa nedá dohovoriť a syn by bol svedkom každodenných hádok. Vďaka osudu aj za to, že je chlapec zdravý a nadaný. Napokon je dobré si uvedomiť, aký je k nám život milosrdný, pretože bez dieťaťa by ste boli celkom opustená a tie tmavé večery by boli ešte tmavšie.
Sama MAMA: Niekedy prvá nevinná láska prerastie do nečakaného problému
A tu by teda mala začať tá obrovská radosť nad momentálnou životnou situáciou. Je však celkom pochopiteľné, že cítite zodpovednosť, nikto vám nepomáha, nakoľko rodičia sú ďaleko a ani peňazí nie je priveľa. Iste sa to dá zvládnuť, aj keď prídu horšie chvíle, dážď a slnko sa stále nečakane striedajú a naša ľudská odvaha kolíše podľa toho.
Dieťa potrebuje šťastnú matku
Dieťa potrebuje šťastnú matku, to je základný predpoklad správneho vývinu.
Je to ešte dôležitejšie než čisté oblečenie a načas uvarené jedlo.
A možno je to najťažšie, ale radosť je nákazlivá a prenáša sa z dospelých na deti a späť na rodičov.
Proti depresii sú tri lieky: kontakt s ľuďmi, nezostať izolovaná, zachovať si kamarátky a kamarátov, komunikovať.
Druhým predpokladom je zaujímavá činnosť, či už v práci alebo vo voľnom čase, odpútať sa od každodennosti a nájsť si potešenie z tvorivej zábavy. Nevyhovárajte sa, že niet času, pretože brať všetko ako povinnosť je nebezpečné pre zhoršenie únavy. Napokon, aj primeraný pohyb, ktorý povzbudzuje vylučovanie endorfínov – hormónov radosti. Iste, to nezaručuje šťastie, ale uchováva energiu pre zlé chvíle.
A ešte pridajme, že deti majú rady usmievavého rodiča, ktorý svojím zjavom prezrádza životnú istotu. Darmo by ste sa snažili neurobiť nejakú chybu, život je taký komplikovaný, že často zakopneme, ale našťastie, rozhodujú pozitíva.
Predovšetkým, ako sa vraví, dostatok lásky, to však v praxi znamená radosť z dieťaťa, venovať mu pozornosť a viac spolupracovať, než prikazovať.
Jedináčik nemá možnosť utiecť k súrodencovi a u vás ani k druhému rodičovi, preto je zásadné udržiavať porozumenie, nikdy celkom neodmietať a často chváliť.
Pokiaľ vás predsa len syn vytočí, čo dokáže aj ideálne dieťa, nezotrvávajte dlho v hneve. Nielen vy ste sama s ním, ale aj on je sám s vami a pocit opustenosti by mohol byť tragický. Najväčším problémom života je nájsť si pozitívny program. Už teraz pestovať rôzne záľuby, pomôžu nám neskôr prekonať nebezpečenstvá puberty. Mnohí sa vyhovárajú, že zariadili knižnicu, kúpili gitaru aj bicykel, ale syn vraj všetko odmietal. Nuž, netreba zostať pri tom, prečo to nejde, ale hľadať spôsob, ako by sa to podarilo. Spolu s kamarátom, bratancom, alebo strýkom prijať vlastnú voľbu alebo sa zapojiť do detskej činnosti.
Príbeh mamy: Majte pod kontrolou priateľstvá vašich detí!
Pravda, vždy rozhodujú ľudia. Aj syn najprv sympatizuje s našimi dospelými priateľmi, neskôr si podľa toho nájde svojich vrstovníkov. Rodina otvorená medziľudským vzťahom je najlepšou záchranou pred rozmaznaným jedináčikovstvom. Neprekáža, že chlapec nebude mať množstvo drahých hračiek, priateľov si najlepšie získa svojimi individuálnymi schopnosťami a zaujímavou činnosťou...
Čoskoro príde čas, keď bude mať svojich kamarátov a svoj vlastný program a mamu bude potrebovať iba v smutných chvíľach. Ešte aj vtedy by mal cítiť našu životnú radosť aj odvahu riešiť problémy, i nekonečnú vďaku za poznanie, že blízky človek je tou najväčšou životnou hodnotou.
Vďaka osudu za syna!